Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2. Korinťanom 3,17)
vydanie 6.3.2017
Islamský štát bol dlho považovaný za najbohatšiu teroristickú organizáciu sveta. Mohol sa tešiť z obrovských príjmov, ktoré mu poskytoval obchod s ropou a zemným plynom z ukoristených rafinérií v Sýrii a Iraku. Islamisti si taktiež na území, ktoré ovládali, zriadili pomerne dobre fungujúcu štátnu správu, ktorá vyberala rôzne dane, poplatky a pokuty.
Ako však postupuje ofenzíva proti Islamskému štátu a Iracké sily spolu s Kurdmi na jednej strane a na druhej strane jednotky sýrskej armády, sekulárnych a umiernených opozičných skupín spolu s ruskou armádou, tureckou armádou aj nepočetnými špeciálnymi jednotkami západných štátov vytláčajú IS z jedného mesta za druhým a spôsobujú tak doslova rozvrat jeho organizačných štruktúr. Územné straty sú také veľké, že sa radikálnym spôsobom obmedzili príjmy teroristického štátu. V roku 2014 IS ročne vyzbieral okolo 2 miliárd amerických dolárov, v uplynulom roku tvorili ich príjmy iba 870 miliónov. Tieto ekonomické straty výrazne obmedzujú možnosti islamistov nakupovať zbrane, platiť vojakov a vzdorovať armádam, ktoré proti nim bojujú. Toto je veľmi dobrá správa z Blízkeho východu.
Ďalšia správa nie je taká pozitívna. Turecká armáda, ktorá sa tiež angažuje na sýrskom bojisku, po porazení Islamského štátu v meste Al Báb, vytiahla na územie kontrolované koalíciou kurdských síl. Turci tak okrem boja proti IS sledujú aj svoje ciele. Výsledkom tohto kroku je skutočnosť, že kurdské jednotky, ktoré predstavovali asi jedinú umiernenú a sekulárnu opozíciu, ktorá spolupracovala s USA a chránila kresťanov a občianske slobody, sa postavili po boku sýrskej armády, aby mohli Turkom čeliť. Naplnilo sa tak príslovie, že nepriateľ môjho nepriateľa, je mojím priateľom, alebo aspoň dočasným spojencom. Čo nám tento vývoj prinesie, uvidíme v nadchádzajúcich týždňoch.
Turci si neberú servítky pred ústa ani voči svojmu niekdajšiemu európskemu spojencovi Nemecku. Prezident Erdogan sa dal počuť, že kroky súčasného nemeckého vedenia sa dajú prirovnať ku krokom nacistov. Týmito poburujúcimi slovami reagoval na zrušenie štvrtkového vystúpenia tureckého ministra spravodlivosti Bekira Bozdaga na mítingu v meste Baggenau. Na toto stretnutie sa totiž chystal príliš veľký počet ľudí a nemecké úrady to vyhodnotili ako bezpečnostnú hrozbu. Zrušená bola tiež akcia s tureckým ministrom hospodárstva Nihatom Zeybekcim v Kolíne nad Rýnom. V Nemecku v súčasnosti žije asi 1,5 milióna tureckých občanov a politici spoza Bosporu tam často jazdia robiť si politickú kampaň. Erdoganove slová sa dočkali ostrej reakcie z nemeckej strany. Generálny sekretár CSU Andreas Scheuer ich označil za „neslýchanú a nemiestnu poznámku despotu z Bosporu“. Holandský politik a favorit nadchádzajúcich volieb Geert Wilders sa taktiež ohradil proti plánovaným návštevám tureckých politikov v Holandsku a prezidenta Erdogana označil za „islamofašistu“.
Na nemeckej politickej scéne sa však objavujú hlasy, ktoré volajú po zmiernení napätia. Spolková kancelárka Merkelová sa nechala počuť, že nesúhlasí so zákazom vystúpení tureckých činiteľov na území Nemecka, lebo v krajine platí sloboda slova a zhromažďovania. Nemecký minister zahraničných vecí dokonca vyhlásil, že je v spoločnom záujme členských krajín EÚ nenechať Turecko, svojho partnera z NATO, „odchýliť sa viac na východ“. Zdá sa teda, že Turecko disponuje pákami, ktorými môže na západných predstaviteľov tlačiť.
To, čo bolo po Druhej svetovej vojne nepredstaviteľné, môže byť čoskoro realitou. Európske štáty musia plniť svoje záväzky voči NATO a investovať do armády často spomínané 2% HDP. To sa týka aj Nemecka, ktorého ozbrojené sily by sa po odchode Británie z EÚ mali stať chrbticou európskych ozbrojených síl. V uplynulých dňoch do Litvy dorazili v rámci posilnenia východného krídla NATO vojaci a technika nemeckej 12. mechanizovanej brigády. Vlaky dopravili na miesto stovky vojakov a desiatky kusov tankov Leopard a obrnených vozidiel Marder. Nemecká armáda sa vrátila do Pobaltia 70 rokov od konca Druhej svetovej vojny, tentoraz však nie ako okupanti, ale vítané posilnenie obrany východnej hranice EÚ a NATO.
Vidieť však zábery obrnencov s namaľovaným nemeckým krížom a dôstojníkov vykrikujúcich rozkazy v nemčine evokovalo v mnohých spomienky na časy dávno minulé a na Hitlerovo ťaženie na východ. Dnešné Nemecko je od toho nacistického celkom odlišné, je slobodné, demokratické a je motorom a hybnou silou Európy. Dôležité je, aby to tak zostalo aj naďalej a opäť sa nezobudili pradávne duchovné sily veľkej Germánie, ktorých svetovládne ambície rozdúchali už dve svetové vojny. Keby sa totiž stretli so silami, ktoré driemu v pozadí za veľkým slovanským medveďom na východe, bolo by to pre nás Stredoeurópanov veľmi zlé.
