Jozuova generácia

je predobrazom cirkvi

Jozuova generácia je celkom výnimočná. Slúžili Bohu celým srdcom až do konca, pokiaľ všetci nepomreli. Všetci, až na málo výnimiek, ako bol Achán. Nereptali, vo viere povzbudzovali jeden druhého. Naplnili Boží plán, ktorým bolo zaujatie a rozdelenie zasľúbenej zeme. Vďaka ich postoju videli vo svojom živote mimoriadne Božie zázraky, ako bolo rozdelenie Jordánu, pád hradieb Jericha a zažili aj to, ako slnko počas boja v Gibeone celý deň stálo na jednom mieste. Jozuova generácia je predobrazom cirkvi.

Mojžišova generácia

Pôvodne to mala byť práve táto generácia, ktorá mala vojsť do zasľúbenej zeme. No vieme, že sa tak nakoniec nestalo. Pri tomto ľude sa Boh mocne manifestoval a silou, keď desiatimi ranami zbil Egypt, donútil faraóna, aby prepustil potomkov Jákobových, ktorí sa v Egypte rozmnožili v národ. Zažili, ako sa rozdelilo Červené more, no ani takéto zázraky nepomohli k tomu, aby dôverovali v Hospodina, svojho Boha, ale neustále reptali, prejavovali neveru a prestupovali Božie nariadenia. Apoštol Pavel menuje dôvody, ktoré im zabránili vstupu do Kanánu a upozorňuje, že tieto príbehy sú napísané v Biblii preto, aby sme si z nich zobrali ponaučenie a nedopadli podobne. Naším Kanánom je Božie kráľovstvo ako cieľ našej životnej púte a taktiež zasľúbenia, ktoré sa vzťahujú ešte na tento pozemský život. „Lebo nechcem, aby ste nevedeli, bratia, že všetci naši otcovia boli pod oblakom a všetci prešli cez more a všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a v mori a všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá išla za nimi, a tou skalou bol Kristus. Ale vo väčšine z nich sa nezaľúbilo Bohu, lebo boli pobití a rozmetaní na púšti. A to všetko sa nám stalo výstražným príkladom na to, aby sme neboli žiadostiví zlého, ako aj oni žiadali. Ani nebuďte modlármi ako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud jesť a piť, a vstali, aby sa hrali. Ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich v jeden deň dvadsaťtri tisíc. Ani nepokúšajme Krista, ako tiež niektorí z nich pokúšali a pohynuli od hadov. Ani nerepcite, ako niektorí z nich reptali a zhynuli od zhubcu. A toto všetko sa dialo tamtým predobrazne, a je napísané na naše napomenutie, ku ktorým došli konce vekov.“ (1. Kor 10,1-11)

Prvou príčinou, prečo sa Bohu v Mojžišovej generácii nezaľúbilo, boli ich žiadosti. V tele človeka sú žiadosti, ktoré treba križovať. Svet k sebe púta ľudí cez povzbudzovanie žiadostí, zvody, vábenia, ponuky na hriech a pod. Iba človek, ktorý chce žiť bohabojne a sväto, si všimne, že celý svet je zorganizovaný tak, aby sa v ľuďoch vzbudili driemajúce žiadosti. Keď je žiadosť zobudená, je vykonaný hriech. Svet nás pokúša. S Božím kráľovstvom sme spojení vierou v Božie slovo. Je to celkom iné, preto musíme posilňovať svoju vieru a dávať pozor, aby sa neposilnili žiadosti.

Druhým dôvodom, prečo Izraelci prežili neradostný život v nehostinnej pustatine, bolo modlárstvo. Modlárstvo je pokus človeka vytvoriť si vlastnú predstavu o Bohu, o tom, ako je možné s Ním vojsť do obecenstva a získať požehnanie. Tieto predstavy sa potom zrealizujú vo forme rôznych predmetov, ktoré majú kontakt s Bohom umožniť. Modlárstvo je najťažším hriechom Starého zákona, merným lanom, podľa ktorého Boh meral Izraelcov. Preto by sme ho nemali podceňovať ani zľahčovať. Aj Nový zákon dôrazne varuje pred modlárstvom. Predmet, zhotovený človekom na základe jeho subjektívneho chápania neviditeľného sveta, nesprostredkuje kontakt s Bohom, ale naopak – prichádzajú ďalšie hriechy. Akonáhle Áron urobil zlaté teľa, ľud sa začal zabávať, piť a tancovať. Všetci vieme, ako tieto zábavy končia. Podobne tomu bolo, keď pozvali moábske ženy Izraelcov na oslavu. Najprv bolo obetovanie cudzím Bohom, potom bolo smilstvo, ktoré je tretím dôvodom, prečo Izraelci zlyhali. Tak, ako bolo hlavným kritériom Starého zákona modlárstvo, v dnešnej dobe sú to sexuálne hriechy. Kto neporazí sexuálne hriechy, prehrá, aj keby v ostatných oblastiach života zostal bezúhonný. Nie je posvätenie bez posvätenia sexu.

Akonáhle Áron urobil zlaté teľa, ľud sa začal zabávať, piť a tancovať.

Ďalej Pavel hovorí o pokúšaní Krista. Vtedy pokúšame, keď vieme, čo máme robiť, a nerobíme to a zase, keď vieme, že niečo nemáme robiť a robíme to, a tajne dúfame, že nám to nejako prejde. Posledným dôvodom je reptáctvo. Reptáctvo je človeku vlastné. Jákob hovorí, že jazyk človeka je rozplameňovaným ohňom, aby skazil celé ľudské telo a vôbec celý jeho život. Preto Jákob vo svojej epištole hovorí, že dokonalým mužom môže byť iba ten, kto jazyk zvládol. Prestať šomrať, sťažovať sa, hovoriť neveru a negatívne slová je veľká výzva, a preto každý kazateľ, ktorý chce, aby jeho ovečky mali víťazstvo, ich musí neustále povzbudzovať k ovládnutiu jazyka.

Generácia po Jozuovi

„A ľud slúžil Hospodinovi po všetky dni Jozuove a po všetky dni starších, ktorí prežili Jozuu, ktorí videli všetky tie veľké skutky Hospodinove, ktoré činil Izraelovi. A keď zomrel Jozua, syn Núna, služobník Hospodinov, majúc sto desať rokov, pochovali ho na území jeho dedičstva, v Timnat-cherese, na vrchu Efraimovom, od severa vrchu Gáš. I celé to pokolenie bolo pripojené ku svojim otcom, a povstalo iné pokolenie po ňom, potomci, ktorí neznali Hospodina ani skutkov, ktoré učinil Izraelovi. A synovia Izraelovi činili to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a slúžili Bálom. A tak opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z egyptskej zeme, a odišli za inými bohmi, za bohmi z bohov národov, ktoré boli vôkol nich, a klaňali sa im a tak popudzovali Hospodina.“ (Sud 2,7-12) Smutné. Už nasledujúca generácia je lapená do pasce pohanstva a odkláňa sa od Hospodina. Jedným z dôvodov, ktoré uvedená pasáž zmieňuje, je, že nevideli veľké Hospodinove skutky. Musíme sa usilovať, aby kresťanstvo sprevádzali nadprirodzené znamenia, skutky Božie. Pán Ježiš povedal, že aj v Týre a Sidone by robili pokánie, keby videli divy a zázraky, ktoré sa diali v izraelských mestách. Dôležité je, aby naša viera donášala ovocie, ktoré nie je možné poprieť. Ľudia môžu popierať Boha, môžu nesúhlasiť s našou teológiou, ale nemôžu poprieť, keď sa pri niekom stane Boží skutok ako je uzdravenie alebo vyslobodenie z ťažkej drogovej závislosti. Preto sme v posledných mesiacoch začali klásť väčší dôraz na Hospodinove skutky a vďaka Bohu máme aj viac svedectiev o Božom konaní.

Ďalším dôvodom, prečo odpadla Jozuova nástupnícka generácia od Boha, okrem toho, že nevideli skutky Hospodinove je, že sa im nechcelo bojovať. Zostalo ešte niečo málo dokončiť, dobyť niekoľko miest a vyhnať zvyšok pohanského obyvateľstva, no namiesto toho sa Izraelci s nimi začali asimilovať. Celkovo celá kniha Sudcov je smutná. Kríza v Izraeli sa prehlbuje, prichádza okupácia okolitých národov, morálny úpadok, aj boje medzi jednotlivými kmeňmi. Ako keby to, čo Jozuova generácia vydobyla, nemalo význam. Ako keby Šalamún mal pravdu, že aj úspech, ktorý človek vo svojom živote dosiahne, nemá význam. Lebo ten, ktorý prichádza po ňom, môže všetko stratiť. Vysvetlenie tohto javu je jednoduché a popritom zásadne dôležité. Hovorí to o tom, že Stará zmluva nebola dostačujúca na to, aby izraelský národ vedel poslúchať Boha a udržal šekínu – Božiu prítomnosť vo svojom strede. Musela prísť Nová zmluva, ktorá je založená na zmene ľudského srdca. Pri čítaní príbehov o neúspechoch a pádoch Izraela nesmieme dospieť k názoru, že aj naša práca je márna a aj cirkev je odsúdená na nezdary. Naopak, práve Jozuova generácia hovorí o tom, že cirkev Ježiša Krista môže nielen dosiahnuť úspech, ale byť úspešná až do úplného konca, samozrejme za predpokladu, že bude počúvať svoju hlavu, ktorou je Ježiš Kristus, a udrží prítomnosť Svätého Ducha vo svojom strede.

Vstup do Kanánu

Keď dal Boh Jozuovi úlohu zabrať zem, povzbudil ho, aby bol silný a zmužilý (Joz 1). Jozuovi aj ostatným bolo jasné, že ich čakajú tvrdé boje a tento Boží plán prijali. Izraelci vstúpili do zasľúbenej zeme úžasným spôsobom – prešli Jordán suchou nohou, prešli vierou (Joz 3). Málokto venuje pozornosť skutočnosti, že do kananejskej zeme cez suché koryto rieky prešli neobrezanci. Prečo je to dôležité? Písmo kladie otázku, či Abrahám prijal zasľúbenie pred obriezkou alebo po nej: „Blahoslavený človek, ktorému Pán nepočíta hriechu. Čo teda, či sa vzťahuje toto blahoslavenstvo iba na obriezku a či aj na neobriezku? Lebo hovoríme, že Abrahámovi sa počítala viera za spravodlivosť. A tak ako sa mu počítala? Či vtedy, keď bol v obriezke, keď bol obrezaný, a či v neobriezke, keď bol ešte neobrezaný? Nie v obriezke, ale v neobriezke.“ (Rim 4,8-10) Abrahám je otcom Židov (obrezaných) aj veriacich (neobrezaných). Obriezka prišla až potom – v Gilgale (Joz 5). Gilgal je dôležité miesto. Gilgal znamená odvalenie, lebo Boh odvalí pohanu Egypta. Tento moment je pre víťazný život kresťana taktiež veľmi dôležitý. Každý sa musí správne vyrovnať so svojou minulosťou, nie je možné ťahať ju so sebou ako balvan, ktorým je zaťažená naša prítomnosť aj naša budúcnosť. V Kristu Ježišovi sme nové stvorenie, každý máme pred Bohom rovnakú hodnotu. Boh vie odpustiť hriechy našej minulosti, a preto musíme aj my odpustiť sami sebe, ľuďom a prijať novú identitu. Iba vtedy je človek silný a má víťazstvo.

Veľké bitky

Prvou a najznámejšou bitkou je tá, ktorá sa udiala pri Jerichu. Izraelci sa tu naučili mlčať a pozorovať na to, ako pôsobí Božia prítomnosť (Joz 6). Pánova prítomnosť bola nad archou, a keď Izraelci obchádzali Jericho, inak pôsobila na Boží ľud a inak na nepriateľov. Obyvatelia Jericha sa báli každý deň viac a Izraelci boli každý deň silnejší. Božia sila, prítomnosť a pomazanie obkolesovali mesto. Podobné zažívame pri chválach v zhromaždení, kedy sa Pánova prítomnosť stupňuje a oblak Božej slávy spôsobuje, že ľudia ledva stoja na nohách, podobne ako tomu bolo pri nesení truhly zmluvy do Šalamúnovho chrámu. V tejto atmosfére stačí pozdvihnúť hlas, prehlásiť Božie slovo (zatrúbiť na trúbu) a múry Jericha padajú, ľudia sú vyslobodení.

Druhou bitkou, ktorá, žiaľ, skončila fiaskom, bolo dobývanie mesta Aj (Joz 7). Porážka pri prvom pokuse o dobytie mala na Jozuu zničujúci dopad. Zľakol sa, že Izrael stratil nadprirodzenú podporu svojho Boha. Pán mu oznámil, že sa tak stalo preto, lebo jeden z bojovníkov nerešpektoval Božie nariadenie a ukradol niečo zo zarieknutého. Z príbehu o dobývaní mesta Aj sa môžeme poučiť, že hriech jedného človeka nemá vplyv len naňho samotného, ale aj na jeho okolie, čo by nás malo viesť k väčšej zodpovednosti za naše rodiny, cirkev, ale aj aza štát, v ktorom žijeme.

Treťou bitkou, ktorú sa oplatí zapamätať si, je bitka proti koalícii piatich kráľov (Joz 10). Je zaujímavé, že niektorí králi mali mená, ako keby mali blízky vzťah s Bohom (napr. Adonicedek – „môj Pán je spravodlivosť“, Jafia – „nech (Boh) dá zažiariť“). Môžeme si položiť otázku, prečo sa títo králi neradovali z toho, že prichádza ľud, ktorý sprevádzajú divy a zázraky a mocná Božia prítomnosť. Naopak, spojili sa, aby Jozuu zničili, skutočný Boh nebol vítaný. Boh však dal Jozuovi víťazstvo aj nad touto koalíciou.

Musíme sa usilovať, aby kresťanstvo sprevádzali nadprirodzené znamenia, skutky Božie.

Po tomto víťazstve Jozua zabral južné územie Kanánu, presunul sa na sever, kde zvíťazil v ďalšej veľkej bitke pri Chácore, ktoré bolo hlavným mestom kráľovstiev (Joz 11,10). Zem bola zabraná, Jozua porazil celkovo 31 menších či väčších kráľov.

Záver

Po dobytí zeme došlo k jej rozdeleniu podľa jednotlivých pokolení. Zem bola rozdelená podľa proroctva Božieho muža Mojžiša z 33. kapitoly Deuteronómia. Zaujímavé je, že toto rozdelenie zodpovedá aj tomu, ako Izrael táboril okolo stánku stretávania. Niektoré Mojžišove proroctvá sú aktuálne aj dnes. Napríklad o Ašérovi je napísané: „Nech máča svoju nohu v oleji, železo a meď sú tvoje závory, a ako tvoje dni, tak i tvoja sila.“ (Dt 33,24-25) Prednedávnom prebleskla správa, že na pobreží, ktoré obýva Ašér, je veľké ložisko ropy.

Jozua dobehol svoj beh a je príkladom viery pre mnohé generácie veriacich. Pred svojou smrťou rekapituluje, podobne ako Mojžiš, čo Boh v jeho živote vykonal, povzbudzuje k vernosti Hospodinovi a zároveň vystríha pred dôsledkami odpadnutia: „No, ak je to zlé vo vašich očiach slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu budete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia, ktorí boli za riekou, a či bohom Amorejov, v ktorých zemi bývate, ale ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi. A ľud odpovedal a riekol: Nech je to preč od nás, aby sme mali opustiť Hospodina a slúžiť iným bohom.“ (Joz 24,15-16) Každý nech sa rozhodne, komu bude slúžiť. „Ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.“