Kresťanské spoločenstvo Milosť Liptovský Hrádok

Zdravím všetkých čitateľov Logosu. V nasledovných riadkoch by som vás rád oboznámil s prácou, ktorú robíme v Liptovskom Hrádku a Bardejove. V Bardejove máme požehnanú misijnú skupinu, ktorej sa darí a dočítate sa o nej viac ďalej.

Práca sa na oboch miestach rozvíja dobre. Za posledné obdobie sa k nám pridalo niekoľko ľudí. Aj keď je to zatiaľ menej, ako očakávame a veríme, modlíme sa za väčšie počty, aby Boh dal milosť k lepšiemu rastu zachránených. Už začiatkom tohto roka, po spoločných pôstoch, vznikla spomedzi ľudí v hrádockom zbore iniciatíva na každodenné zborové modlitby. Bol to mimoriadny čas, kedy ľudia prichádzali, podľa svojich možností, aby sme sa prihovárali za štandardné ciele Božieho kráľovstva. Spoločné modlitby boli veľmi užitočné a pôsobili jednotu. Do toho známe vyučovania od K. Moorea priniesli ozdravenie nášho verbálneho prejavu, spôsobu rozmýšľania a najmä viery. Atmosféra na bohoslužbách v Hrádku aj Bardejove bola a je vďaka Božej prítomnosti dobrá. Spoločné konferencie, ktorých nebolo od začiatku roka málo, dávali aj pre našu prácu upevnenie a naostrenie toho, čo sú hlavné priority a ciele zdravých zborov – rast a prejavenie sily evanjelia v praxi. Mojou osobnou výzvou pre nasledovné obdobie je nájsť tretie miesto pôsobenia, kde by povstala ďalšia práca. To všetko je v kontexte odkazu, ktorý zaznel na poslednej konferencii cez pastora Jarda, ale už aj skôr to bolo mojou víziou.

Popri práci pastora som aj študentom Szent Pál Akadémie v Budapešti. Ako každá škola, aj táto je výzvou a hoci štúdium bolo mnohokrát náročné, držal som sa v poslednom čase mojej rémy z Izaiáša 53,11a: „Z námahy svojej duše uvidí výsledok, nasýti sa.“ Teraz je predo mnou vďaka Božej milosti, a nie je to fráza, záver – 5. ročník.

V nastávajúcom letnom období plánujeme evanjelizačné aktivity (koncerty, pouličné evanjelizácie). Verím, že keď budeme siať s vierou, budeme aj žať – svojím časom, v zmysle Listu Galaťanom 6,9: „A činiac dobré neustávajme, lebo svojím časom budeme žať neumdlievajúci.“ Teda verím v žatvu – výsledok, aj hneď, aj neskôr! Potrebujeme Božiu pomoc, múdrosť, smelosť a moc. A toto všetko máme v evanjeliu Ježiša Krista, ktoré je mocou Boha na záchranu.

Pri formovaní práce si čoraz viac uvedomujem, že popri silnom, zdravom, Božom vedení zboru je veľmi dôležitá služba podpory ďalšími. Teda dobrý, spoľahlivý tím spolupracovníkov na dosiahnutie Božích vízií a cieľov. Pavel hovorí v 1Kor 3,9: „Lebo sme Božími spolupracovníkmi, Božou roľou, Božou stavbou ste.“ Skutočne, Pavlovo často používané slovo „spolupracovník“ vidíme vo viacerých jeho listoch. Ak preskúmame len 16. kapitolu Listu Rimanom, čítame, ako Pavel menuje minimálne štyri až päť osôb, ktoré priamo označil za spolupracovníkov (v Kristovi Ježišovi). Napríklad, Prisku a Akvilu, ktorí za Pavla nastavili svoj vlastný krk. Za to, ale aj za iné im bol Pavel osobne nesmierne vďačný spolu aj so všetkými zbormi s pohanským pôvodom. V tejto kapitole sú spomenuté aj niektoré ďalšie mená ľudí, o ktorých je možné sa domnievať, že boli Pavlovými (alebo iného služobníka) podporovateľmi, možno v akomsi „druhom slede“. No a presne všetky takéto typy ľudí cirkev potrebuje.

Som vďačný predovšetkým Bohu, že takíto spolupracovníci, spolubojovníci, podporovatelia evanjelia v Liptovskom Hrádku a v Bardejove sú. Podieľajú sa na rôznych službách, či už v súvislosti s bohoslužbou, evanjelizačnými aktivitami, nad­zborovými službami (napr. príprava a služba na detských táboroch), a tiež na mnohých iných podporných činnostiach, ktoré jasne preukazujú zaviazanosť Božej práci, a teda Pánovi. S takými postojmi ľudí, ich odovzdanosťou a zápalom pre „vec“ je možné dosiahnuť pre Boha veľa dobrých výsledkov. Užívame si v zbore dobrú priateľskú atmosféru na všetkých úrovniach. Máme mladých ľudí, ktorí s radosťou slúžia a sú požehnaním aj pre zbory v iných mestách, kam sa vybrali študovať.

A za to všetko, ako tiež za ostatné veci, ktoré Boh urobil a ešte aj urobí v našich zboroch, sláva patrí jedine Jemu.