Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)
Najprv som volal iba: „PREČO???” a potom som prosil o záchranu môjho života. A stalo sa!
Môjmu obráteniu predchádzalo ochorenie, ktoré mi diagnostikovali ešte na Orave. Tu sme bývali pred tým, ako sme sa presťahovali do Trnavy. Stalo sa to v roku 2002, keď mi oznámili v nemocnici správu, že mám rakovinu lymfatických uzlín. Mal som dojem, že sa mi v tej minúte zrútil celý svet, veď doma mám manželku a dve malé deti.
Bol som veriaci človek - katolík, a tak som inštinktívne v tom momente začal volať na JEŽIŠA KRISTA. Najprv som volal iba: „PREČO???” a potom som prosil o záchranu môjho života. A stalo sa! Z plaču, otázok a prosieb to zrazu prešlo do hurónskeho smiechu. Dotkol sa ma živý Boh a v tej sekunde som vedel, že budem uzdravený. Ako? To som ani len netušil, ale vedel som, že budem! Od januára do augusta som absolvoval chemoterapie, v septembri zase ožarovanie a od tej doby som už viac nebol chorý.
Na ďalší rok, v auguste 2003, sme sa presťahovali do Malženíc, neďaleko Trnavy. Moja manželka Monika sa zamestnala vo firme SONY, kde spolu s ňou pracovala aj Evka Bachanová. Ona bola tá, ktorá hovorila o Bohu najprv mojej manželke, a potom aj mne. Tie slová sa ma veľmi dotýkali a potvrdzovali mi to, čo som už dávnejšie tušil, ešte ako katolík. A tak sme celá rodina začali spolu chodiť do Trnavy na skupinky, kde chodil kázať Milan Dupan z Nitry. Postupne som prijímal pravdy z Božieho slova a dal som sa pokrstiť do mena Ježiš. Prijal som krst vo Svätom Duchu a Boh mi pomohol v mnohých zložitých situáciách môjho života a mojej rodiny, ako sú choroby, či nedostatok financií. Dnes slúžim Pánovi v Nitrianskom zbore vo chválach. Vďaka Pánovi mám dobrú prácu a darí sa mi. Som zdravý, spokojný a viem, že Boh mení stále môj život k lepšiemu, za čo mu ďakujem. Som rád, že už nemusím slúžiť modlám a všelijakým ľudským dogmám, ale živému a pravému Bohu, ktorý má moc požehnať nás, a ktorý nám dal večný život. Toto platí pre celú moju rodinu, pre moju manželku Moniku a dve dcérky: Táničku a Soničku, o ktoré sa tiež Boh perfektne stará, HALELUJA!
Po celý svoj život som hľadala také kresťanstvo, ktoré je opísané v príbehoch z Biblie. Také, ktoré je plné života, ktoré dokáže človeka meniť a urobiť ho slobodným a šťastným, tak, aby nemal strach z ľudí, ani z Boha. Dúfala som, že ho nájdem. Keďže som však bola presvedčená katolíčka a okrem Pána samotného som hľadala ešte aj niečo iné, moje kresťanstvo nebolo bez strachu o budúcnosť, či bez strachu zo smrti. A tak som nikdy Boha a ani pokoj takýmto spôsobom a formou, ktorú nás učili v kostole, nenašla. Chcela som sa Bohu páčiť, no mala som z Neho strach.
V čase, keď sme bývali na Orave, bol náš rodinný život nepokojný, chudobný a dosť zložitý. Vyslobodením z toho bol pre nás čas, keď sme sa odsťahovali z Oravy. V Trnave som si našla prácu a stretla som sa s Evkou, ktorá mňa i moju rodinu priviedla k získaniu večného života. Ona mi ukázala pravdu o tom, ako sa Boh naozaj pozerá na človeka a pravdu o tom, ako vyzerá ozajstné biblické kresťanstvo. Pán sa mocne dotkol nášho srdca a potvrdil to tak, že sme mohli a stále môžeme prežívať Jeho dokonalú lásku. Celá naša rodina je znovuzrodená a naplnená Svätým Duchom a som nesmierne šťastná, že som spoznala pravdu, ktorá oslobodila môj život, že Svätý Duch mení moje myslenie a moje srdce. Veď iba Ježiš dáva tú radosť, ktorú svet nemôže dať. Naše manželstvo je konečne slobodné, pretože všetky druhy strachu, či už o budúcnosť alebo o deti, Svätý Duch postupne zo mňa odstraňuje. A teraz i bežné okolnosti a problémy, tak ako aj veci spojené s požehnaním, riadi Pán. Naša viera skrze to rastie a máme nádej na stále lepší život. Už nedostávam len omrvinky, ale celý chlieb, ktorým je Božie slovo, a za to ďakujem Pánovi.
Volám sa Tatiana Matkovčíková. Mám jedenásť rokov a pochádzam z Oravy, bližšie z Tvrdošína. Do Malženíc pri Trnave sme sa presťahovali pred 4 rokmi. Naša rodinka sa obrátila približne v tom čase, keď sme sa sem presťahovali. Považujem sa od tej doby za neobyčajné dievča, pretože som Božie dieťa, spolu s mojou mladšou sestrou Soničkou. Moju sestru Pán nadprirodzene uzdravil z alergie na lepok. Spoznala som postupne Božie slovo a z toho vyplývajúce požehnanie, ktoré prúdi na môj život. Keď sme bývali na Orave, bola som bojazlivá a nedarilo sa mi v učení, ale po mojom obrátení to zmizlo! Zmenilo sa to k lepšiemu a stále sa to mení. Získala som sebavedomie a začalo sa mi dariť v škole a z môjho života zmizol strach z budúcnosti, ktorý vo mne bol. Ďakujem Pánovi za nový život!
