Jeruzalemské modlitebné raňajky

Dňa 6. a 7. júna reprezentovali dvaja pastori (Mario Ovčar a Martin Mazúch) z našich zborov Slovensko a Českú republiku na Jeruzalemských modlitebných raňajkách.

V Jeruzaleme sa na tomto podujatí stretlo viac ako 550 delegátov z 56 krajín sveta. Všetko to boli znovuzrodení kresťania, ktorí veria v naplnenie proroctiev týkajúcich sa Izraela a Jeruzalem považujú za nedeliteľné hlavné mesto Jeruzalema.

„Ale som si vyvolil Jeruzalem, aby tam bolo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby bol nad mojím ľudom Izraelom.“ (1. Kron 6,6)

„Veď Hospodin si vyvolil Sion, chcel ho mať za príbytok: Toto bude miesto môjho odpočinku na večné veky; tu budem bývať, lebo som si ho želal. Jeho pokrm bohato požehnám, jeho chudobných nasýtim chlebom. Jeho kňazov odejem spásou a jeho zbožní nadšene zaplesajú. Postarám sa, aby tam vyrástol Dávidov roh, horiacu sviecu pripravím svojmu pomazanému. Hanbou odejem jeho nepriateľov, na ňom sa však bude ligotať kráľovská koruna.“ (Žalm 132,13-18)

Do Jeruzalema sme dorazili už v pondelok večer. Hneď sme sa išli zaregistrovať na konferenciu do novozrekonštruovaného hotela Waldorf Astoria Hotel. Organizátori si vybrali pre konferenciu to najlepšie miesto. Zaujímavosťou je, že budova hotela niekedy patrila majiteľovi arabského pôvodu a manifestovala arabskú prítomnosť v tejto časti mesta. Neskôr ju však Židia odkúpili. Waldorf Astoria bol otvorený v roku 2014 a je najluxusnejším hotelom na Blízkom východe a vo svete patrí do prvej sedmičky.

Konferencia oficiálne začala v utorok doobeda v Knessete. Spolu so všetkými 550 delegátmi sme prešli bezpečnostnou kontrolou a zhromaždili sa v spoločenskej miestnosti. Stretli sme pastorov z Ukrajiny, Ruska, Číny, Juhoafrickej republiky, Spojených štátov, Kanady… Prítomní boli tiež členovia parlamentov (poslanci) rôznych krajín, Slovensko reprezentoval europoslanec Branislav Škripek. Bolo to po prvýkrát v histórii Izraela, kedy boli kresťania z celého sveta v takomto počte privítaní na pôde Knessetu. Uskutočnilo sa mnoho kresťanských konferencií na podporu Izraela, no boli oddelené od politických predstaviteľov štátu Izrael. Tentokrát tomu bolo inak. Celé podujatie sa konalo z iniciatívy poslanca Roberta Ilatova a Výboru spojencov Izraela. Počas konferencie sa nám prihovoril tiež predseda Knessetu Juli Joel Edelstein, viacerí ministri a prezident Reuven Rivlin dokonca prijal zakladateľov Jeruzalemských modlitebných raňajok vo svojej rezidencii.

Izrael čelí mnohým výzvam v zahraničnej politike a má mnohých nepriateľov. Len keď sa pozrieme na Európu, v otázke prístupu k Izraelu je ideologicky rozštiepená. Západné krajiny EÚ, ako sú Veľká Británia, Írsko, Malta a mnohé iné, nie sú Izraelu pozitívne naklonené, ich politika je často vyslovene propalestínska. Krajiny východnej Európy, ako predovšetkým Česká republika, ale aj Slovensko majú dobré vzťahy s Izraelom. Česká republika prezentuje vyslovene proizraelskú politiku, Slovenská republika sa snaží o vyvážený prístup. Izraelská diplomacia od vzniku štátu Izrael pracuje na zlepšení vzťahov so zahraničím, no v posledných rokoch si uvedomila jeden dôležitý fakt: vo všetkých krajinách sveta existuje skupina kresťanov, ktorí veria v právo Izraela na svoju Bohom zasľúbenú vlasť a pozitívne podporujú štát Izrael. Ďalším faktom je, že politici sa v demokratických krajinách menia, a tí, čo sú podporovateľmi Izraela dnes, nimi nemusia byť zajtra, a naopak. No pastori zostávajú a kresťania, ktorí podporujú Izrael, nemenia svoje stanovisko. Preto Izrael otvára ďalší spôsob zahraničnej diplomacie a hľadá kresťanov, ktorí vedia ovplyvniť politikov a lobovať u svojich vlád za pozitívny postoj k Izraelu – teda sa chcú podieľať na tzv. „faith based diplomacy – diplomacii založenej na viere“.

„Kvôli Sionu nebudem mlčať a kvôli Jeruzalemu nezostanem ticho, kým nevyjde ako jas jeho spravodlivosť a jeho spása nezažiari ako fakľa.“ (Izaiáš 62,1)

Stretnutie v Knessete trvalo viac ako dve hodiny. O slovo bola požiadaná americká senátorka, znovuzrodená kresťanka, Michele Bachmann. Zaujímavý príhovor mal Kenneth Meshoe, poslanec z Juhoafrickej republiky. Väčšina afrických štátov v 70-tych rokoch 20. storočia pretrhla diplomatické vzťahy s Izraelom a zrušili izraelské veľvyslanectvá vo svojich krajinách. Následne ale tieto krajiny nezažívali prosperitu a rast, skôr naopak. Dostali sa do situácií, kedy neboli schopné platiť svoje zahraničné dlhy, čelili povstaniam, občianskym vojnám, problémom s nedostatkom vody a potravín. Juhoafrická republika má diplomatické vzťahy s Izraelom, no tieto vzťahy sú dosť napäté. Kenneth Meshoe rozprával, ako sa snaží v parlamente presviedčať ostatných poslancov a vládu o dôležitosti podporovať Izrael a pomaly začína vidieť prvé ovocie. Práve v čase konania modlitebných raňajok bol izraelský predseda vlády Benjamin Netanyahu na návšteve v Afrike, kde mal príhovor na zasadnutí Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov. Stretol sa tu s viacerými prezidentmi afrických krajín. S prezidentom Senegalu a Mali sa zhodli na ukončení krízy, ktorá medzi krajinami pretrvávala. Africké štáty postupne začínajú obnovovať diplomatické vzťahy s Izraelom. Izrael je pre nich veľkým prínosom, čo sa týka oblastí vodného manažmentu, moderného poľnohospodárstva i v iných. Učia sa od Izraela jeho technologické know-how, ktoré môže týmto krajinám priniesť prosperitu.

V utorok večer boli na programe koncerty kresťanských kapiel, dve boli z mesiánskeho zboru King of Kings Church (dve hebrejské chvály z tohto zboru hrajú naše Olivy). V stredu sa konali modlitebné raňajky v hoteli Waldorf Astoria. Viacerí pastori mali príhovor, modlili sme sa za Izrael a za Jeruzalem.

Načasovanie modlitebných raňajok bolo veľmi zaujímavé. Konali sa presne na 50. výročie oslobodenia a zjednotenia Jeruzalema počas 6-dňovej vojny (7. júna 1967). Kresťania, ktorí sa stretli v Jeruzaleme, veria, že dátum 7.6.2017 bude prielomovým a bude to dátum, kedy kresťania začali spoluprácu so štátom Izrael na novej úrovni.

„Jeruzalemu vyprosujte pokoj. Kiež v pokoji žijú tí, čo ťa milujú! Kiež je pokoj na tvojich hradbách, istota v tvojich palácoch!“ (Žalm 122,6-7)