Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ján 14,6)
V pondelok, 4. februára a v utorok, 12. februára sa odohrali dve významné udalosti, ktoré ešte stále rezonujú v izraelskej spoločnosti. Prvou bol od vlaňajšieho januára prvý teroristický útok palestínskeho samovražedného atentátnika v Izraeli, tentoraz v meste Dimona. Druhou bola likvidácia muža „číslo 2“ v hierarchii Hizballáhu - Imáda Mughníju v hlavnom meste Sýrie v Damašku.
V pondelok, 4. februára sa v izraelskom meste Dimona, ležiacom na juhu v Negevskej púšti, odpálil palestínsky samovražedný atentátnik. Pri jeho útoku prišla o život jedna Izraelčanka a jedenásť ľudí bolo zranených. Druhého samovražedného atentátnika sa podarilo izraelskej polícii zastreliť skôr, ako stihol odpáliť výbušniny pripevnené na svojom tele. „Bol zastrelený príslušníkom polície ranou do hlavy vo chvíli, keď sa pokúšal aktivovať bombu upevnenú na svojom tele,“ povedal pre agentúru Reuters šéf polície v Negevskej oblasti Josi Porianta. Izraelčanka - Rosa Enbergová, ktorá sa stala priamym svedkom bombového útoku popísala svoje pocity: „Bolo to ako vo vojne. Ľudia zbesilo utekali. Všade okolo mňa boli kusy ľudských tiel.“ Mesto Dimona zažilo svoj prvý teroristický útok. Prihlásil sa k nemu Hamas. Konkrétne: „Brigády Izz al Dín al Kássim sa hlásia k plnej zodpovednosti za mučenícku operáciu v Dimone,“ uvádza sa v písomnom stanovisku tohto ozbrojeného krídla teroristickej organizácie Hamas. Obidvaja samovražední atentátnici pochádzajú z mesta Hebron, ktoré leží na tzv. Západnom brehu, ktorý spravuje palestínska samospráva Mahmúda Abbása. Ide o prvý samovražedný atentát, ku ktorému sa od roku 2004 Hamas priznal. Predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás tento atentát odsúdil. Zaujímavý je postoj palestínskych médií, konkrétne denníka Al Haját Al Džadída, ktorý je oficiálnym denníkom palestínskej samosprávy pod kontrolou M. Abbása. Vo svojom vydaní z 5. februára označil denník teroristov, ktorí zaútočili v Dimone za „šahídov“ - „svätých mučeníkov“. Podľa islamu je „šahíd“ človek, ktorý zomrel „svätou smrťou“ pre Alláha a je uznávaný ako hrdina a vzor. V palestínskej spoločnosti sú potom takíto „svätí“ vzormi najmä pre mládež, ktorá nehľadá vzory vo vedcoch, podnikateľoch, učencoch, či športovcoch, ale práve vo vrahoch. Je paradoxom, že Palestínska samospráva pod vedením jej predsedu M. Abbása opakovane deklaruje pripravenosť k mierovým rozhovorom s Izraelom a médiá pod jej kontrolou zvelebujú teroristov. V súvislosti s týmto teroristickým útokom je zaujímavý fakt, že od mesta Dimona je vo vzdialenosti desať kilometrov vybudovaný rovnako nazývaný, prísne strážený izraelský jadrový komplex. Do roku 1986 sa darilo jeho existenciu úspešne popierať. V tomto roku prezradil informácie o jeho existencii inžinier Mordechai Vanunu, ktorý v tomto komplexe pracoval ako technik, britskému časopisu „Sunday Times“. Jadrové zariadenia pomohli Izraelu vybudovať v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia západné štáty. V roku 1960 mohol byť spustený v tomto komplexe jadrový reaktor z Francúzska, využívajúci tzv. „ťažkú vodu“ dodanú z Veľkej Británie. Dodávku uránu sprostredkovalo Nórsko, a tak mohol začať hlboko v podzemných halách komplexu vojenský výskum. V septembri 1979 zaznamenali americké špionážne družice nad Indickým oceánom neďaleko pobrežia Južnej Afriky veľký výbuch. Americké spravodajské služby dospeli k záveru, že išlo o skúšku jadrovej bomby. Zbraň mali podľa nich vyrobiť Izraelčania a Juhoafričania mali ich jadrový pokus technicky zaistiť. Obidva štáty to popreli. Odborníci dnes odhadujú, že Izrael disponuje asi 200 jadrovými hlavicami. Podľa amerického časopisu „Bulletin of Atomic Scientists má používať Izrael ako nosiče týchto jadrových hlavíc lietadlá F-16 s doletom 1600 km, F-15 s doletom 4400 km, rakety „zem - zem“ Jericho I s doletom 1200 km, Jericho II s doletom 1800 km a v ponorkách triedy „Delfin“. Faktom zostáva, že prednedávnom izraelský premiér Ehud Olmert nepriamo priznal, že Izrael disponuje jadrovými zbraňami.
Nazývali ho „terorista bez tváre“. Skôr, ako sa ku atentátom z 11. septembra 2001 prihlásil Usáma bin Ládin, predpokladali americké tajné služby, že ich má na svedomí práve on - Imád Mughníja. Kto vlastne bol? Imád Mughníja bol nepochybne menej známy než Usáma bin Ládin, ktorý ho po udalostiach z 11. septembra 2001 vystriedal v úlohe teroristu číslo jedna. Väčšina odborníkov na terorizmus sa zhoduje v názore, že išlo o inteligentnejšieho a nebezpečnejšieho človeka ako bin Ládin. Po celé štvrťstoročie bol kľúčovou osobou v spojenectve Iránu, Hizballáhu a Sýrie. Bol veľmi schopným organizátorom a jeho teroristické akcie, ktoré vymyslel, naplánoval a nechal zrealizovať „bojovníkmi“ Hizballáhu alebo Islamského džihádu, mali vždy zničujúci efekt. Jeho „sila“ nespočívala v seba medializácii, tak ako u bin Ládina, celý život sa snažil správať nenápadne, nestál o „slávu“, žil v skrytosti. Nikdy nespal dve noci po sebe na tom istom mieste, vždy vychádzal inými dvermi, než tými čo vošiel a veľmi dbal na všetky opatrenia zamerané proti možnému sledovaniu jeho osoby. Bol šéfom tajnej služby Hizballáhu a koordinátorom jeho bojových akcií. Niekoľko faktov z jeho „bohatej kariéry“:
- 18. apríl 1983 - sebevražedný atentátnik z Islamského džihádu vrazil s autom naloženým výbušninami do steny veľvyslanectva USA v hlavnom meste Libanonu Bejrúte. Počet obetí - 60. Medzi nimi vyšší riadiaci dôstojník CIA Robert Ames a jeho 6 kolegov z tajnej služby.
- 23. október 1983 - rovnakým spôsobom vykonaný sebevražedný útok na základňu americkej námornej pechoty v Bejrúte. Štvorposchodová budova bola celkom zdemolovaná. Zahynulo 241 príslušníkov námornej pechoty USA. Druhý sebevražedný atentátnik rovnakým spôsobom zaútočil na základňu francúzskych výsadkárov v Bejrúte. Zahynulo 58 francúzskych vojakov. Americkí, francúzski a talianski vojaci prišli do Bejrútu v auguste 1982 ako Mnohonárodnostné sily na pozvanie libanonskej vlády, aby dohliadali na evakuáciu OOP. OOP bola nútená sa z južného územia Libanonu, aj z hlavného mesta Bejrútu stiahnuť kvôli izraelskej invázii do Libanonu pod názvom „Mier pre Galileu“. Táto začala 6. júna 1982 a za osem dní dosiahla hlavného mesta Bejrút ( LOGOS 7/2005).
- 14. jún 1985 - štyria príslušníci Hizballáhu uniesli lietadlo spoločnosti TWA let č. 847 na linke Atény - Rím so 153 osobami na palube. S uneseným strojom pristáli v Bejrúte a začalo 17-dňové vyjednávanie o osude rukojemníkov. Počas neho lietadlo absolvovalo dva lety do Alžíru a späť. Únoscovia surovo zmlátili a 24. júna zastrelili a vyhodili z lietadla na plochu bejrútskeho letiska telo pasažiera - príslušníka amerického námorníctva Roberta Stethema.
- marec 1992 - bombový útok Hizballáhu na veľvyslanectvo Izraela v argentínskom hlavnom meste Buenos Aires. 29 mŕtvych a 100 zranených.
- júl 1994 - bombový útok na Židovské kultúrne centrum v Londýne. 100 mŕtvych.
Imád Mughníja
- Nazývali ho „terorista bez tváre“.
Otázkou zostáva, kto stojí za jeho likvidáciou? Hizballáh ihneď obvinil z jeho smrti Izrael. Izrael sa oficiálne od jeho likvidácie dištancoval. Izraelská účasť na jeho likvidácii sa však celkom určite vylúčiť nedá. Z minulosti je známych mnoho prípadov likvidácie teroristov, ktoré mala na konte izraelská tajná služba Mossad. K niektorým sa izraelské oficiálne kruhy prihlásili, k iným nie. Faktom zostáva, že s Mughníjom mali „nevybavené účty“ aj mnohí ďalší. Napríklad libanonskí maronitskí kresťania, ktorých kedysi likvidoval, jeho vlastní „spolubojovníci“ z Hizballáhu v rámci konkurenčného boja. Objavujú sa informácie, že za jeho smrťou je sýrska spravodajská služba, ktorej sa stal už nepotrebným bremenom. Ďalej po ňom „išla“ francúzska tajná služba DGSE za jeho podiel na bombovom atentáte na francúzskych vojakov v roku 1983. A samozrejme CIA a FBI za jeho teroristické aktivity proti americkým občanom a inštitúciám. Figuroval aj na európskom zozname najhľadanejších zločincov.
Otázok teda vyvstáva viac. Odpovede na ne sú zatiaľ iba v rovine dohadov. Či sa v budúcnosti nejaké objavia, to sa ukáže až časom.
Zdroj:
www.eretz.cz,
www.idnes.cz
ULFKOTTE, U.: Hrozba terorizmu,
IKAR 2003 Commando, 7-8/2004
BRZYBOHATÝ, M.: Terorizmus II,
Police history, Praha 1999
Reakcie
Niekoľko reakcií na likvidáciu teroristu Imáda Mughníju:
Vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh: „Zabili ste Hadždž Imáda mimo prirodzeného bojiska, prekročili ste hranice, touto vraždou, v tejto dobe a takýmto spôsobom. Sionisti, ak chcete vojnu, nech to počuje celý svet: Máte ju mať! Smrť Imáda bola vašou veľkou chybou, za ktorú zaplatíte. Jeho krv prispeje ku zničeniu Izraela.“
Izraelský minister obrany Ehud Barak v nedeľu 17. 2. na zasadnutí vlády varoval, že Irán a Sýria budú pravdepodobne pomáhať Hizballáhu pri útokoch na Židov vo svete ako odvetu za likvidáciu Mughníju. Ďalej minister Barak oznámil svoje presvedčenie, že Hizballáhu bude nejaký čas trvať, pokiaľ Mughníju nahradí niekým s podobnými „schopnosťami“.
Riaditeľ Národného spravodajstva USA Mike McConnel v nedeľu 17. 2. v americkej televízii Fox News uviedol: „Za likvidáciou Mughníju môžu stáť vnútorné rozpory v Hizballáhu alebo Sýria, konkrétne jej tajná služba. Momentálne viac nevieme.“
Kuvajtský denník Al Siasa napísal v piatok 15. 2., že Imád Mughníja sa v utorok 12. 2. zúčastnil na tajnej schôdzke v sýrskom hlavnom meste Damašku. Spolu s ním sa na schôdzke zúčastnili: veliteľ sýrskej spravodajskej služby generál - Ajsaf Švakat, šéf Hamasu, skrývajúci sa v Sýrii - Cháled Mešál a zástupca zo skupiny Islamský džihád. Predmetom jednania malo byť naplánovanie vykonania veľkého teroristického útoku v niektorej z umiernených arabských krajín.
