CeCe Winans

Je viac než len gospelová speváčka

Narodila som sa v Detroite, Michigane, ako ôsme dieťa z desiatich. Ako si asi viete predstaviť, náš dom bol preto naplnený hlukom, ale aj sviežosťou. Moji rodičia boli znovuzrodení kresťania a boli zaviazaní, aby nás všetkých vychovali v bázni Pánovej.

Tým, že som bola vychovávaná v kresťanskom domove, bola som stále obklopená modlitbou, chválou a spievaním. Prakticky som žila v cirkvi. Moja rodina začala nový týždeň skoro ráno v nedeľu, a to v nedeľňajšej škole. Domov sme sa nedostali skôr ako v nedeľu v noci. Mali sme týždenné biblické vyučovania v utorky a štvrtky, a skôr pravidelne ako nepravidelne sa takmer vždy niekde konal týždeň prebudenia. Hoci som neustále počula chvály Bohu v zbore a doma, bolo to niečo, z čoho som sa nikdy neunavila, naopak, nikdy som toho nemala dosť.

Stvorení pre uctievanie

Tak ďaleko, ako si len pamätám, vždy som milovala uctievanie. Dokonca predtým, než som rozumela, čo to bolo alebo čo to v skutočnosti znamenalo, som milovala chvály. Ako dieťa si pamätám, že som rada kričala k Bohu, chválila a vyvyšovala Jeho meno, či to bolo v zbore alebo sama doma v mojej izbe. Vždy som sa cítila lepšie, bezpečnejšie a v poriadku po tom, čo som doma strávila čas v Božej prítomnosti.

Uctievanie mi prinieslo tak veľa radosti, ale myslím, že vtedy som si ešte neuvedomovala, koľko radosti to tiež dávalo Pánovi, až pokiaľ som nebola o niečo staršia. Vtedy som začala skutočne chápať, prečo tak veľmi milujem uctievanie!

Boli sme stvorení na to, aby sme uctievali Otca, preto to šlo tak prirodzene a cítila som, že je to niečo, pre čo som bola stvorená. Keď čítam v Božom slove, že On prebýva na chválach svojho ľudu (Žalm 22,3), vysvetľuje to radosť, ktorá prúdi cezo mňa ako rieka, kedykoľvek, keď zdvíham svoje ruky, otvorím ústa a žehnám Jeho menu. Aj v mladom veku som Ho milovala a chcela som to ukázať tým najlepším spôsobom, akým som vedela.

Zakúšanie Božích požehnaní

Keď Ho uctievame, Božia prítomnosť a sila napĺňa naše srdcia. Pochopme, že uctievanie je jednoducho milovanie Boha z celého srdca, duše a mysle, žitie života, ktorým Mu vzdávame slávu a činíme Ho Pánom nad všetkým. Zistila som, že spievanie, tancovanie pred Pánom, pozdvihovanie mojich rúk a kričanie chvál boli všetko vyjadrenia môjho uctievania a pomohli mi uviesť moje chvály priamo k Pánovmu srdcu.

Ako dieťa si pamätám, že som rada kričala k Bohu, chválila a vyvyšovala Jeho meno.

A čím viac som Ho uctievala, tým viac som sa cítila premožená v láske k Nemu. Keď uctievaš Pána v duchu a v pravde, On uvoľňuje svoju lásku na teba, otvára nebeské okná a vylieva požehnania na tvoj život. To najlepšie nebeské premôže tvoj celý život.

Slovo hovorí, že som požehnaná, keď vchádzam aj keď vychádzam, v meste aj na poli (Deuteronomium 28;3,6), a že len dobré a milosť budú sprevádzať moje dni po celý život (Žalm 23,6). A nie je to preto, že mám dar spievania alebo že by som bola lepšia od iných, pretože nie som. Som jednoducho požehnaná, pretože som uctievač! Milujem Boha a milujem Ho uctievať.

Moc pravého uctievania

Uctievanie je, a modlím sa, aby aj zostalo - môj životný štýl - životný štýl, ktorý odráža spravodlivosť Božiu. Milovanie Boha, milovanie Jeho ľudí a poslúchanie Jeho Slova je to pravé uctievanie. Každý deň je možnosť na uctievanie. Môžem zmeniť svoj svet a svet iných skrze moje uctievanie. Je to tá najväčšia zbraň, útecha a radosť a nikdy nemám v pláne prestať! Uctievanie drží diabla pod mojimi nohami, moje manželstvo silné, moje deti chránené (dokonca aj pred sebou samými), a osvetľuje môj chodník na ceste zvanej život.

Čokoľvek budete niekedy potrebovať, príde skrze uctievanie a chválu, takže vás povzbudzujem, aby ste najprv hľadali Božie kráľovstvo a Jeho spravodlivosť a všetko ostatné vám bude pridané.

Poznám silu, ktorá je ukrytá v pravom uctievaní, môj život je toho dôkazom. Spievam, pretože som šťastná. Spievam, pretože som slobodná. Ale spievam najmä preto, pretože som chválič a uctievač. Som zamilovaná do Pána, budem Ho žehnať po všetky moje dni. Jeho chvála bude neprestajne na mojich perách po celú večnosť. Haleluja!

Pridajte sa ku mne... Všetko čo má dych, nech chváli Pána, chváli Pána...

CeCe Winans je viac než len gospelová speváčka. Je manželkou viac ako dvadsaťjeden rokov, matkou dvoch detí, pre ktorú byť mamou je jej obľúbená činnosť.

Spoločne sa s nami podelili o zrnká múdrosti pre manželov, manželky a rodiny.

David Kuo: Povedz mi niečo o Ježišovi. Čím je pre teba? Prečo by sme sa mali o Neho stále zaujímať?

Ježiš je pravda, svetlo, On je tou cestou. On riadi moje kroky, dáva mi všetko, čo potrebujem a hovorí mi, ako mám žiť. Ježiš je život. A teraz Ho potrebujeme viac, ako kedykoľvek predtým.

Anita S. Lane: Keď hovoríme o dedičstve a veciach, ktoré prechádzajú z generácie na generáciu, často myslíme len na peniaze. Ale môže to byť viac, ako len to. Povedala by si, že spevácka služba je dedičstvo, ktoré sa dedí v tvojej rodine?

Samozrejme. Moja mama aj otec spievali. Ich rodinní príslušníci inklinovali k hudbe a k spevu. Takže je to určite dar, ktorý sa dedí. Ale jedným z najdôležitejších aspektov nášho dedičstva je svätosť a vyučovanie Božím cestám. Pre mňa je to neoceniteľnou časťou dedičstva, ktoré máme.

Keď sa na vás obidvoch pozriem, je ťažké uveriť, že obidve vaše deti sú dospelé. Ako zvládate periódu ,,prázdneho hniezda“?

Viete, je to trošku ťažké. Bola som naozaj zaneprázdnená, odkedy nám dcéra odišla na internát, ale stále je to ťažké. Hovorím si: ,,Neverím, že je preč.“ Náš syn je na internáte už niekoľko rokov. Má dvadsať a ona 18. Je to veselo-smutná vec. Ste šťastní, keď vidíte, že sa im dobre darí a rozbiehajú vlastné životy. Milujú Boha, o tom ako mama nepochybujem. Mojou modlitbou číslo jeden je, aby obidvaja milovali Boha a oni to aj robia. Ale opustili ma!

Aká je tá najlepšia odplata za materstvo?

Je toľko veľa odplát za to, že ste matkou. Je to moja obľúbená činnosť. Odvtedy ako zistíte, že boli počaté, ste radostná, čakáte na to, aby ste sa mohli s nimi stretnúť, nakupovať pre ne a rozmýšľate nad tým, aké budú. Budú ako môj manžel, ja alebo mix? Nemôžete ani vyjadriť radosť z materstva.

CeCe vyhrala šesť ocenení Grammy Awards, Stellar ocenenie a Gospel Music Association ocenenia po mnoho rokov.

Potom sú tu výzvy, keď dospievajú, pretože vašou úlohou je ich modelovať, tvarovať a byť im príkladom, aby sa z nich stali nádherné, starajúce sa ľudské osobnosti. Všetky veci, s ktorými musia bojovať, sú výzvou. Ale rodičovstvo je tak úžasné. Keď vidíte, ako sa im plnia sny, nachádzajú priateľov a zmysel svojho života. Myslím si, že tá najväčšia odplata je, keď ich počujem povedať ,,mama“. Počuť, ako ti niekto povie ,,mama“ s láskou a keď ti povie, ako ťa veľmi miluje, ako ťa potrebuje, je tá najúžasnejšia vec. A potom je tu odovzdávanie sa. Je to tá najväčšia časť lásky a veľakrát na to zabúdame. Zmeníme to v niečo sebecké, ale láska je nesebecká a odovzdávanie seba samej je tá najradostnejšia vec v živote matky.

Si na výslní. Ako ,,krotíš“ svoje deti?

Musím si udržať správne priority. Musím vyvažovať čas, ktorý som preč z domu. Predtým, než z nich boli tínedžeri, brávala som ich so sebou na cesty. Môj muž, deti a ja sme trávili spoločný čas v autobuse. Tak sme žili. Spravila som to preto, aby som sa uistila, že som do ich životov zapojená a že nie sú ďaleko od toho, od čoho by nemali byť počas tých ťažkých rokov. Postupne si prispôsobujete život. Vaše deti sú na prvom mieste. Nikdy som si nezamenila dôležitosť udržania svojho manželstva, svojich detí a svojho domova pokope za opak, a to za to, že môžu byť niekde preč, nevediac kto sú. Bola to výzva. Nebola to ľahká vec, ale je to niečo, pre čo mi dal Boh zvláštnu milosť, aby som to zvládla, pretože ma povolal robiť to, čo robím.

Zostala si zapojená vo svojom miestnom zbore. Je to dôležité? A ako to zlučuješ so svojím programom?

Ó, áno. Je to dôležité. Teraz som bola na cestách rovných 16 dní. No sotva to niekedy tak robím, pretože je veľmi dôležité byť kŕmený Božím slovom vo svojom dome aj vo svojom zbore. Dokonca sme chodili do zborov, aj keď sme boli na cestách. Ako sa vyprázdňujem, tak isto musím ísť niekam a znova sa naplniť. Je pre mňa dôležité, aby sme s celou mojou rodinou šli v nedeľu do zboru a potom večer spoločne na večeru. Pokiaľ nebudeš vyživovať vzťahy, nebudeš mať žiadne. A to platí aj o Bohu, o deťoch, susedoch, o bratoch a sestrách. Ak nebudeš vyživovať vzťah, žiadny ani nebude.

Aké kľúče ste použili k tomu, aby vaše manželstvo vydržalo po celé roky? Ste manželia 21 rokov a to je naozaj výkon v dnešnej spoločnosti! A musím povedať, že je to naozaj požehnanie mať tu s nami dnes tvojho manžela, pána Alvina!

CeCe: Zobrali sme sa veľmi mladí. Nemyslím si, že som vtedy vôbec mala nejakú predstavu do čoho idem. Iba som veľmi milovala pána Lova. Mám toto úžasné priezvisko, ktoré nemám šancu používať tak často (pozn. prekl. Mr. Love – pán Láska). Ale manželstvo je skutočne seriózna vec. Myslím, že som mala takú predstavu ako každý, že pokiaľ bude všetko ružové, čo aj po väčšine času bolo, tak zostanem, ale keď som sa naučila, o čom je v skutočnosti záväzok, a o čom je manželstvo, vyplašila som sa. Boli sme zobratí takmer 11 rokov a darilo sa nám super, ale raz sme išli na jednu manželskú konferenciu v našom zbore. Povedali sme si, poďme, bude to zábava. Veď nepotrebujeme žiadnu pomoc ani nič také. Ale keď ukázali do hĺbky, o čom v skutočne manželstvo je, pozrela som sa na Alvina a povedala som: „Oou...“

Alvin: Hovorili o tom, čo naozaj stojí za zmluvou a ako Boh o nej premýšľa. Uviedli príklad Božej zmluvy k nám, že On sa s nami nikdy nerozvedie, čokoľvek by sme spravili. Boh nás nikdy neopustí, na rozdiel od našich manželstiev, kde keď akonáhle sa vynoria problémy, už premýšľame o odlúčení. Takisto hovorili o soľnej zmluve, kde vezmete svoju soľ a manželkinu soľ, dáte ju do tašky a všetko pretrasiete. Rozvod je ako pokus o zobratie tvojej soli z tašky bez toho, aby si pohol alebo vzal aj manželkinu soľ a naopak. Nemôžeš to urobiť. Myslím si, že keby o tom ľudia pred manželstvom vedeli, veľakrát by sa na zmluvu pozreli trošku inak.

CeCe: Myslím si, že mnoho ľudí ide do manželstva s tým, že majú možnosť z neho vystúpiť.

Alvin: Áno, myslia si: „Tak ak to nebude fungovať, vždy sa predsa môžeme rozviesť...“

CeCe: A vôbec to nie je žiadna možnosť. Keď vstupujete do manželstva bez možnosti rozvodu a ak ste ľudia, ktorí sú ochotní sa poddať, nie je nič, čo by Boh za vás nevyriešil. Ale musíte mať postoj Božieho srdca a byť ochotní povedať: „Áno, Pane“ v hocijakej situácii, cez ktorú budete prechádzať.

Alvin: Ďalšou vecou je, že sme priatelia... A to je veľmi dôležité. Nedávno sme boli v jednom meste a rozprával som sa s dámou, ktorá nás sprevádzala po okolí. Bola rozvedená 11 rokov, a keď sme sa rozprávali o priateľstve v manželstve, povedala: ,,Máte pravdu, pretože keď som bola vydatá za môjho manžela, v skutočnosti sme si neužívali, že sme boli spolu jeden s druhým.“ Mali iné dôvody, prečo sa zobrali. Musíte byť priatelia. Musíš mať rád toho druhého. Je dobré tú osobu milovať, ale musíš ju mať aj jednoducho rád.

CeCe: Musíš ho mať rada. A musíte sa smiať! My sa smejeme veľa.

Alvin: Užívame si jeden druhého. Nemusíme mať niekoho ďalšieho, aby sme boli kompletní. Ako niektoré páry... ,,Tak, kto dnes s nami bude? To budeme len ty a ja? To nie je žiadna zábava!“ Ale my máme zábavu aj sami dvaja. Nepotrebujeme nikoho ďalšieho, aby nám pomohol dostať naše manželstvo na iný level.

Takže ešte chodíte na ,,večerné rande“?

Je to zábavné. Vždy sme to robili. Avšak my to nevoláme ,,večerné rande“. Viete, že niektorí ľudia majú deti a nechajú, aby im ich deti zničili manželstvo. Nemôžete si to nechať dovoliť a z nejakého dôvodu sme to vedeli hneď od začiatku. Takže som vždy mala po ruke úžasné opatrovateľky. Moju matku alebo svokru... Nikdy sme neprestali žiť naše životy. Potom Pán požehnal Alvina, aby so mnou cestoval na plný úväzok po tom, čo robil pre Xerox 16 rokov. Od roku 1995 so mnou cestuje na plný úväzok, takže sme vždy spolu.

Teda veľa randíte!

Áno, ľudia sa pýtajú: ,,Ako môžete jeden s druhým vydržať, keď ste stále spolu.“ Preto, lebo sme kamaráti. Sme brat a sestra v Kristovi a zároveň sa milujeme. Ale plánujeme aj čas, kedy si chceme oddýchnuť? Áno. Alvin bol môj manažér, keď začal so mnou cestovať. Ale nebolo to dobré, pretože sa stávalo, že o jedenástej v noci mi v posteli povedal: ,,Zlato, a čo povieš na interview...“ A ja som povedala: ,,Ó, nie! Takto to nebude fungovať. Potrebujem svojho manžela. Nájdeme si niekoho iného, aby bol manažérom a my dvaja budeme len manžel a manželka.“ Takže určite vždy budú nevyhnutné nejaké zmeny na vašej manželskej ceste. Tak ich jednoducho zmeňte. Buďte každý deň k sebe úprimní: ,,Vieš, takto mi to nevyhovuje.“ Niekedy si možno uvedomíme, že sme v našich manželstvách neboli úprimní, a potom premýšľame, prečo cítime, že ,,láska“ je preč. Je to preto, lebo nemáme čas riešiť svoje problémy, keď ich máme. Tak sa zastavte! Ak to nefunguje, zmeňte to. Ale neznamená to, že sa máte rozviesť.

Jednoducho to zmeňte. Povedzte to jeden druhému. Myslím si, že také poradenstvo je dobrá vec. Keď sme sa zobrali, nebolo toľko manželských poradní. Ale teraz je ich mnoho, a ľudia by ich mohli využiť radšej, než sa hneď rozísť. Je v poriadku, keď sa potrebujete s niekým porozprávať. Sú tam poradcovia. Vyskúšajte to!

Toto interview je časťou série interview, v ktorých sa rozprávam so ženami, ktoré úspešne uskutočňujú svoju vášeň. Čo je tvojou vášňou?

No, to je dobrá otázka. Povedala by som, že mojou vášňou je slúžiť Pánovi. To je moja najväčšia vášeň. Boh ma obdaroval spevom. Ďalej je mojou vášňou byť matkou. Myslím si, že sa mnohokrát ženy obetujú, keď si vyberú, že zostanú doma a budú matkami. Nie je väčšie povolanie ako to a ani nič iné by nemalo byť väčšou vášňou, ale všetci máme nejaké talenty a dary.

Tak napríklad robím aj v odevnom priemysle a baví ma to, ale nemyslím si, že mám nejakú vášeň, ktorá by vyčnievala z radu okrem uctievania Pána. Mám tú možnosť robiť to na plný úväzok ako moju službu a ako moju kariéru. On je mojou vášňou. Naozaj je. A nič sa k tomu nemôže prirovnať.

Máš srdce pre mladých ľudí – slúžiš špeciálne aj mladým dievčatám. Bola si ako hosť na konferencii Always Sisters v Nashville. Ako sa to celé začalo?

Profesionálne som začala spievať, keď som mala 17. Je to už dávno. Odvtedy som vždy dostávala listy od mladých dievčat. V tom čase som bola mladá. Vždy som dostávala listy o tom, ako som im slúžila a aj po tých mnohých rokoch stále dostávam listy od dievčat, ktoré mi píšu, aby som sa stala ich matkou. Niektoré z týchto žien sú dokonca staršie ako ja. Ale uvedomila som si, že je to duchovná vec viac ako čokoľvek iné. Boh ma povolal, aby som hovorila k mladej generácii. Bolo to v mojom srdci už po niekoľko rokov, ale vždy som to nejako odkladala. Robila som toto a tamto a kázanie bolo niečo, z čoho som úplne vypadla. Nechcela som byť rečníkom. Ale môj život a smer akým sa vyvíja, ma do toho ťahá. Myslím, že v budúcnosti budem skôr viac kázať ako spievať. Takže už teraz sa na to veľmi teším.

Snažíme sa vytvoriť oblečenie, ktoré bude odrážať svätosť, ale súčasne nebyť pozadu v otázkach módy.

Uvedomila som si, že už dlhšie nemôžem čakať. Naše dievčatá potrebujú viac vzorov. Mnoho z nich nemá matky. Bola som požehnaná tým, že som mala úžasnú mamu a skvelú starú mamu, ktoré ma karhali a vyučovali ma, čo to znamená byť dámou, ako byť manželkou a matkou, ako slúžiť Bohu, ako vyzerá svätosť a ako by som sa mala správať... a mnoho dnešných dievčat to nemá. Mala som mnoho takzvaných matiek. Keď sme boli v zbore, matky z cirkvi mi povedali všetko, čo som potrebovala vedieť. Samozrejme, že keď som bola mladá, vravela som si: ,,Ó, prosím, už mi dajte pokoj.“ Ale ako som dospievala, naučila som si to vážiť ako múdrosť a zastrešenie, a ako fakt, že im to zaberalo čas, aby ma dobre usmerňovali. Tak dobre sa o mňa starali, že sa za mňa aj modlili.

Takže táto ,,Always Sisters“ konferencia je mojou príležitosťou, ako to odovzdať späť mladšej generácii. Niektoré z tých dievčat majú tak malú sebaúctu. Niektoré z nich majú stravovacie poruchy. Niektoré majú AIDS. Niektoré sú v sexuálnych, nemorálnych situáciách. Mnohé z nich nikdy nemali otcov, a preto lásku hľadajú na zlých miestach. Tak ich učíme o sebaúcte a učíme ich o tom, čo Boh o nich hovorí. Môj pastor o tom káže z pohľadu otca, Kirk Franklin z pohľadu brata a tak si uvedomia, ako zmýšľajú mladí muži a ako by sa mali o seba starať. Mám z toho radosť.

Spomenula si svätosť. Premýšľam nad tvojimi návrhmi oblečenia...

Áno, to je jeden z dôvodov, prečo sa to vôbec zrodilo. Keď sa pozriete na svetovú módu, tá diktuje, že štýl pre výstrih by mal byť až dole niekde k pupku, a mali by ste si kúpiť také šaty, ktoré odhaľujú všetko. Je to ako: ,,Zastavte sa na chvíľu, chlapci...“ Dnes keď idete nakupovať sú trendom ,,mini“ veci. Raz som hľadala šaty a jediné, ktoré som našla, mi boli po stehná, a povedala som si : ,,Nie, takto to nebude fungovať.“ Potom som si uvedomila, že nemusíme byť veriacimi, aby sme nechceli byť nahí. Kto povedal, že musíme všetko ukázať? Nie je to preto, že by sme chceli stratiť štýl. Tak sa snažíme vytvoriť oblečenie, ktoré bude odrážať svätosť – zdržanlivosť, ale súčasne, nebyť pozadu, keď príde na otázku módy.

To je dôležité. Potrebujeme rovnováhu a potrebujeme túto alternatívu.

Áno, nechcete vyzerať ako stará žena len preto, že nechcete ukázať všetko, čo máte. Takže sa z toho tešíme. Som naozaj vzrušená z vecí, ktoré sa dejú v zákulisí, tak uvidím, ako dlho budem na čele.

Akými výsledkami a úspechmi si vo svojej kariére bola prekvapená?

Myslím, že som bola prekvapená všetkými. Ale keď som vyhrala svoju prvú Grammy, povedala som si: ,,Wow.“ Vyrastiete ako dieťa pozerajúce sa na odovzdávanie Grammy Awards v televízii a vôbec nemyslíte na to, že raz budete schopní tam povedať reč, ktorú si už roky pripravujete. Myslím, že ma každý krok na tej ceste prekvapil. Aj teraz, keď som stále v hre. Stále robím to, čo milujem a do čoho ma Boh povolal, ľudia stále v tom pokračujú a rozhodnú sa pre našu hudbu. Neberiem nič na ľahkú váhu, pretože to ľudia nemusia robiť. Každá fáza bola prekvapením. Keď sa pozriem späť na svoj život, je ako: ,,veľké Wow.“ Vyhrala som toľko ocenení. Predala som toľko nahrávok. A stále som v pozícii žiadneho kompromisu. Boh je taký úžasný a som tým všetkým stále prekvapená.

Čo je najväčšou výzvou v tvojej kariére?

Mala som mnoho výziev. Ľudia niekedy necítia, že ich mám pred sebou, pretože som na čele. Po prvé, je to hudba. Byť gospelovou umelkyňou. Ľudia si vás zaškatuľkujú a mnoho dverí sa preto zatvorí. Proti tomu sme vždy bojovali, aby určité dvere a bariéry padli. To je stále prebiehajúca výzva. Prešli sme už dlhú cestu, ale gospelových umelcov a gospelovú hudbu ešte stále čaká dlhá cesta. Je to často skľučujúce, pretože vkladáte všetko čo môžete do svojho CD a viete, že ste boli požehnaní robiť skvelú hudbu a najmä kvôli skvelým producentom a ľuďom, ktorí stoja za vami, a stále nedostávate férové pochopenie, ktoré by ste mali dostať. Ale aj tak to, čo robíme, robíme pre Pána.

A potom je tu rasizmus na kresťanskom trhu, je to smutné, ale je to tak. A nie je to srdce Božie. Keď sa to snažíte vysekať, je to takisto skľučujúce. Všetko, čo pre to môžem spraviť je vysekať to, čo mi Boh dovolí vysekať, zatiaľ čo robíme to, čo robíme, ale stále je to tam. A ak nezbúrame tie múry, ďalšia generácia sa bude zaoberať tou istou vecou. To je drsné.

Môj životný odkaz by nemal byť o mne, ale mal by priniesť slávu Bohu, pretože som sa držala toho, čo odo mňa Boh vyžadoval.

A potom je tu výzva, ako to všetko zladiť. Nie všetko, čo položíte niekde, tam aj zostane. Musíte pokračovať v navštevovaní určitej oblasti svojho života v každom štádiu života. Keď sú deti malé, musíte s nimi zaobchádzať úplne inak. Pre mňa, keď mi deti trochu vyrástli a musela som cestovať cez oceán, to bolo ťažké. Volávala som domov a oni boli šťastné ako škovránky. Potom som plakala, lebo som si vravela: ,,Nechýbam im.“ Bola som šťastná, že sa majú dobre a že ich Boh zaopatruje a ochraňuje, ale na druhej strane to nebolo pre mňa mnohokrát ľahké.

Čo chceš po sebe zanechať a aký je tvoj odkaz ?

Chcem, aby mojím odkazom bolo, že som bola pravým sluhom. Môj životný odkaz by nemal byť o mne, ale mal by priniesť slávu Bohu, pretože som sa držala toho, čo odo mňa Boh vyžadoval.

A predtým než sa rozlúčime, chcela by som, aby si povedala niečo povzbudzujúce našim mamičkám, ktoré majú mnoho darov, talentov, túžob a snov, ktoré možno iba skúmajú.

Počuli sme raz kázať Mylesa Munroa kázeň, a každý by si ju mal zadovážiť, volala sa ,,Zomrieť prázdny“. Povedal, že cintoríny sú plné snov, nádejí, túžob a potenciálu, ktorý zostal nevyužitý. Keď som to počula, povedala som si: ,,Wow.“ Povedal, že Boh nám dáva všetky sny a dáva nám ich na to, aby sme ich naplnili. Tak choďte za nimi! Len choďte. Život je krátky. Choďte za nimi!

Ste manželkou a matkou. Boh vám dá, aby ste spravili niečo doma, pretože musíte udržať isté veci v poriadku. Boh je Bohom poriadku, tak musíte spraviť niečo, do čoho ste boli povolaná. Možno už robíte nejaké veci, ale nerobíte ich správne. To však neznamená, že s tým musíte škrtnúť. Počkajte a neskôr ich urobte, hlavne ich urobte. Choďte za tým, pretože tým niekoho požehnáte. Budete požehnaním pre seba, to je samozrejmé, pretože budete viac naplnená, ale Boh vždy požehná vás, aby tým požehnal aj niekoho iného, a tým prinesiete slávu do kráľovstva Božieho. Tak vám vravím, choďte za svojimi snami!

Je to úžasné. Ďakujeme. Ty očividne ideš za svojimi snami. A odvádzaš skvelú prácu! Ďakujeme ti veľmi pekne za tvoj čas. Prajeme len to najlepšie tebe a tvojej rodine.

Preložila Veronika Vozárová

Zdroj:

Článok je prevzatý od Enjoying Everyday Life , ,,I love to worship“, August 2011, Cece Winans
Interview je prevzaté od ,,A Keeping Family First Exclusive Interview“, Anita S. Lane a ,,I Know Where I‘m Supposed to Be“, David Kuo