Júnová konferencia

Dávid vo svojom 133. žalme hovorí o tom, že keď sa bratia a sestry zídu na jednom mieste a sú v jednote, je to dobré a milé.

Anielen to, otvára to žriedla požehnania a milosti, ktoré vedia zavlažiť aj takú suchú pustatinu, akú nachádzame na sionských vrchoch v Jeruzaleme a jeho okolí. Vtedy aj na Sione vie byť toľko vlahy ako na vrchoch Hermona. Tento princíp sme opäť raz mohli spoločne zažiť na Kresťanskej konferencii v Banskej Bystrici v dňoch 17. a 18. júna 2017.

Už od skorého rána sa na parkoviskách v okolí Športovej haly Štiavničky zbiehali kolóny automobilov, ktorých ŠPZ-ky prezrádzali skutočnosť, že hostia konferencie pricestovali zo všetkých kútov Čiech a Slovenska. Konferencii prial aj mierny pokles teplôt, ku ktorému došlo počas spomínaného víkendu, a hoci v hale bolo aj napriek počasiu pomerne horúco, bola tu možnosť na chvíľu vybehnúť von a schladiť sa, čo bolo oproti minulým letným konferenciám veľkým benefitom.

Konferencia sa opäť po nejakom čase niesla čisto v réžii „domácich“ kazateľov nášho hnutia, čo bolo veľkým prínosom. Všetky posolstvá, ktoré odzneli z úst slúžiacich pastorov, boli veľmi aktuálne a potrebné. Poďme si stručne zrekapitulovať priebeh konferencie, jednotlivé dni, kázne a udalosti.

Sobota ráno

Na prvý konferenčný deň bola naplánovaná špeciálna akcia, hromadný Tanec pre rodinu, ktorý bol súčasťou celosvetového fenoménu Up to Faith, ktorý už pred pár rokmi obletel svet v podobe Tanca vzkriesenia. Tentoraz sa účastníci tohto podujatia zhromaždili v Banskej Bystrici, kde tancom vyjadrili podporu biblickému konceptu rodiny, predstavovanému otcom, matkou a deťmi, ktorý je v posledných rokoch pod systematickým tlakom zástancov rôznych alternatívnych poňatí rodiny, snažiacich sa zmenami zákonov a obsahu vzdelávania dosiahnuť v spoločnosti zmenu klasickej judeo-kresťanskej definície rodiny. Tanec, do ktorého sa zapojili bratia a sestry z mnohých rôznych zborov, prebehol pred halou hneď po skončení dopoludňajšieho zhromaždenia.

Toto úvodné zhromaždenie konferencie bolo tematicky zladené s Tancom pre rodinu a senior pastor Jaroslav Kříž na ňom vyučoval o kresťanskej rodine, o úlohách muža, ženy, detí aj starých rodičov pri budovaní požehnaného kresťanského domova. Svoje vyučovanie poňal veľmi prakticky, na základe Písma najskôr zadefinoval úlohu muža v rodine a vyzdvihol vlastnosti, ktoré by ho mali charakterizovať. Mal by byť vodcom, ktorý dokáže ochrániť svoju rodinu a finančne ju zaistiť. Muž musí byť silný, mať silného ducha, ktorý vie zniesť aj bolesť a mužne znášať okolnosti. Odstrašujúcim príkladom je kráľ Achab, ktorého charakterizovala tendencia utekať pred zodpovednosťou a všetko hodiť na ženu, bol tiež infantilný a urážlivý. Muž si musí dať pozor na zákonníctvo, ktoré je taktiež prejavom infantilizmu. Keď muž nie je vodca, v rodine nevládne poriadok a láska ale chaos.

Ako náprotivok biblického muža je žena, ktorú vystihuje text 31. kapitoly Knihy prísloví. Ide o ženu, ktorá buduje svoj dom a vo svojej domácnosti má veci pod kontrolou. Dôležitou črtou bohabojnej manželky je úcta k manželovi a jej odhodlanie robiť mu dobre, a nie zle po celý svoj život. Preto jej muž môže celým srdcom dôverovať. Pravým opakom toho je žena-Jezábel, ktorú charakterizuje to, že vždy všetko musí byť podľa jej vôle, za čo neúnavne bojuje až do konca. V manželstve platí princíp, že muž je stvorený na obraz Boha a keď ho žena nemá v úcte, nedáva slávu Stvoriteľovi. Zbožná žena by preto nikdy nemala svojho muža verejne ponižovať. Veľkým problémom v rodinách býva tiež lenivosť žien – vedenie domácnosti, upratovanie a varenie sú úlohy, v ktorých sú ženy nenahraditeľné.

Vzťah medzi manželmi je potrebné aktívne budovať a rozvíjať, a to predovšetkým v troch kľúčových oblastiach. Prvou je komunikácia. Muži musia rešpektovať, že ženy majú väčšiu potrebu komunikovať. Ženy sa často potrebujú „vyrozprávať“, preto sa muži musia naučiť načúvať svojim ženám. Vyžaduje si to ochotu a nie je to až také náročné. Ozajstnými piliermi kresťanskej rodiny sú spoločné stolovanie a spoločná pobožnosť. Týmto aktivitám je potrebné venovať čas. Druhou oblasťou je sexuálny život, v ktorom každý z partnerov odovzdáva svoje telo tomu druhému. Obaja by mali byť v tejto oblasti uspokojení. Vzájomná „dobroprajnosť“, o ktorej hovorí apoštol Pavol (1Kor 7,1-5), je pre šťastné manželstvo veľmi dôležitá. Treťou významnou oblasťou manželského života sú financie. Je potrebné rozumne hospodáriť, zbytočne sa nezadlžovať a byť zodpovedný pri spravovaní rodinných financií.

Špeciálnou kategóriou je výchova detí. V dnešnej spoločnosti je zriedkavé mať viac detí, no v kresťanských rodinách veľa detí predstavuje požehnanie. Kresťanská výchova je vyváženým spojením prísnosti vyžadujúcej si poslušnosť detí a aktívne prejavovanej lásky. Rodičia majú právo hovoriť do života detí a dokonca aj vyjadriť svoj názor ohľadne voľby manželského partnera svojich detí. Oplatí sa im načúvať, lebo majú istú životnú múdrosť, milujú svoje deti a chcú pre ne to najlepšie.

Dôležitou súčasťou rodiny sú starí rodičia. Ich vplyv na deti je spravidla pozitívny a vedia byť požehnaním. Kontakty detí so starými rodičmi je možné prerušiť iba v prípade zjavne zlého vplyvu na vnúčatá alebo vážne narušeného vzťahu. V takomto prípade je právom rodičov zakročiť. Dôležité je postaviť sa proti duchu tejto doby, ktorého cieľom je rozoštvať rodiny.

Po vyučovaní senior pastora vystúpil ešte pastor Mario Ovčar, ktorý hovoril o základných princípoch výchovy detí a mládeže v kresťanských rodinách. Rodičov povzbudzoval, aby sa svojej úlohy nebáli a neboli vo výchove kŕčovití. Ak totiž dôverujeme Bohu a nasledujeme Ho, On vie mnohé naše nedostatky prikryť, lebo vie, že sme nedokonalí. Je dôležité pripomínať si, že naše deti patria Bohu, my sme iba ich opatrovníkmi. On ich stvoril a má s nimi svoje zámery. Rodičom odporučil knihu Henryho Clouda a Johna Townsenda: Ako vychovávať báječné deti, ktorá obsahuje množstvo vynikajúcich rád pre kresťanských rodičov. Vyzdvihol predovšetkým fakt, že rodičia nesmú byť pokrytcami, lebo deti sú veľmi všímavé a vidia, či rodičia naozaj robia veci, o ktorých hovoria, že sú správne a vyžadujú ich od detí. Deťom treba načúvať, tráviť s nimi čas a stanoviť im primerané hranice.

Po skončení dopoludňajšieho zhromaždenia nasledoval už spomínaný Tanec pre rodinu a krsty novoobrátených v neďalekom wellnesse.

Sobota večer

Večerné zhromaždenie hneď po bloku expresívnych chvál uviedla séria svedectiev o významných uzdraveniach, ktoré sa v cirkvi stali v priebehu niekoľkých posledných týždňov. Povzbudení vo viere sme sa modlili za chorých, ktorí boli prítomní na zhromaždení. Následne si, ako je už dobrou tradíciou, zobral mikrofón pastor Peter Kuba a predstavil zhromaždeniu ľudí, ktorí boli počas poludňajšej prestávky pokrstení. Za týchto nových bratov a sestry sa potom spoločne so senior pastorom pomodlili.

Hneď po tejto radostnej udalosti začal opäť slúžiť senior pastor Kříž. Hlavnou témou jeho kázne bolo obnovenie sily v živote veriaceho. Vyzdvihol skutočnosť, že Boží ľudia v biblických dejinách nikdy nevyhoreli, vždy sa vedeli obnoviť v sile. Tento princíp platí aj v súčasnosti, hoci sa dnes o tzv. vyhorení často hovorí. Ak sa cítime zle, unavene alebo zažívame rôzne iracionálne pocity obviňovania či nehodnosti, tieto stavy sú riešiteľné. Kresťania sú vždy schopí obnoviť sa či už v oblasti sily, alebo vo vedomí autority, ktorú máme v Kristovi. Ak sme unavení, nesmieme nariekať, ale postaviť sa na duchovný princíp, ktorý Pán učil Samaritánku v Evanjeliu Jána v 4. kapitole: každý z nás môže mať v sebe prameň, ktorý navždy uhasí náš smäd a je zdrojom neprestajného občerstvenia. Môžeme sa unaviť, ale ak žijeme s Bohom, nikdy nemôžeme vyhorieť. Ak očakávame na Hospodina, stále sa vieme obnoviť v sile (Iz 40,29-31).

Problémy nastanú, keď kresťan opakovane hreší alebo padne do nejakej závislosti. S týmto je potrebné sa vysporiadať. Príčinou slabosti tiež môže byť zlé alebo slabé svedomie. Človek so slabým svedomím neustále rozmýšľa nad tým, čo urobil zle. Je potrebné jednať s hriechom, závislosťou a obnoviť svedomie. Musíme si povedať: Nikdy nesmiem vyhorieť! Keď sa cítime slabí, postavme sa proti moci čarovania a nebojme sa vyháňať démonov. Nech pre nás platia slová Žalmu 112,7: „Nezľakne sa zlej správy, jeho srdce je pevné, dúfa v Hospodina.“

Počas kázne pastora Kříža došlo k takému silnému vyliatiu Ducha Svätého na zhromaždenie, že nasledujúci rečník pastor Adrián Šesták bol nútený presunúť svoj príhovor na nasledujúci deň.

Nedeľa ráno

V nedeľu čakalo účastníkov konferencie záverečné zhromaždenie, posledná príležitosť nasýtiť sa Božím slovom a zažiť dotyk Božieho Ducha pred tým, ako sa rozídu do svojich domovských miest. Po chválach prehovoril pastor Martin Mazúch o význame Izraela ako miesta, na ktorom koná Boh, kde celkom prirodzene dochádza k spojeniu nadprirodzeného a materiálneho sveta. Hovoril o vzťahu cirkvi a izraelského národa a povzbudzoval veriacich k pravidelným návštevám Svätej zeme a účasti na zájazdoch, ktoré niekoľko ráz do roka organizuje.

Nasledovala kázeň pastora Adriána Šestáka, presunutá zo sobotňajšieho večera. Hovoril o múdrosti. Podľa Knihy prísloví je múdry človek silný. Múdrosť je dôležitý aspekt sily. Starší človek, ktorý je múdry, môže mať viac sily ako hlúpy mladík. Rôzne oblasti v našich životoch nebudú fungovať samy od seba, bez múdrosti požehnanie jednoducho nepríde.

Počiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom. Vždy je dôležité klásť si otázku, či to, čo robíme, je milé Bohu, lebo Boh je väčší, ako sme my. Tieto veci sa nedajú naučiť, je to dôležitejšie ako vzdelanie. Známosť je síce dôležitá, ale ešte nie je múdrosťou. Mnohé herézy povstali z teologických seminárov, kde sa odovzdávali informácie, no nie múdrosť. Nie je dôležité iba to, čo hovoríme, ale i to, ako robíme veci a či je to úspešné. Je dôležité, že múdrosť vychádza zo vzťahu s Bohom, a Písmo hovorí, že Mesiáš je pre nás múdrosťou (1Kor 1,26). Múdrosť sa musí dokázať a podľa Jakubovho listu si ju máme smelo a s vierou pýtať od Boha (Jk 1,5-8).

Vyvrcholením a záverom konferencie bola kázeň senior pastora Kříža o tom, ako sa pripraviť na leto. Vyzval prítomných, aby urobili rozhodnutie, že budú tráviť aspoň hodinu denne s Bohom: čítaním Božieho slova, v modlitbe alebo v spoločenstve s Duchom Svätým. Nesmieme tiež zabudnúť na existenciu démonických síl, stavať sa proti nim a vyháňať ich zo svojho života. Toto je tiež veľmi dôležité. Prorok Jeremiáš hovorí, že nedbanlivé konanie Božieho diela a lenivosť v duchovnom boji priťahuje prekliatie (Jer 48,10). Nesmieme v tomto zlenivieť. Veľmi vážne treba zobrať varovanie apoštola Pavla zo 6. kapitoly 1. listu Korinťanom: treba utekať pred smilstvom v akejkoľvek podobe a vyhýbať sa miestam, ktoré ohrozujú naše posvätenie. Písmo nás povzbudzuje, aby sme sa nezúčastňovali na „jalových skutkoch tmy“. Našou úlohou na leto je tiež kázanie evanjelia. Keď to robíme, Pán nám zasľubuje, že je s nami (Mt 28). Budujme i vzťahy s bratmi a sestrami, napríklad, choďme na spoločné dovolenky, nezanedbávajme spoločné zhromaždenia a napĺňajme sa Duchom Svätým.

Konferenciu sme zakončili slávnostnou Večerou Pánovou, po ktorej sa účastníci konferencie, povzbudení vo viere, s radosťou rozišli do svojich domovov. Nasledujúca konferencia v Banskej Bystrici prebehne na konci leta 22.-24. septembra.

Záznamy všetkých konferenčných zhromaždení si môžete pozrieť na kanáli Kresťanské spoločenstvo Milosť na YouTube.com.