Elie Wiesel

Svedok holokaustu, novinár, spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za mier, profesor ...

Budapešť, štvrtok 10.12.09 večer a parkovisko Hit Gyülekezete, plné áut a dokonale skoordinovaných zelených reflexných viest praskalo vo švíkoch. Jeden by si povedal, že sa chystá veľké, na bežný pracovný deň aj výnimočné zhromaždenie. Naozaj, toto zhromaždenie malo špecifický charakter. Netradične na tomto mieste išlo o podujatie zorganizované pre kresťanov a nekresťanov, Židov a nežidov, za účasti vládnych predstaviteľov a veľvyslancov, na počesť návštevy Elieho Wiesela v Maďarskej republike. Wiesel prišiel na pozvanie maďarskej židovskej obce pri príležitosti osláv 20. výročia Chabad-Lubavitch aktivít v Budapešti. Počas svojho pobytu absolvoval niekoľko významných stretnutí s vládnymi činiteľmi, členmi židovskej obce a osobitne tiež s ľuďmi, ktorí prežili holokaust. V stredu, na pôde maďarského parlamentu, kde sa konalo „Sympózium Židovsko-maďarskej solidarity“ hovoril o antisemitizme, rasizme a popieraní holokaustu v súčasnej maďarskej spoločnosti. V Zbore viery na pozvanie pastora Sándora Németha pokračoval v tejto téme, svoj prejav však viac prepojil s otázkami náboženstva, viery a nového charakteru kresťansko-židovských vzťahov, ktorý v Maďarsku vo frontovej línii presadzuje práve S. Németh.

Elie Wiesel? 
To mi nič nehovorí ...

Elie Wiesel je kapacita svetového významu. Charakteristík by sa našlo mnoho: svedok holokaustu, novinár, spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za mier (1986) a medaily za mier udelenej americkým Kongresom. Profesor na Bostonskej Univerzite, prvý predseda Rady Múzea holokaustu USA, zakladateľ humanitárnej organizácie Foundation for Humanity a aktivista za ľudské práva a otázky genocídy (Sudán) a etnických konfliktov (Bosna a Hercegovina). Jeho najznámejšia kniha Noc je skrátené vydanie prvej práce, v ktorej sa rozhodol písať o vlastných spomienkach a zážitkoch z obdobia druhej svetovej vojny a pobytov v koncentračných táboroch. Dielo je niektorými kritikmi považované za najsilnejšie vyjadrenie holokaustu. Je autorom 57 kníh a vo svojich prácach sa často dotýka témy človeka a jeho charakteru, kladie si filozofické otázky na túto tému (prečo ľudia zabíjajú a pod.).

Slávnostný večer

O tom, že máme tú česť s výnimočnou osobnosťou nás Elie Wiesel presvedčil už na začiatku, a to ešte nič nepovedal. Slávnostná atmosféra sa niesla celým Hitparkom. Vyzdobenému pódiu dodávali ešte významnejší ráz štátne vlajky niekoľkých štátov a Európskej únie. Niet divu, pozvanie okrem maďarských vládnych predstaviteľov prijali veľvyslanci Izraela, Slovinska a konzul Spojených štátov amerických. Podujatia sa zúčastnili aj spoločensky významné osobnosti Maďarska.

Program sa začal zatrúbením na šofar (roh používaný pri slávnostných židovských príležitostiach), čo malo, ako sme neskôr pochopili, aj metaforický význam. Slovo dostali predseda Zväzu maďarských židovských obcí Péter Feldmájer, bývalý izraelský minister turizmu Benny Elon a napokon samotný Elie Wiesel. Všetky prejavy boli popretkávané hudobnými vstupmi, a tiež prednesom básne známym maďarským hercom. Všetko bolo nevšedné. Dokonca i tie, nám známe, izraelské piesne boli iné než obyčajne. Hudobných nástrojov hralo menej, a tak do popredia ešte viac vystúpil spev sólistov, z ktorého behali zimomriavky (dokonca i tým, hudobne menej nadaným). Kresťanskí speváci chválili Boha a zároveň vyjadrovali lásku k Izraelu. Pre samotných domácich (Zboru) viery to bol veľmi silný moment, preto to pre neobvyklých návštevníkov Hitparku, a tiež samotných Židov musel byť ohromujúci zážitok. Ak nie emocionálne, racionálne určite. Prejavy sympatií voči Židom sa predsa nenosia. A predsa...

Péter Feldmájer, ako prvý rečník, privítal Wiesela a ocenil jeho postoje a aktivity v otázke židovstva. Hovoril tiež konkrétne o maďarskom židovstve a vzmáhajúcom sa antisemitizme v krajine. V opozícii voči tomu vyzdvihol aktivity Sándora Németha vo vzťahu k Židom a Izraelu a označil ho za priateľa jeho národa. V tejto súvislosti spomenul aj dve ocenenia (Knessetu a Zväzu maďarských židovských obcí), ktoré mu boli nedávno udelené práve za podporu Izraela. Benny Elon adresoval svoje slová občanom Maďarska, ktorých vyzýval k boju proti vzrastajúcemu lokálnemu antisemitizmu, antisionizmu a antijudaizmu. „Nemožno byť ticho, treba kričať, trúbiť, tak ako sa na začiatku večera trúbilo na šofar. Nedovoľte, aby to vzrástlo, ale bite na poplach.“ Elie Wiesel je pre neho jedným z tých, ktorí tento starý príkaz naplnili. V závere sa vyjadril aj k vzniku samotného Izraela, ktorý je pre neho, ako človeka, ktorý nepoznal život v diaspore, veľkým zázrakom. Ako ďalej povedal, Blízky východ je centrom nenávisti voči Židom.

Obaja rečníci kládli dôraz na vážnosť situácie v otázke antisemitizmu v dnešnom Maďarsku a nepriamo naznačili rešpekt (strach?) voči tejto sile. Vyjadrili veľkú podporu pastorovi Némethovi a povzbudzovali všetkých do boja proti antisemitským tendenciám. Z ich prejavov tiež vyplynulo, že Židia si veľmi cenia priateľstvo a priazeň zo strany nežidov.

Wiesel a jeho odkaz Maďarsku

Keď moderátor uviedol Elieho Wiesela, za rečníckym pultom sa za dlhého aplauzu objavil pán s úctyhodným vekom (81) a nestarnúcou eleganciou. Bol príjemne prekvapený a vďačný za prijatie, aké sa mu dostalo. Hneď na úvod poznamenal, že ako vysokoškolský učiteľ má rád malé triedy, na čo sa rozhliadol po obrovskej sále, aby ju aspoň pohľadom celú obsiahol a rozosmial tak publikum. Veľkú časť prejavu tvorili chasidské príbehy, keďže k nim mal vždy blízko. Ako sám priznal, „verím viac v otázky ako v odpovede. Keď neviem odpoveď, poviem radšej príbeh“. Okrem rozprávania príbehov kládol aj zopár rečníckych otázok, hneď prvá v úvode znela: „Čo má študent Talmudu hovoriť o kresťanstve?“ Tejto témy sa však na svoj status nekresťana zhostil diplomaticko-filozoficko-bravúrne. Elie, ako aj jeho predrečníci, akcentoval priateľské vzťahy medzi Židmi a kresťanmi, ktoré doteraz nikdy neboli lepšie. Z historického pohľadu to charakterizoval ako nóvum. „Keď sa v minulosti stretli Židia s kresťanmi, nepomohli im. A teraz ste tu vy, naši priatelia, bojujúci proti spoločnému nepriateľovi – fašizmu, bigotnosti, fanatizmu, rasizmu,...“ „To, čo spája kresťanov a Židov, je Mesiáš. Všetci veríme, že príde. Aj keď bude meškať, veríme, že predsa príde. S touto vetou mám gramatický problém – budúci čas: bude meškať, budeme čakať... Prečo Mesiáš mešká? Bol s nami, len sme ho nespoznali?... Čo je odpoveďou na holokaust? Reakcia akademických kruhov, to, ako ho vysvetľujú, nie je správna. Príchod Mesiáša bude správnou odpoveďou na to všetko. Potom bude medzi ľuďmi vzájomná úcta a solidarita...“ Povedal, že sa ako malý chlapec bál prejsť v rodnom Sighete (Rumunsko) popri kostole a vždy radšej prešiel na druhú stranu ulice. „Teraz tu však stojím ako priateľ. Žijeme v spoločnom svete, účastníci toho istého osudu. Mám vďaku v srdci, že podporujete Izrael.“ „Žiaden štát nevznikol tak, ako Izrael: Židia sa navrátili a ich starý jazyk znovu ožil. Päť kníh Mojžišových – múdrosti otcov, to je duchovný pokrm, z ktorého by sa človek nasýtil na celý mesiac, študujúc verš za veršom.“ Ďalší príbeh začal Adamom a Evou, „našimi prarodičmi“...vyvstala v ňom otázka, prečo sa Boh pýtal Adama, po tom, čo s Evou zhrešili, kde je. Nevedel azda kde sa nachádza? „Boh vedel, ale Adam nevedel. My vieme? Máme pokračovať v štúdiu Biblie? Biblia nie je len o minulosti, ale aj o prítomnosti.“ Ako sám povedal, dlho nechápal, prečo Biblia „morbídne“ začína vraždou Ábela. Príklad Bosny a Hercegoviny je o tom istom. „Ten kto zabíja, zabíja svojho brata.“ Je dobré študovať ľudskú históriu. Na to, aby sa civilizácia pozdvihla na vyššiu úroveň, nemôže byť bez historickej pamäti. Následne hovoril o vzdelaní. „Vzdelanie je štítom ľudstva.“ História však ukazuje, že to nie je podmienkou mieru a pokoja. Mnohí vedúci úradníci nacistického režimu boli vysoko vzdelaní ľudia v oblasti medicíny, filozofie, teológie, atď. Ide však o rozhodnutie, či sa človek rozhodne sprostredkovať to hlboké, pekné, čo je v ľudskom duchu alebo niečo zlé.

Elie Wiesel je zástancom univerzálnosti v prístupe k životu a hodnotám. To znamená, že je pre neho jedno, či je človek veriaci, agnostik, šintoista alebo budhista, aby niečo veľké dosiahol, pretože vychádza z toho, že všetko čo človek urobí, má univerzálny vplyv. Dôležité je pre neho, aby sme našim deťom vedeli zabezpečiť nádej. Podľa neho teda tá cesta k nej, a ku viere (ako takej) nie je podstatná. Zaujímavé však bolo počuť ako ho Dalajlama, ako jeho dobrý priateľ požiadal, aby naučil jeho a jeho ľud tomu, ako prežiť. Podľa Wiesla Židom pomohol prežiť fakt, že sú horliví učenci a naučili sa solidarite.

Wiesel svojím prejavom filozofa uspokojil široké spektrum ľudí v otázke hodnôt, jeho filozofické východiská však vždy siahali k judaizmu. V posledných slovách svojho vstupu povedal, že „Maďarsko je v hlbokej morálnej kríze. Nedovoľte, aby tie ohavnosti a antisemitizmus dostali znova priestor. Všetky menšiny majú svoje práva. Vy viete vyvolať zmenu.“ Volajte z celej sily ako muž z ďalšieho príbehu, ktorý stále kričal o zlobe ľudí, aj keď ho nikto nepočúval. A keď sa ho niekto pýtal, prečo s tým neprestane, keď vidí, že je to márne, povedal, že to preto, aby oni nezmenili jeho. Ani naše kričanie preto nebude márne.