Kvakeri

(Quakers - pochádza zo slova to quake = triasť sa)

Korene hnutia kvakerov siahajú do konca prvej polovice 17. storočia, do Anglicka. V tom čase bolo náboženstvo jednou z najhorúcejších tém v spoločnosti, k čomu prispelo aj to, že sa v Anglicku krátko predtým objavil preklad Biblie v anglickom jazyku, čím sa Biblia stala prístupnou širokej vrstve obyvateľstva, ktoré o nej viedlo rozsiahle diskusie.

Do tejto doby prišiel George Fox (1624-1691). Ako chlapec chodil so svojimi rodičmi do puritánskeho kostola, v ktorom začal pôsobiť nový pastor, ktorého najobľúbenejšia téma bola Adamov pád do hriechu a z toho plynúca skazenosť všetkých ľudí. V jeho podaní sa život zdal byť smutný a ťažký.

Tieto kázne ovplyvnili Foxa v dvoch smeroch:

1. porozumenie Boha, ktorý jedných predurčil k zatrateniu a druhých k večnému životu, mu nešlo dohromady s Ježišom, ktorého opisovali evanjeliá

2. ľudia napriek tomu, že počúvali kázne, neboli lepšími

Rozdvojenosť ľudí Foxa veľmi trápila. Podľa neho pravé náboženstvo nespočíva len v obradoch a vieroučných článkoch, ale malo by premieňať ľudské životy a to nielen na chvíľu, kým sú ľudia na bohoslužbe, ale aj v bežnom živote, ktorý žijú mimo bohoslužby. Vo svojich devätnástich rokoch prestal chodiť do kostola, odišiel aj z domu a stal sa hľadačom (angl. seeker). Navštevoval puritánov, baptistov, separatistov, hľadal niekoho, kto by mal úprimný vzťah s Bohom. Hľadaním strávil štyri roky. Potom v jednej chvíli stíšenia počul hlas, ktorý mu povedal, že pomôcť mu môže len Ježiš Kristus. Neskôr objavil skupinu hľadajúcich ľudí – hľadačov, ktorí mali podobný problém ako on. Táto skupina čakala na to, že im Boh pošle niekoho, kto by im pomohol pohnúť sa z miesta a tohto človeka videli práve vo Foxovi.

Z tejto skupiny sa potom vytvoril základ toho, čo sa dnes nazýva Náboženská spoločnosť Priateľov (Religious Society of Friends). Toto označenie bolo inšpirované veršom z evanjelia Jána 15,15: „Už vám nehovorím viacej sluhovia, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Ale som vás nazval priateľmi, lebo všetko čo som počul od svojho Otca, oznámil som vám.“

Kvakeri, alebo tiež Priatelia, tento text chápu tak, že keď človek nadviazal s Bohom priamy kontakt, nepotrebuje už nikoho iného, aby mu hovoril, aký je Boh a čomu má veriť. Kvakeri verili, že Boh sa im dal spoznať, nazval ich priateľmi, dal im nahliadnuť do Jeho zámerov. Nenúti ich konať veci, ktoré sa javia ako samoúčelné. Verili, že tu nie sú na to, aby boli otrokmi, ale aby mali s Ním vzťah.

Fox pôsobenie Boha prirovnal k vnútornému svetlu, ktoré človeku svieti na cestu: „Pán Boh mi ukázal svojou neviditeľnou mocou, ako môže byť každý človek osvietený božským svetlom Krista; a videl som, že to Svetlo svieti skrze všetkých, a že tí, ktorí v neho uverili, opustili zatratenie, vošli do Svetla života a stali sa Jeho deťmi; ale tí, ktorí Ho nenávideli a neuverili v Neho, Ním boli odsúdení, hoci svojimi ústami Krista vyznávali. Toto som jasne videl, keď mi to jasne zjavilo Svetlo. Videl som to bez ľudskej pomoci, ani som vtedy nevedel, ku komu z ľudí by som sa mal obrátiť o pomoc. Videl som v tom Svetle a v duchu, ktorý bol ešte pred tým, než bolo dané Písmo, že sa všetci majú obrátiť k tomuto Duchu, ak chcú správne poznať Boha, Krista a Písmo. Lebo tí, ktorí písali Písmo, boli týmto Duchom vedení a vyučovaní.“

Toto vnútorné svetlo je vlastne akousi božskou iskrou, ktorá napriek tomu, aký človek je, nebola hriechom úplne uhasená. Zmyslom života je túto iskru svetla v sebe objaviť, rozdúchať ju a riadiť sa svetlom, ktoré vydáva. Vnútorné svetlo nie je svedomím, ale tým, čo svedomie osvecuje.

Kvakeri si pôvodne hovorili Deti svetla, termín Priatelia je o niečo neskorší. Dovolávali sa výroku z Jána 1,9: „To bolo to pravdivé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet.“

Prezývka Kvakeri – Quakers pochádza zo slova to quake = triasť sa a vysvetľuje sa dvojakým spôsobom. Jeden výklad hovorí o tom, že keď Fox stál pred súdom, ukončil svoju reč slovami: „Traste sa pred Hospodinom!“ Na základe tohto výroku ho sudca posmešne nazval quakerom = tým, ktorý sa trasie. Iný výklad súvisí s kvakerskou náukou o nadprirodzenom pôsobení Ducha Svätého na človeka, čo sa navonok prejavuje trasením tela.

Fox bol uväznený osemkrát, celkom na šesť rokov.

Hoci kvakeri nejaký vieroučný princíp nevytvorili, predsa len z ich poznania sa vyvodilo niekoľko princípov, ktorým hovoria testimonies (slov. svedectvá):

1.) Integrita (integrity) – pravdivosť a úprimnosť v slovách a v jednaní. Teda súlad medzi tým čím som a čím sa javím byť, súlad medzi tým čo si myslím, čo hovorím a čo robím.

Fox pôsobenie Boha prirovnal k vnútornému svetlu, ktoré človeku svieti na cestu.

2.) Jednoduchosť (simplicity) – prostý životný štýl, či už v oblasti materiálnej alebo v oblasti medziľudských vzťahov. Zavrhujú zábavu, prepych, hazardné hry, nadmerné požívanie alkoholických nápojov, žijú usporiadaným životom. V 19. storočí boli v kvakerských komunitách zakázané farebné odevy. Muži chodili oblečení v čiernom a ženy v šedom. Obleky nemali ozdobné gombíky ani klopy a nosili sa bez kravaty. Jediný doplnok k obleku bol klobúk so širokou strechou.

3.) Rovnosť (equality) Kvakeri veria, že k Bohu má prístup každý, každý má v sebe niečo z Boha, a preto sme si rovní. Z tohto pramenilo to, že každému tykali bez ohľadu na postavenie, s čím mali v spoločnosti problém. Zásada rovnosti bola aplikovaná aj na rovnosť medzi pohlavím – akúkoľvek funkciu alebo činnosť mohol vykonávať rovnako muž i žena. So zásadou rovnosti je spojený tradičný rešpekt kvakerov k sebe navzájom, ale i k druhým ľuďom. Neúcta k času blížneho bola považovaná za veľký prehrešok.

4.) Pokoj, mier (peace) Kvakeri sa začali angažovať do rôznych protivojnových akcií. Pomoc bola poskytovaná obom stranám konfliktu.

5.) Ticho (silence) Ak Boh môže komunikovať bezprostredne s človekom, nie je potrebné kňažstvo, obrady, ani vieroučné systémy. Bohoslužba prebieha tak, že sa členovia zhromaždia v modlitebni a mlčky čakajú, kým niekto dotknutý nadprirodzeným Božím zásahom nezačne kázať. Ostatní mlčia a počúvajú. Keď skončí, zasa všetci mlčia a načúvajú. Takéto bohoslužobné stretnutie trvá asi hodinu.

6.) Spoločenstvo (community) Aj keď kvakeri kladú dôraz na osobné hľadanie a zodpovednosť každého človeka, nie sú izolovaní, ale žijú v spoločenstve, čo im umožňuje výsledky svojho hľadania konzultovať s ostatnými a tiež lepšie uskutočňovať veci, o ktorých sú presvedčení, že by ich mali urobiť.

V angličtine tieto princípy zhrňujú do akronymu SPICES (korenie):

• SILENCE – ticho
• PEACE – mier
• INTEGRITY – dôslednosť, bezúhonnosť
• COMMUNITY – spoločenstvo
• EQUALITY – rovnosť
• SIMPLICITY – jednoduchosť

Čo sa týka organizačnej štruktúry kvakerov, táto sa sformovala po niekoľkých rokoch od vzniku kvakerstva. Tvoria ju:

1.) najnižšia správna a súdna stolica – je to zhromaždenie členov jednej alebo viac obcí, ktoré sa stretávajú každý mesiac. Zúčastniť sa tohto zhromaždenia má právo každý kvaker bez rozdielu pohlavia a stavu. Tieto zhromaždenia majú právo prijímať nových členov, bdieť nad poriadkom, viesť dozor nad správaním jednotlivých členov, trestať a ak treba vylúčiť nehodných, rozhodovať v sporoch medzi členmi obce, riadiť všetko čo sa týka dobročinnosti a vzdelania, volí výkonných členov – starších, ktorí konajú svoje povinnosti bezplatne.

2.) vyššia správna a súdna stolica – zhromaždenie členov, ktoré sa koná raz za štvrťrok. Vzťahuje sa na všetky komunity jedného okresu, do ktorého sú zvolení poslanci na mesačných zhromaždeniach

3.) najvyššia správna a súdna stolica – stretáva sa raz do roka a tu sú volení poslanci zo štvrťročných zhromaždení zo všetkých okresov jednej provincie

Na zhromaždeniach druhej a tretej stolice má právo byť prítomný okrem zvolených poslancov každý kvaker, ale rozhodujúci hlas má len poslanec. Na stretnutiach tretej stolice je zvolená stála dozorná rada s výkonnou mocou. Výročné konferencie sú od seba nezávislé, ale prebiehajú súčasne, sú spolu prepojené a môžu sa vzájomne radiť a dopĺňať. Na svojich stretnutiach neprijímajú rozhodnutie na základe vôle väčšiny, ale na základe „názoru zhromaždených“, čo síce znamená jednotu, ale nie vždy stopercentnú jednohlasnosť.

Učenie kvakerov je v niektorých základných bodoch bližšie k rímskemu katolicizmu ako ku protestantizmu. Odmietajú luteránsky pohľad na človeka skazeného hriechom. Kvakeri zastávajú vrodenú dobrotu človeka. Veria, že je možné v živote dosiahnuť dokonalosť a byť bez hriechu. Kvakeri nepraktizujú sviatosť krstu a Večere Pánovej a odôvodňujú to tým, že k rozoznaniu vnútorného Svetla nie sú potrebné žiadne rituály. Fox od počiatku kázal proti kalvinistickému učeniu o predurčení popierajúc, že by Boh rozdelil ľudstvo na vyvolených a zatratených. Aj postoj kvakerov k Biblii stojí v protiklade s protestantizmom. Bibliu považujú za Božie slovo, ale vnútorné svetlo za Boží prejav. Preto neprikladajú Biblii konečnú autoritu.

Až do vydania ACT of Tolerantion v roku 1689 boli kvakeri silne prenasledovaní, lebo sa odvracali od verejnosti, nechceli slúžiť v armáde, nechceli platiť desiatky, odmietali prisahať.

Ich hlavný dôvod k odmietnutiu prísahy je z Biblie. Odvolávali sa na verš z evanjelia podľa Matúša 5,34: „ Ale ja vám hovorím, aby ste vôbec neprisahali ani na nebo, lebo je trónom Božím ...“

Na svoju obranu využívali tlač, časom vydali mnoho letákov.

Aj napriek prenasledovaniu sa kvakerstvo rozšírilo po celom Anglicku aj Škótsku. Mnohí kvakeri ušli pred prenasledovaním do Holandska, ale hlavne do Ameriky, kde pod vedením Wiliama Penna (1644-1718) založili kvakerskú kolóniu a nazvali ju Pensylvánia. Stala sa útočiskom kvakerov a ostrovom náboženskej tolerancie medzi ostatnými kolóniami. Bola spravovaná podľa zásad absolútnej slobody svedomia, rovnosti všetkých občanov. Nenásilie a tolerancia boli vtelené do ústavy a symbolizované v názve hlavného mesta – Philadelphia = bratská láska. Pritom bolo dosiahnuté aj priateľstvo s domorodým indiánskym obyvateľstvom. Kvakeri stáli na čele politického života tejto najbohatšej a najľudnatejšej kolónie do roku 1756. Jeden čas viedli kolóniu Rhode Island, Delaware a Severnú Karolínu.

V 17. storočí boli kvakeri ovplyvnení kvietistickým učením, ktoré zastavilo misijné aktivity v Anglicku a ovplyvnilo aj kvakerov žijúcich v Amerike. Spoločnosť Priateľov sa obrátila sama do seba, čo je typické pre kvietizmus, ktorý hlásal dovnútra obrátený spôsob života, nepožadoval účasť na záujmoch sveta, ale zdôrazňoval vnútornú harmóniu a pokoj srdca ako najdôležitejší predpoklad vnútorného zastavenia a mystického ponorenia.

V 18. storočí bolo kvakerstvo rešpektovaným náboženstvom v Anglicku aj v Amerike. Toto však nemalo dobrý vplyv na kvakerstvo a začalo upadať vnútorne i navonok.

Na začiatku 19. storočia vystúpil v Amerike Eliáš Hicks – veľmi výrečný a praktického ducha, avšak nevzdelaný, ktorý hlásal, že Boh nie je nič iné ako duch, ktorý je v každom človeku. Zavrhoval Písmo, božstvo Ježiša Krista a iné. Získal na svoju stranu mnoho kvakerov, ktorí sa rozdelili na dva veľké tábory:

1.) Hicksiti – najviac rozšírení v Pensylvánii a New Jersey

2.) Evangelical friends (ortodoxní) – boli proti Hicksitom

Okrem týchto dvoch veľkých skupín tvorili kvakeri aj menšie komunity:

a) prísni kvakeri – suchí, ktorí sa držia starých zvykov

b) mokrí kvakeri – vzdali sa pôvodnej prísnosti a vstúpili do kompromisu s požiadavkami praktického života

c) voľní kvakeri – ustúpili od odmietnutia vojenskej služby a slúžili v armáde

V Anglicku žilo v roku 1894 okolo 16 000 kvakerov a mali 340 modlitební. Malé komunity kvakerov boli v Nemecku a v južnom Francúzsku.

Spomeniem ešte niekoľko významných kvakerských osobností:

Robert Barclay (1648-1690) – bol vychovaný ako škótsky puritán, študoval na katolíckej Scots College v Paríži, čím získal rozhľad v teológii. V dospelosti sa pripojil podľa vzoru svojho otca k novej Náboženskej spoločnosti Priateľov a stal sa ich hlavným teológom a apologetom.

Jeho najznámejšie dielo je Katechizmus a vyznanie viery. Ide o biblické citáty, ktoré pospájal navzájom krátkymi vsuvkami alebo spojkami.

John Woolman (1720-1774) – stál na začiatku hnutia za zrušenie otroctva.

Hoci už v Anglicku kvakeri neboli prenasledovaní, mali zakázané niektoré povolania, pretože neboli členmi anglikánskej cirkvi. Preto sa začali venovať priemyslu, obchodu a vede. Najznámejší kvakerskí vedci a priemyselníci žili v 19. storočí:

Edward Pease – nechal postaviť prvú modernú železnicu na svete medzi Stocktonom a Darlinghtonom v Anglicku.

John Cadbury – založil čokoládovňu.

Jozeph Lister – rozpoznal význam sterilného prostredia v medicíne.

John Dalton – formuloval atómovú teóriu.

Thomas Young – vysvetlil jav interferencie svetla, bol zároveň polyglotom a egyptológom.

V priebehu 20. storočia sa ťažká atmosféra v spoločnosti Priateľov (kvakerov) prelomila a začala sa otvárať okolitému svetu a zlepšili sa vzťahy aj medzi jednotlivými vetvami kvakerov.

Čo povedať na záver?

Z hľadiska kresťanskej viery je pre kvakerov najdôležitejšie odovzdanie sa Bohu, tiež kladú dôraz na praktizovanie lásky k blížnemu a dobročinnosť. V Anglicku a v Amerike, kde kvakeri najviac pôsobili, nie sú neznámym pojmom, veď vďaka ich angažovanosti vo vzdelávaní mužov a žien v tých oblastiach Ameriky, ktoré sa postupne osídľovali, prevádzkovali kvakeri často prvú základnú školu v obci, ktorá sa stala postupne strednou školou. V dnešnej dobe je ešte stále mnoho kvakerských univerzít. Ich pôsobenie vo vede a v priemysle zanechalo nemalé hodnoty. Najväčšou hodnotou však pre nich zostáva odovzdanie sa a láska k Bohu a k ľudstvu. Veria, že kresťanská viera sa musí prejaviť v skutkoch a v pomoci druhým.

Pramene:

Pavel FILIPI: Křesťanstvo Historie, statistika, charakteristika křesťanských církví, v r. 2001 vydalo CDK /Centrum pro studium demokracie a kultury/, Venhudova 17, 614 00Brno, 3. upravené vydanie
Ottův slovník naučný /Díl devátý, v r. 1988 vydala v koedici nakladatelství Ladislav Horáček – Paseka jako svoji 196. a nakladatelství Argo jako svoji 206. publikaci. Tiskárna Olomouc, Studentská 5, 771 64 Olomouc, Fotoreprint původního vydání z roku 1895
Ottův slovník naučný/Díl devatenáctý, v r. 2000 vydala v koedici nakladatelství Ladislav Horáček – Paseka jako svou 354. a nakladatelství Argo jako svou 354. publikaci. Tiskárna Olomouc, a.s., Studenstská 5, 771 64 Olomouc, fotoreprint původního vydání z roku 1902
F.R.HRABAL, Lexikon náboženských hnutí, sekt a duchovních společností, 1988, vydaní první. Bratislava 1988, vydalo nakladatelství CAD PRESS, P.O.BOX 5, Pošta 42, Bratislava 4, SK–844 44
William J.WHALEN: Kvakeři aneb Naši Bližní, Přátelé, Český překlad: Prague Worship Group, 2005
www.kvakeri.cz – Kdo jsou kvakeři – Přednáška Pavla Marušinca na seminári Spoločnosti pre Studium sekt a nových náboženských směrů 6. března 2008