Kresťanská konferencia Banská Bystrica, máj 2015

Športová hala na Štiavničkách bola prvý májový víkend miestom konania druhej tohtoročnej Kresťanskej konferencie cirkvi Kresťanské spoločenstvá.

Zúčastnili sa jej veriaci z najrôznejších kútov Slovenska a Čiech. Program bol ako obyčajne poriadne nabitý. V piatok podvečer mládežnícke zhromaždenie, na ktorom sa k mladým prihovoril pastor Adrián Šesták na tému Horlivosť. Potom dve sobotné zhromaždenia, medzitým krsty novoobrátených a v nedeľu doobedňajšie zhromaždenie s hosťom z maďarského zboru Hit Gyülekezete.

V sobotu ráno sa po dynamických a skutočne pomazaných chválach postavili pred zhromaždenie pastori z viacerých slovenských a českých zborov, aby nás informovali o tom, ako napreduje Božia práca v danom regióne. Ak si pamätáte, tak hlavným odkazom januárovej konferencie bol rast a rozmnoženie a z rozprávania pastorov bolo zjavné, že Božie dielo rastie a zbory sa tešia novým bratom a sestrám. Vďaka Pánovi! Nakoniec to bolo vidieť aj na krstoch, ktoré sa konali v sobotu poobede, kedy sa k tomuto aktu odhodlalo niekoľko desiatok novoobrátených.

Hlavné slovo mal v sobotu doobeda senior pastor Jaroslav Kříž, ktorý hovoril na tému viery. Na začiatku vyzdvihol osobnosť a službu apoštola Pavla. Odzneli verše zo 17. kapitoly Skutkov apoštolov, kde sa Pavol púšťa do reči s Aténčanmi a hovorí im, že aj napriek tomu, že sú neobyčajne nábožní, nepoznajú pravého Boha a zvestuje im Krista, zmŕtvychvstanie a súd. Z reakcie Aténčanov vidíme spôsob zmýšľania Európanov, pre ktorý je charakteristické filozofovanie a pochybovanie. Aj dnes žijeme v dobe, kedy si ľudia nie sú istí tým, čomu veria. A tam, kde sú pochybnosti, nie je viera. Treba veriť v jedného Boha a v jedného Spasiteľa, ktorým je Kristus. Veriť, že Biblia je Božie slovo, že je to pravdivá kniha, v ktorej nie sú žiadne omyly. Potom sme sa presunuli do Starej zmluvy, do 1. kapitoly knihy proroka Daniela, kde tiež vidíme významné osobnosti svojej doby – Daniela, Chananiáša, Mišaela a Azariáša – synov judského ľudu, ktorí zažili neuveriteľné veci. Dostali sa na kráľovský dvor, kde im kráľ Nabuchodonozor zmenil mená, zmenil stravu, a kde boli po dobu troch rokov vychovávaní v rôznych učeniach. No oni nechceli byť zmenení, lebo poznali svoju identitu, vedeli, že ich Boh je tým pravým Bohom, a že to, v čo verili doma, je to správne. Boli jednoznační voči Bohu a jeho slovu a keď prišla skúška v podobe zlatého obrazu, ktorému sa mali pokloniť, pevne stáli na Božom slove, nepoklonili sa a Boh ich zázračne vyviedol z ohnivej pece, do ktorej ich dal hodiť kráľ Nabuchodonozor. Nepochybovali o svojom Bohu a vedeli zaujať správny postoj. Ani dnes niekedy nie je ľahké zachovať svoju identitu v Kristovi, ale buďme ako Daniel a jeho priatelia, ktorí nepochybovali a vytrvali vo viere až do konca.

Večer si dal pastor za cieľ, aby sme sa posilnili vo viere. Začal príbehom zo 4. kapitoly Markovho evanjelia, kde Pán utíšil búrku. Ježiš tu zjavuje učeníkom, že je Syn Boží, že je všemohúci Pán. Tak ako učeníci, aj my musíme do seba dostať viac viery, že Boh je všemohúci, a že keď máme Jeho slovo, nič nie je nemožné. Preto je dôležité zaoberať sa Božím slovom, Bibliou, ktorá je plná príbehov a zasľúbení pre každú oblasť života človeka, len im treba veriť. A správať sa tak, aby naša viera rástla. A tak ako vdova z 18. kapitoly Lukášovho evanjelia byť neodbytní a používať vieru. A v neposlednom rade nespochybňovať vieru jeden druhého, ale navzájom sa povzbudzovať v tom, že čo Boh zasľúbil, je schopný aj naplniť.

V nedeľu sa k slovu dostal hosť z budapeštianskeho zboru Viery, Csaba Surjany, ktorý taktiež svoju kázeň zameral na tému viery. Na úvod prečítal pasáž z 11. kapitoly listu Židom, ktorá je plná príkladov mužov viery. A tieto príklady sú hodné nasledovania. Hovoril o tom, že aj viera má svoje vývojové štádiá a postupne odkryl oblasti viery, kde treba začať, ako pokračovať a ako beh viery zakončiť. Na začiatku sa treba začať skrze vieru podriaďovať Bohu a Jeho slovu. Vzťah s Bohom začína tak, že sa obrátime z hriechov a vierou sa začneme podriaďovať Bohu, zmeníme životný štýl, svetonázor, rebríček hodnôt a začneme robiť skutky viery. Ako Abrahám začneme chodiť vierou, a nie videním. Vyjdeme zo svojej zeme, zo svojho domova a zamierime do zasľúbenej zeme aj s celou svojou rodinou. A každý deň budeme pozerať na Božie zasľúbenia, lebo tie posilnia dušu človeka, aby vedel víťaziť nad okolnosťami. Boh nám dá skrze vieru silu, aby sme vedeli víťaziť aj v takých skúškach, akou bolo obetovanie Izáka. A nakoniec treba zomrieť vo viere. Je skvelé prežiť vo viere celý život a potom už len zomrieť vo viere. Vtedy je isté, že večnosť strávime v Božom kráľovstve. Takto nech vyzerá náš život, plný viery, lebo bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu.

V sobotu doobeda sa pastori po skončení kázne modlili za tých, ktorí chcú naplno slúžiť Pánovi v službe Slova a v sobotu večer za tých, ktorí chcú posilniť svoju vieru. V nedeľu sa Csaba Surjany modlil za tých, ktorí sa chcú v nejakej oblasti svojho života podriadiť vo viere. Aj týmto spôsobom sa počas konferencie Boží Duch dotýkal životov prítomných a verím, že na nasledujúcej konferencii budeme počuť svedectvá o tom, ako povstali noví služobníci a boli založené nové zbory a misijné skupiny a viera mnohých vzrástla a priniesla veľké víťazstvá.

Záznamy z jednotlivých zhromaždení si môžete pozrieť na stránke milost.tv.

Fotografie z konferencie si môžete pozrieť v našej fotogalérii.