Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2. Korinťanom 3,17)
Raz za čas musíme ísť do ústrania, aby sme urobili revíziu svojho života a položili si otázku, či sme pripravení na stretnutie s Ježišom. Raz nás to čaká, po tom, keď zomrieme alebo budeme účastní vytrhnutia. Buď budeme zachránení, alebo zatratení. Pre obidve možnosti platí, že navždy. Buď vchádzame tesnou bránou, alebo širokou, buď sme na úzkej ceste, alebo na širokej. Preto radím každému, aby skontroloval svoj život, pokiaľ je čas.
Je potrebné položiť si dve otázky:
Prvá je, či máš čisté rúcho. Ak máš vo svojom živote veci, o ktorých vieš, že sa nepáčia Pánovi, urob pokánie, posväť sa – pokiaľ je čas.
Druhá otázka je, či sa Pánovi páčia moje skutky, či sme svoj život zasvätili pre službu Pánovi, alebo naše hrivny zostávajú zakopané – bez úžitku.
Upozorňujem, že človek má tendenciu nápravu života neustále odkladať. Urob potrebné zmeny v živote teraz a neodkladaj ich, lebo ich neurobíš nikdy.
