A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)
V tomto článku sa budeme zaoberať vzťahom medzi biblickým kalendárom a proroctvom. Hneď na začiatku musím upozorniť, že tu píšem nielen biblické veci a fakty, ale aj rôzne dohady, a preto ich treba čítať s múdrosťou.
Židovský kalendár je luno-solárny, gregoriánsky kalendár je postavený výhradne na solárnom cykle a moslimský kalendár je zasa postavený len na lunárnom cykle. To znamená, že v histórii došlo ku snahe zmeniť pôvodný, svetový kalendár. Napriek tomu, Boh má v rukách čas, ba čo viac, Boh od počiatku oznamuje koniec (Iz 46,10).
V Biblii sa nachádzajú Božie sviatky, ktoré sú presne načasované. Pravdou je, že Boh a Jeho sviatky sa neorientujú podľa gregoriánskeho, ale podľa židovského kalendára. Nasledovný verš hovorí o tom, že slnko, mesiac a hviezdy boli stvorené na to, aby určovali Boží kalendár a aby nám dávali znamenia, či signály k Bohom stanoveným udalostiam. „A Boh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delili deň od noci, a budú na znamenia, na určité časy [heb. moêd], na dni, a na roky.“ (Gen 1,14)
Určité skupiny kresťanov by sa mohli ohradiť, že kresťania sa nemajú pozerať na hviezdy a sledovať nejaké znamenia. Je však značný rozdiel medzi astrológiou a astronómiou, a preto sa treba na tieto veci pozerať triezvo. Ježiš napomenul Židov, že mali na základe Písma, okolností a týchto signálov rozpoznať čas Ježišovej prítomnosti (Lk 12,56). Určite kresťania nechcú počuť rovnaké napomenutie pri Jeho návrate. Podobne sa k tomu Biblia vyjadruje aj na nasledovných miestach: „Kým ešte aj bocian na nebesiach zná svoje určené časy, a hrdlička, lastovička i zorav zachovávajú čas svojho príchodu; ale môj ľud nezná poriadku Hospodinovho.“ (Jer 8,7) „Všetko má svoj čas a svoju hodinu každá vec pod nebom.“ (Kaz 3,1)
Sviatky sú Božím stretnutím. Boh o biblických sviatkoch tvrdí, že je to Jeho špeciálny čas schôdzky so svojím ľudom. Slovo moed v hebrejčine vyjadruje konkrétny čas, festival, zhromaždenie s určitým cieľom, ale aj miesto stretnutia alebo vopred daný signál. Božie sviatky v Písme neznamenajú nejaké festivaly o jedení a pití. Hebrejské slovo prekladané ako „zhromaždenia“ z Lv 23,2 je mikra a znamená „nácvik“ alebo „skúška“. Dodržiavaním a sledovaním Pánových sviatkov sa mali Židia i cudzinci v zemi Izraela pripravovať a nacvičovať na konkrétne, špeciálne momenty v čase, na niečo, čo sa ešte len odohrá. Okrem konkrétneho času, v troch prípadoch (Pesach, Letnice a Stánky) išlo aj o presne stanovené miesto: Jeruzalem (Dt 16. kap.).
Biblia hovorí, že Pán príde ako zlodej v noci. Na inom mieste však čítame doplňujúcu informáciu o tom, že sa tak udeje pre pohanov, ale kresťanov tento deň neprekvapí. „Lebo sami dôkladne viete, že deň Pánov príde tak ako zlodej v noci. Lebo keď budú hovoriť: Pokoj a bezpečnosť, vtedy náhle príde na nich zahynutie ako bolesť na tehotnú ženu, a neujdú. Ale vy, bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň zachvátil ako zlodej.“ (1Tes 5,2-4)
Podobne, pri podrobnom skúmaní Písma vidíme, že aj hlúpe panny nebudú vedieť dňa ani hodiny. Je teda možné vedieť čas Pánovho príchodu? Toto je ťažká otázka. V tomto článku sa na túto otázku nesnažím odpovedať, iba prezentujem špekulácie uznávaných odborníkov na biblické proroctvá, ktorí v niekoľkých uplynulých rokoch prezentujú nové objavy. Zdá sa však, že ako sa približujeme k neviditeľnému príchodu Ježiša Krista (vytrhnutiu), Pán odhaľuje cirkvi stále viac toho, čo sa v blízkosti udeje a Duch Svätý dáva jemne cítiť to, že čas nášho odchodu je veľmi blízko.
V Božom kalendári sa nachádza sedem veľkých sviatkov a medzi nimi sú tri výnimočné udalosti: Pascha, Letnice a Stánky. Ježišovou smrťou, zmŕtvychvstaním a zoslaním Ducha Svätého boli naplnené štyri jarné sviatky. Z prorockého pohľadu teda ostávajú tri veľké jesenné sviatky, kde nás sa týka vytrhnutie (Sviatok trúbenia) a návrat na Zem do miléniovej vlády Ježiša Krista (Sviatok stánkov). V nasledovnej tabuľke uvádzam prehľad siedmich veľkých sviatkov.
Na sviatok Pesach boli Židia vyzvaní k tomu, aby obetovali baránka „bez vady“. Bol to pamätný deň, aby spomínali na večer, kedy natreli krvou baránka zárubne svojich dverí, a tak boli zachránení pred anjelom smrti, ktorý zabil prvorodených v Egypte. Neskôr, vždy 14. Nisan-a, presne o tretej poobede, mala každá rodina zabiť baránka. Veľkňaz mal v chráme o deviatej ráno priviazať baránka k oltáru. V čase večernej obete kňaz podrezal baránka a vyhlásil: „Je dokonané.“ Analogicky, Nový zákon odkrýva, že Ježiš bol pribitý na kríž o deviatej ráno (Mk 15,25) a zomrel o tretej poobede (Mt 27;46,50).
Pätnásteho dňa v mesiaci Nisan je Sviatok nekvasených chlebov (Hag HaMaca) a trvá až do 21. dňa. Boh na ten čas zakázal svojmu ľudu mať doma nejaký kvas. Museli ho preto vopred odstrániť, vložiť na ľanovú látku, vyniesť z domu a tam zničiť. Odstránenie kvasu (hriechu) symbolizovalo oddelenie sa od Egypta, ich božstiev, svetskej slávy a hmotných vecí. Maces, ktorý bol tradične pruhovaný, symbolizoval Krista, ktorý bol zbičovaný a prebodnutý. Na ďalšie detaily článok nemá kapacitu.
Na Sviatok prvotín (16. Nisan) prinášali prvú úrodu (jačmeň) do svätostánku ku kňazovi (Lv 23,9-12), čo bolo ďakovaním Bohu za úrodu. Kristus sa v ten istý deň stal prvotinou vzkriesenia (1Kor 15,20-23).
Päťdesiat dní po Pasche prišli Letnice s novou obeťou jedla (dva veľké kysnuté chleby). Historicky, toto je tiež čas, kedy Boh zaznamenal vlastným prstom Zákon na kamenné dosky. Na Letnice sa narodila Cirkev, pretože Otec zoslal Svätého Ducha, a tak vpísal zákon Ducha do sŕdc všetkých veriacich.
Prvý jesenný sviatok je Deň trúbenia (Jom Terua). Židia veria, že v tento deň bol stvorený Adam (Mišna, San Hedrin 38b). Desať dní, ktoré spadajú medzi Sviatok trúbenia a Sviatok zmierenia, sa nazývajú aj „Dni hrôzy“. Sobota, ktorá sa nachádza v týchto dňoch, sa nazýva „sobota návratu“ (Šabat Šuva). Primárnou témou tohto sviatku je trúbenie na šofar. Heb. slovo terua označuje „prebudzujúce trúbenie“ alebo aj „pokrik“. Obidva tieto významy poukazujú na príchod Pánov (Iz 26,19 a 1Tes 4,16-17). Ďalšími témami tohto dňa sú „otvorené brány nebies“, „Mesiášova svadba“, „skrytý deň“ (čiastočne je to skrytý, resp. tajomný deň, pretože nebolo vidieť mesiac, a preto sa nepoznal presný deň) a „deň súdu“ (Jom HaDin). V roku 2004 si Gavin Finley všimol, že medzi dňom Sviatku trúbenia a dňom Sviatku zmierenia v rozsahu 7 rokov je presne 1290 dní z knihy Daniel 12,11 (1260+30 dní), čo tiež podporuje teóriu o čase dvoch posledných príchodov Krista.
Raz ročne, na Jom Kipur, obetoval veľkňaz mladého býčka a dva capy, a vykonal zvláštny obrad, ktorým očistil všetok izraelský ľud od ich hriechov. Detaily tohto obradu sú fascinujúce, ale nedajú sa vmestiť do týchto pár riadkov. Je to najdôležitejší sviatok Židov, deň pôstu a intenzívnej modlitby. Jeho témy sú: „Deň tvárou v tvár“, „Veľký deň“ a „Zatvorenie brán“. Práve v tento deň Židia, ktorí Ho kedysi odmietli, Ho uvidia a podľa Jeho rán rozpoznajú, že je to Ježiš. Vtedy padnú na svoje tváre, budú nariekať a zmieria sa s Ním (Zach 12,10;14,4). Prebehne súd a bude vyhlásený jubilejný rok, tisícročné kráľovstvo.
Týždeň sviatku stánkov (Tišrei 15-21) ukončuje jesenné sviatky. Počas týchto dní si rodiny mali postaviť stany. Predstavuje to aj naše dočasné telesné príbytky, v ktorých putujeme po tejto zemi. Po ukončení smútku z Dňa zmierenia príde čas veľkej radosti. Je to „sviatok národov“, pretože Ježiš bude prebývať s nami tu, na zemi, uprostred národov.
Najsmutnejší deň v židovskej histórii – takto nazývajú židovskí historici 9. deň mesiaca Av. Tento deň tiež potvrdzuje platnosť biblického kalendára a Božích výročí.
Mojžiš vyslal 12 zvedov preskúmať zasľúbenú zem. Dvaja z nich priniesli pozitívnu správu, ale ostatní priniesli zastrašujúcu správu, čo spôsobilo medzi ľudom paniku a zúfalstvo. Za túto neveru Boh vzplanul hnevom 9. dňa Av (v roku 1312 pred n. l.) a Izraelci museli 40 rokov blúdiť po púšti. Tento deň sa nazýva Tiša B’Av a je to jeden zo štyroch národných pôstov.
V súvislosti s týmto dátumom historici vyskúmali viacero katastrof. Vypíšem najvýznačnejšie z nich:
Je preto možné, že aj nasledujúce negatívne biblické udalosti, ako napr. rozdelenie Jeruzalema, Arabsko-izraelská vojna (Žalm 86) či Gogsko-magogský konflikt (Ezechiel 38-39), môžu vzniknúť práve v tento deň. Tieto dátumy dôsledne sledujú nielen židia, ale aj kresťania, ktorí sa zaoberajú biblickým proroctvom. Najbližšie tento dátum pripadá na 25. júl 2015, 13. august 2016 či 31. júl 2017.
Iný, podobný pôstny deň, je 17. Tamúz (tri celé týždne pred 9. Av, do ktorého vyúsťuje), kedy boli rozbité hradby Jeruzalema pred zničením Druhého chrámu. V ten istý deň, mnoho rokov predtým, Mojžiš rozbil dve kamenné dosky, keď splanul v hneve vidiac izraelský ľud spievať a tancovať okolo modly, a neskôr, v ten istý dátum, bola postavená modla v chráme (tzv. ohavnosť pustošenia).
Zdá sa, že Boh vymeral ľudstvu na Zemi sedem tisíc rokov: od Adama po Abraháma dvetisíc (obdobie „svedomia“), od Abraháma po Ježiša dvetisíc (obdobie „zákona“) a od Ježiša pravdepodobne dostalo obdobie Cirkvi tiež dvetisíc rokov. Uznávaný biblický chronológ D. Petavius vypočítal, že stvorenie Adama sa udialo v roku 3983 pred n. l. Fakt, že ľudská, resp. diablova vláda má trvať šesťtisíc rokov, vedia aj Židia (Talmud, San Hedrin 97b, čo je postavené na Žalme 90,4). O sedemtisíc ročnej existencii Zeme hovorili aj cirkevní otcovia ako Barnabáš či Ireneaus. Podľa dnešného židovského kalendára sa nachádzame v roku 5775, avšak odborníci tvrdia, že k takémuto kalendáru sa prišlo približne v ôsmom alebo deviatom storočí. Keby sme pripočítali k tomuto roku čas, kedy boli Židia v babylonskom zajatí, t. j. približne 250 rokov, potom tiež prídeme na to, že žijeme presne na rozhraní konca ďalšieho veku. V tomto súhlasí aj gregoriánsky kalendár, ktorý tiež oznamuje koniec obdobia milosti.
Boh stvoril Zem tak, ako ju poznáme, a svoju prácu dokončil šiesteho dňa, a potom, na siedmy deň, si Boh odpočinul. Táto sobota bude trvať celých tisíc rokov pod vládou Ježiša Krista, zatiaľ čo satan bude spútaný.
Každý siedmy rok Boh svojmu ľudu prikázal, aby zem odpočívala, aby nesiali ani nežali svoje polia a neoberali svoje vinice (Num 25,3-4). Židia boli v ten rok rozviazaní spod finančných záväzkov. Dnes vieme, že Boh nariadil sedem dní či sedem rokov ako predzvesť, nácvik alebo ako tieň budúcich dní, ktoré majú prísť.
Nedávno vyšla kniha od autora New York Times bestselleru (Harbinger) s názvom Tajomstvo roku šmita. Prišiel totiž na to, prečo bolo tak dôležité dodržiavať odpočinok zeme siedmeho roku, kedy sa izraelský ľud mal spoľahnúť výlučne na Boha. Tento „šmita“ rok má jednoznačne ekonomický rozmer. Biblia tvrdí, že Izraelci sa dostali do babylonského zajatia v roku 586 pred n. l. práve kvôli nedodržaniu roku šmita (2Krn 36,19-21, porovnaj s Lv 26,31-35). Zaujímavá je hlavne jeho analýza svetových situácií. Je jasné, že od udalosti z 11. septembra sa svet obrovsky zmenil. Okrem porušenia národnej bezpečnosti a prieniku terorizmu v roku 2001 prišla aj ekonomická kríza. Keďže sa Amerika zachovala podobne ako Izrael pred svojím zajatím, nepokorili sa a nenavrátili sa k Bohu, v roku 2008 nastúpila ešte väčšia kríza. Počnúc sviatkom Roš ha-šana 25. septembra 2014 začína v Izraeli ďalší siedmy rok. Aký bude a čo prinesie vo svete, to je veľká otázka. V každom prípade, treba to aspoň sledovať, hľadieť do Písma a skúmať dobu.
Krátko po týchto nariadeniach dostal Mojžiš inštrukcie o ďalšom cykle: tzv. Jubilejný rok. Lv 25,8-11 opisuje tento rok ako päťdesiaty deň, t. j. rok po siedmych 7-ročiach. V tomto päťdesiatom roku, na Deň zmierenia, bol ohlásený rok slobody: ľudia dostali späť, o čo prišli predajom alebo nepriazňou osudu, otroci boli prepustení. Toto dalo ochranu voči Zákonu, určitý reset z chudoby a od dlhotrvajúcich nerovností v spoločnosti. O tomto dni hovorí aj Ježiš, keď čítal v synagóge proroctvo o sebe samom: „Duch Pána Hospodina je na mne, pretože ma pomazal Hospodin, aby som zvestoval pokorným evanjelium; poslal ma obviazať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatým slobodu a väzňom otvorenie žalára.“ (Iz 61,1)
Čo sa týka Ježišovej pozemskej služby a Izraela, tento deň vyhlásenia slobody ešte len nastane, a síce v Deň zmierenia, kedy Ježiš zostúpi na Olivovú horu.
Problém je, že pôvodný jubilejný rok sa tiež stratil a dnes sa nevie, ktorý rok presne by mal byť jubilejný. Nevieme totiž, v ktorom roku vošli Izraelci prvýkrát do Zasľúbenej zeme. Keď sa pozrieme na výskumy v tejto oblasti, rôzni bádatelia dospeli k podobným číslam:
Ak by sme počítali späť 49-ročné bloky, prišli by sme k zaujímavým rokom: 1966-67 a 1917-18, z ktorých obidva sú pre Židov oslobodzujúce. V roku 1917 totiž vyšla Balfourová deklarácia, ktorá určila národný domov pre Židov v Palestíne. V roku 1967 vyhral Izrael slávnu 6-dňovú vojnu a prvýkrát vo svojej krajine mohli Židia ísť na Chrámovú horu, pretože znovu získali Východný Jeruzalem. Číra náhoda?
Už Isaac Newton, ktorý spôsobil tzv. vedeckú revolúciu, sa na prelome 17. a 18. storočia zaoberal biblickým proroctvom, najmä Danielom a Zjavením Jána. Dospel k tomu, že sedem sedemročí (49 rokov) z Daniela 9,25 musí spadať do posledných časov, keď Židia znovu vybudujú Jeruzalem. Newton sa síce nedožil času, keď Izraelci v roku 1967 získali a obnovili Jeruzalem, ale jeho spisy sa toho dožili a dnes túto istú myšlienku zdieľa viacero súčasných učencov biblického proroctva. Matematik Newton tiež dospel k tomu, že šesťdesiatdva sedemročných období viedlo ku narodeniu Mesiáša v septembri 4712 juliánskeho kalendára, čo je rok 2 pred n. l. gregoriánskeho kalendára a 490 rokov po návrate z babylonského zajatia (457 - 458 pred n. l.) bol ukrižovaný.
Kniha Štyri krvavé mesiace (Four blood moons) od známeho pastora, Johna Hagee, ktorá sa okamžite v roku 2013 stala kresťanským bestsellerom, priniesla hlbšie pochopenie toho, že nebeské telesá tu nie sú len na svietenie. Odvtedy, čo tento objav urobil pastor Mark Biltz v roku 2008, vyšlo na túto tému už niekoľko kníh. Posledne vyšla v apríli tohto roku kniha Blood moons rising (Prichádzajú krvavé mesiace) od veľmi uznávaného učiteľa biblických proroctiev, Marka Hitchcocka, ktorý sa k tomu postavil skepticky, najmä voči chronológii, no uznáva zvláštnosť a vysokú pravdepodobnosť výskytu špecifických udalostí. Tiež sa okamžite zaradila medzi kresťanské bestsellery. Čiže, diskusia nielen medzi týmito tromi učencami naďalej pokračuje.
O čo ide? Pastor Mark Biltz vyskúmal, že štyri zatmenia mesiaca, ktoré nasledujú za sebou (tzv. tetrády), sa v histórii objavili počas židovských sviatkov len niekoľkokrát a vždy to bolo v súlade s mimoriadnymi udalosťami, míľnikmi Izraela. Na základe týchto pozorovaní sa domnieva, že tetrády v roku 2014-2015 a uprostred nich jedno úplné zatmenie slnka (20.3.2015) môžu niečo signalizovať. Niektorí si dnes myslia, že prvé zatmenie v roku 2014 spustilo veľmi kritizovanú niekoľko mesačnú vojnu proti Hamasu (operácia Ochranné ostrie).
Pozorovanie podobných úkazov nie je nič nové. V roku 2007 vydal Frederick A. Larson DVD s názvom Hviezda Dávidova (The Star of Betlehem), ktoré odvtedy obletelo celý svet. V tomto investigatívnom dokumente, na základe toho, že vesmír je fyzikálne a matematicky opísateľný, Larson používa počítačový program a dostáva sa do roku, kedy sa narodil Ježiš a prezentuje, v akom stave sa nachádzali kozmické telesá. Dokazuje nielen to, že hviezda bola skutočná, ale aj Boží zvrchovaný čas a naplánovanie udalostí Ježišovho narodenia a smrti na kríži – Slnko, Mesiac aj hviezdy komunikovali túto obrovskú udalosť. Okrem iného sa tam rozoberá aj nasledovné. Historici dlho predpokladali narodenie Ježiša na rok 5 pred n. l. alebo rok či dva skôr. Astronóm Kepler na základe zlúčenia troch nebeských telies odhadol Jeho narodenie na rok 7-6 pred n. l. V uplynulých rokoch však historici prišli k názoru, že Herodes zomrel v roku -1, a preto sa navrhol aj nový rok Ježišovho narodenia na – 4. Larson však objavil zvláštnu súhru najjasnejších hviezd v období medzi septembrom – 3 až júnom – 2. Ďalšie okolnosti, ktoré opisuje, sú veľmi zaujímavé a skutočne hodné veľkého úspechu, ktorý tento film zožal.
Po Larsonovi sa aj ďalší ľudia začali zaoberať astronómiou a pomocou tohto softvéru pozerať do blízkej budúcnosti. Našli tam udalosti zo Zjavenia Jána, ako napr. žena odetá v Slnko s mesiacom pod nohami (23.9. 2017). Hoci sú to všetko len hypotézy, miera pravdepodobnosti týchto udalostí je vcelku vysoká.
Fráza „koniec sveta“ sa v posledných niekoľkých rokoch trochu ošúchala, ba čo viac, ľudia sa smejú, keď niečo také počujú. O takomto stave písal aj apoštol Peter. Samozrejme, že príde koniec sveta, táto Zem tu nebude večne, ale najprv musia skončiť presne naplánované časové obdobia, tzv. aióny. Všetky Písma sa musia naplniť. Boh je v tomto férový, lebo neurobí nič, čo by nevyjavil svojim prorokom. Noemovi povedal presný termín, kedy začne pršať, Eliášovi proroci presne vedeli termín jeho vytrhnutia a Danielovi Boh zjavil presnú dĺžku a čas Babylonského zajatia, či navštívenie a vyťatie Mesiáša.
Na druhej strane je dôležité zdôrazniť, že z tohto vyučovania, najmä zo špekulácií okolo dátumov, sa nesmie urobiť dogma. Znamenia síce máme sledovať, ale čo sa týka ustanovenia dátumov, musíme byť veľmi opatrní, lebo je jasné, že keby sa tieto hypotézy neudiali a ľudia by to brali ako fakt, mohli by z toho byť zbytočné ujmy. Minimálne to treba aspoň sledovať a keby nič, tak ideme ďalej. Biblia opakovane tvrdí, že príchod Pána máme očakávať každý deň.
Vyučovanie o posledných časoch je výborný evanjelizačný nástroj. Poznanie toho, že žijeme v poslednej generácii a toho, že príchod Pánov je blízko, nesmie ovplyvniť našu prácu. Nebolo by správne teraz začať pestovať myšlienky typu: „Už sa mi neoplatí nič robiť – sadiť, stavať, pracovať a pod.“ alebo „Už si len rýchlo vybrať celý dôchodok, veľkú pôžičku a poriadne si to užiť,“ ani „Predám všetko, čo mám a idem na misiu“ a už vôbec nie „Môj Pán ešte nepríde...“ Pokiaľ nás Boh vyslovene nevedie inak, treba držať kurz a triezvo pracovať na Božej stavbe.
Použité zdroje:
Mark BILTZ, The Feasts of the Lord DVD set
T. W. TRAMM, 2012-2015: The Season of Return, 2009
Gary STEARMAN, Prophecy in the News
www.oneplace.com/ministries/understanding-the-times/player/blood-moons-harbingers-or-hype-412497.html
Jonathan CAHN, The Mistery of Shemitah
| Biblické sviatky a ich význam | | | Logos 4 / 2010 | | | Daniel Šobr | | | Vyučovanie |
| Cirkev a posledné časy | | | Logos 8 / 2007 | | | Jaroslav Kříž | | | Téma |
| Znášajte ťažké časy ako vojaci Ježiša Krista | | | Logos 12 / 2016 | | | Daniel Šobr | | | Zo života cirkvi |
| Zase o znameniach | | | Logos 2 / 2010 | | | Jaroslav Kříž | | | Téma |
| Boží řeč k lidem | | | Logos 1 / 2007 | | | Redakcia | | | Vyučovanie |
