Láska prejavená v skutkoch

To, čo nám uľahčuje život na tomto svete

Súcit, zbožnosť a milosť sú výrazy, ktoré sa v našom každodennom slovníku už takmer nevyskytujú a väčšina ľudí im ani veľmi nerozumie alebo im priraďuje úplne iný význam, než Biblia chce odovzdať. Takéto výrazy sa zdajú byť zastarané, neaktuálne, no pritom sú kľúčové a dotýkajú sa základov nášho bytia – zahŕňajú v sebe dobroprajnosť, radosť, dynamiku, ľudskosť, dobrú náladu, priazeň, prívetivosť, zanietenie a ústretovosť.

Apoštol Pavol píše v Druhom liste Timotejovi, svojmu milovanému učeníkovi, že hlavným znakom kresťanov v posledných časoch bude: „… tvárnosť pobožnosti, ktorí však jej moc zapreli.“ (2Tim 3,5) Takému životnému štýlu je dobré vyhnúť sa už aj preto, lebo v období pred druhým príchodom Pána Ježiša Krista bude život človeka veľmi ťažký, vyčerpávajúci, bolestný, zúfalý, ustráchaný, trpký – podľa Dereka Princea – plný úzkosti, zovretia a stresov. Na to, aby sme pochopili, v čom tkvie sila milosti a ako sa vymaniť zo silného zovretia stresu, úzkostlivosti a ustráchanosti, sa musíme vrátiť k Starej zmluve, respektíve, ku kontextu židovstva 1. storočia n. l.

Praktická láska

Nie sme v ľahkej pozícii, ak chceme výrazy, ktoré sú životne dôležité, preložiť z jedného jazyka do druhého. V niektorých jazykoch sa totiž určité výrazy nedajú presne vyjadriť výrazmi iného jazyka. Zvlášť to platí ohľadom hebrejských výrazov chesed, chasid a chasidut. Tieto výrazy sa vyslovujú s extra silným dôrazom na „ch“ a nie je ich možné ani do gréčtiny, ani do angličtiny, ani do slovenčiny preložiť jedným slovom, preto sa prekladatelia snažia nahradiť ich rôznymi podobnými výrazmi, ktoré sa však odchyľujú od pôvodiny.

Skutočná podstata výrazu chesed vyjadruje činnú, praktickú lásku každodenného života, lásku vyplývajúcu z dobrej nálady a radosti, ktorá je vyjadrená gestami a skutkami vychádzajúcimi zo slobodnej vôle. Ďalej je to zaviazanosť, ľnutie, prajnosť, priateľstvo, ľudskosť, dobré skutky, prívetivosť, ochota pomáhať, dobrosrdečnosť, vernosť alebo – ako to angličtina vyjadruje najčastejšie – láskavosť, ktorá je absolútne nezávislá od sympatií, príjemných gest, lásky, prívetivosti alebo materiálnych zásluh obdarovanej osoby.

Výraz chasid sa vzťahuje na osobu, a to na takú osobu, ktorá vyjadruje svoju lásku, nadšenie a zaviazanosť voči Bohu aj ľuďom v každodennom živote dobrými skutkami a správnym životným štýlom. Chasid je slobodná, no predsa nie nezávislá bytosť, je v neustálom vzťahu a zmluve s Bohom aj s ľuďmi. Je to bytosť milovaná a rôzne obdarovaná Bohom, pričom o svoje dary sa delí s inými. K Bohu i k ľuďom je takýto človek osobný, priateľský, tvárou v tvár. Zaväzuje sa k ochote pomáhať, má dobré motívy, nielen navonok, pre vlastný záujem, ale je úprimný, ochotný kedykoľvek pomáhať a podeliť sa o seba. Dalo by sa povedať, že je to človek srdca.

Chasidut zase predstavuje chasidmi praktizovaný každodenný životný štýl skrze chesed, čiže je to konkrétnymi skutkami prejavená Božia a ľudská láska, zo slobodnej vôle, radostne a s dobrými motívmi.

Chesed je teda činná, skutkami vyjadrená Božia láska. Je to jedna z najpodstatnejších charakterových vlastností nášho Pána. V 136. žalme je dvadsaťšesťkrát spomenutý výraz chesed. Každý refrén tohto žalmu hovorí o Božej láske vyjadrenej skutkami. Rovnako je to aj v 107. a 118. žalme. A veru, úplne inak znejú tieto verše v pôvodnom jazyku – skúste si ich niekedy prečítať namiesto nášho prekladu. Totiž v Knihe žalmov všade tam, kde vystupuje výraz milosť, sa v pôvodine nachádza výraz chesed. Výraz milosť v našom jazyku chápeme zväčša na úrovni práva, ako napr. oslobodenie (omilostenie) človeka spod vymeraného trestu, a nie ako skutok prameniaci z hlbokého citu lásky. Ak vychádzame z hebrejských textov, vidíme, že Boh nie je chladný najvyšší Sudca, ale je to bytosť, ktorá je voči nám naklonená priateľsky, láskavo, priaznivo, s dobrými pohnútkami, a koná všetko pre naše dobro.

Ešte niekoľko príkladov z Knihy žalmov:

„Ale ja sa nadejem na tvoju (činnú lásku) milosť; moje srdce bude plesať v tvojom spasení (vyslobodení). Spievať budem Hospodinovi, lebo on dokoná za mňa (lebo mi preukázal dobro).“ (Ž 13,6)
„Áno, len dobré a milosť (činná láska) ma budú sledovať po všetky dni môjho života, a budem bývať v dome Hospodinovom dlhé časy.“ (Ž 23,6)
„Všetky chodníky Hospodinove sú milosťou (v skutkoch prejavenou láskou) a pravdou tým, ktorí zachovávajú jeho zmluvu a jeho svedectvá.“ (Ž 25,10)
„Zem je plná milosti (praktickej, činnej lásky) Hospodinovej.“ (Ž 33,5)
„Milosť silného Boha trvá každého dňa! (Jeho praktická láska nám je k dispozícii každý deň.)“ (Ž 52,3)
„Lebo som povedal: Milosť sa bude budovať naveky. (Svet sa bude budovať skrze Božiu praktickú lásku.)“ (Ž 89,3)

Najväčšou Božou túžbou voči nám je, aby sme žili podľa tohto: „Lebo milosrdenstvo chcem a nie obeť, a známosť Božia je nad zápalné obeti. (Chcem skutkami prejavenú lásku na každý deň, a nie obete; a osobný, intímny, vnútorný vzťah s Bohom radšej ako zápalné obete.)“ (Hoz 6,6)

V Knihe Prísloví slovo chesed poukazuje na našu praktickú lásku prejavenú voči blížnym: „Milosrdný človek robí dobre svojej duši, ale ukrutný trápi svoje vlastné telo (svoju vlastnú rodinu, je schopný ničiť aj seba samého).“ (Pr 11,17) Tento úsek Písma nás upozorňuje na zákon sejby a žatvy: ak robíme dobre iným, môžeme očakávať, že sa nám to vráti. Od Šalamúna, ktorý poukazoval na Kristov kríž, sa môžeme dozvedieť, že: „Milosťou a pravdou sa pokrýva neprávosť… (skutočnou, v praxi prejavenou láskou sa pokrýva hriech…)“ (Pr 16,6) „Žiadosť človeka je preukazovať svoju milosť… (to, po čom by mal človek najviac túžiť, je v praxi prejavená láska).“ (Pr 19,22)

O Božích skutkoch v budúcnosti, kedy Pán preukáže voči Izraelu svoju večnú lásku skutkami, sa môžeme dočítať v prorokoch: „V záplave hnevu skryl som na chvíľu svoju tvár pred tebou a vo večnej milosti zľutujem sa nad tebou, hovorí tvoj vykupiteľ Hospodin. Lebo toto mi je ako pri vodách Noacha, keď som prisahal, že neprejdú viacej vody Noachove po zemi, tak som prisahal, že sa nerozhnevám na teba ani ťa nepokáram. Lebo vrchy ustúpia a brehy sa pohnú so svojho miesta, ale moja milosť neustúpi od teba, a zmluva môjho pokoja sa nepohne, hovorí tvoj zľutovník Hospodin.“ (Iz 54,8-10) „Zďaleka sa mi ukázal Hospodin. A milujem ťa večnou láskou, preto ti ustavične činím milosť.“ (Jer 31,3) Tu sa prvýkrát vyskytuje výraz ahava, čiže láska, za ktorým nasleduje chesed (v skutkoch prejavená láska). No u prorokov sa môžeme dočítať aj to, že ľudia, ktorí vyjadrujú svoju lásku skutkami – chasidi – budú vytrhnutí a že popri spravodlivosti a práve bude pri súde hrať úlohu aj praktická láska človeka. „Spravodlivý hynie, a nieto nikoho, kto by si to vzal k srdcu, a mužovia milosti sú braní preč zo sveta, kým nie je nikoho, kto by tomu rozumel, že pred príchodom zlého vychvátený býva spravodlivý.“ (Iz 57,1) „Ale týmto nech sa chváli ten, kto sa chváli: že rozumie a zná mňa, že ja som Hospodin, ktorý činím milosť, súd a spravodlivosť na zemi, lebo v tých veciach mám záľubu, hovorí Hospodin.“ (Jer 9,24) Pre lepšie porozumenie sa pozrime, komu toto pomenovanie – chasidi – prináležalo v dejinách.

Atmosféra zázrakov

Chasidi sa v dejinách židovstva ako skupina ľudí prvýkrát objavili v 4. – 3. storočí pred n. l. Po tom, ako Alexander Veľký obsadil územie Izraela, sa aj tu veľmi rozmohla helenistická kultúra. V Judsku sa stavali grécke divadlá, telocvične, rozšíril sa kult krásy a tela a tiež intelektualizmus. Popieral sa doslovný výkladu Písma, rozmohla sa modloslužba, uvoľnenosť mravov a medzi elitou zase homosexualita. Nie každého však v židovstve strhol prúd moderného životného štýlu a nových ideológií, boli medzi nimi aj takí, ktorí odolali a zanietene sa pridŕžali Pána, túžili po vzťahu s Ním, skutkami i životom milovali Všemohúceho – chasidi. Títo zachovávali Zákon a všemožne sa snažili odvrátiť silu helenistickej vlny.

Medzi tými, ktorí odmietali „modernú kultúru“ morálneho úpadku, neboli zriedkavé zázraky: sila Ducha Svätého sa prejavovala v životoch mnohých chasidov, mnohí prorokovali a činili zázraky.

Zanietenci, ktorí oddane milovali Pána, sa nezľakli ani hrozby zbraní, ani martýrskej smrti. Keď seleukovský panovník Antiochos Epifanes ustanovil nariadenia proti Bohu a Jeho Zákonu – napríklad, zakázal obriezku, svätenie soboty, trestal vlastnenie a vyučovanie Tóry a prikázal klaňať sa pohanským sochám – Makabejci iniciovali povstanie, oslobodili Jeruzalem a očistenie Chrámu sprevádzali zázraky. Tieto udalosti si doteraz židovstvo pripomína na sviatok Chanuky a počas svojho pozemského života ich spomínal aj samotný Ježiš.

Dobre je žiť!

Ďalšia známa skupina chasidov sa sformovala v 18. storočí vo východnej Európe. Uprostred prenasledovaní a pogromov po vzplanutí mesiánskych nádejí (viď falošné mesiánske hnutie rabína Sabbataja Zviho) bolo utrápené židovstvo akoby zahalené totálnou frustráciou. Vtedy sa objavil istý chudobný potulný učiteľ Jisráél Ben Eliézer – jeho známejšie meno je Baál Šém Tóv (dobré meno, slávne meno) – ktorý začal rozveseľovať zahorknutých ľudí a svojimi vyučovaniami a životným štýlom sa pokúšal liečiť – vdýchnuť život do skleslých duší. Ľudí netrápil doktrínami, neustálym vyučovaním, striktným dodržiavaním rabínskych nariadení do poslednej bodky, ale sa jednoducho zaoberal riešením problémov a rozprával o obrovskej Božej láske, ktorá napĺňa všetkých. Učil ich, že Boh nepožaduje sebatrýznenie ani odchod z tohto sveta, ako to hlásali židovskí mystici, ani ich netrápil vyžadovaním nemožného dodržiavania ľudských nariadení, ako sa ich snažila presviedčať skupina rigorózneho judaizmu, ale jednoducho zvestoval lásku z čistého srdca. Vyučoval ich, že Boha je možné milovať v akejkoľvek situácii: v zamestnaní, počas odpočinku, počas jedenia, trávenia času s rodinou a podobne, potichu, s úsmevom alebo hoci aj tancom, pri ktorom sa akosi pozabudneme kontrolovať. Nehlásal odcudzenie sa od sveta, ale lásku Božiu, aj ľudskú, prejavenú skutkami v každodennom živote. Hodnotu skutkov meral podľa vnútorných motívov: každý skutok má takú hodnotu, koľko sa v ňom nachádza radosti, lásky a dobrých pocitov. Najväčšou cnosťou je teda oduševnená, radostná, inšpirujúca, dynamická služba v každodennom živote, blíženie sa k Pánovi, užívanie si vzťahu lásky s Ním, a nie striktné, povinné, bezduché dodržiavanie rituálov so smútkom na tvári – nech by bolo akokoľvek precízne.

Baál Šém Tóv sa nepozeral na stvorený svet ako na nejaké väzenie, ale videl ho ako útulný a dobrý domov, v ktorom sa človeku zjavuje samotný Pán. Ani človek nemá svoju osobnosť, svoje emócie ničiť, ale ich má nasmerovať k Pánovi a vždy sa snažiť spôsobovať Mu radosť, aj vtedy, keď je jeho život naplnený potrebami, utrpením, strádaniami či prenasledovaním.

Viera plná radosti a šťastia vďaka prijatej a opätovanej Božej láske v 18. – 19. storočí vytvorila atmosféru zázrakov a uzdravení. V hnutí chasidov bolo niekoľko rabínov s darom uzdravovania a zázrakov.

V tomto hnutí bolo veľmi dôležité učeníctvo: okolo vodcov chasidov sa zoskupovali učeníci, ktorí sa snažili počas služby odpozorovať od svojich majstrov ich úprimné pripojenie sa k Pánovi, aby aj oni neskôr mohli iných vyučovať úprimnej, pravdivej viere. V chladnom a neľútostnom svete okrem osobného spoločenstva s Pánom pomáhali židovstvu ľahšie prežiť aj spoločné modlitby, spoločné obedy, chvály, tance, vzájomná pomoc i spoľahnutie sa jeden na druhého. Martin Buber vďaka pozorovaniu životného štýlu chasidizmu založil filozofický smer personalizmus. Personalizmus uvažuje o jednotlivcoch v kontexte spoločenstva a snaží sa o harmóniu záujmov jednotlivca a spoločnosti. Je v protiklade s kolektivizmom, v ktorom jednotlivec obetuje svoje záujmy v prospech spoločnosti, ako je to, napríklad, v komunizme. Takisto je v protiklade s individualizmom, ktorý záujmy jednotlivca povyšuje nad záujmy spoločnosti, ako napríklad klasický kapitalizmus. Chasid vyformuje jednotlivcov, aby vedeli spolunažívať s Bohom aj s inými ľuďmi navzájom. Ale čo to znamená v praxi?

Nie si sám!

Podľa židovskej tradície svet stojí na troch základných pilieroch: Tóra, služba Bohu a láska prejavená v skutkoch (g'milút chesed). Rabíni odvodzujú skutky lásky z Božích skutkov v Biblii a keďže sme na obraz Boží, aj my by sme sa mali takto správať voči iným. Ale čo vlastne urobil Boh pre ľudí? Zaodial nahých (Adam a Eva), navštívil a uzdravil chorých (Abrahám a neplodná Sára), potešil zarmútených (viď Izáka po otcovej smrti) atď. Sem patria aj iné, podobne milé skutky odvodené od obrazu Boha, zo slobodnej vôle, nezávislé od zásluh iných, nezištné, ľudské, priateľské, empatické, vyjadrujúce podporu. Takéto skutky, ktoré napomáhajú napredovaniu, potešovaniu, vytváraniu dobrej nálady, uľahčujú život iným.

V uplynulých tisícročiach sa chesed a jeho praktizovanie stal v židovskej etike najzákladnejším pojmom. Podľa rabína Jonathana Sacksa je chesed to, čo nás robí ľuďmi a čo uľahčuje život v tomto chladnom a nehostinnom svete. Ako hovorí Sacks: chesed sú „jednoduché skutky každodenného života,“ povedané jazykom básnika: je súčasťou zmluvy, súdržnosti, priateľstva, vernosti a lojality.

Chesed je integrujúca sila, veď skutok lásky je vždy osobný – človek konajúci chesed daruje inému svoju osobu, vytrhne ho z osamotenosti, stavia mosty medzi seba a iných. Chesed nie je totožný s dobročinnosťou cdáká. Podľa Talmudu, kým cdáká je vyjadrená peňažným darom, chesed je osobný dar, kedy darca dáva inému zo svojej osoby – nejaké milé gesto, dobrý skutok alebo hoci aj materiálne požehnanie. Cdáká je dar chudobným, núdznym, naproti tomu chesed dáva komukoľvek. Chesed je menej než cdáká, veď také gesto nestojí nič, zároveň je však viac, lebo dáva svoju osobu, pozornosť a čas inému človeku. Sacks definuje spoločenstvo ako miesto, kde konkrétneho človeka poznajú podľa mena, kde ho postrádajú. Mimochodom, psychológovia tvrdia, že príslušnosť k určitému spoločenstvu znižuje stres a úzkosť. Výskumy dokazujú, že osamotenosť, izolovanie sa od spoločnosti je zdrojom množstva rôznych fyzických chorôb. Nie je náhoda ani to, že či už v Starej alebo v Novej zmluve najväčšou kliatbou je vylúčenie (exkomunikácia), hebrejsky – chérem, grécky – anathéma.

V priebehu tisícročí sa v židovstve ako dôsledok prejavov skutkov lásky vytvorili rôzne formy zväzov a združení: pomoc chudobným a núdznym, sirotám, vdovám, väzňom, vykúpenie zajatých, na­vštevovanie chorých, rôzne formy pomoci rodinám s ťažko chorým členom, pomoc pri štúdiách, pri pohreboch, návrate neveriacich Židov do židovstva. Skutkom lásky je aj pomoc pri zmierovaní dvoch znepriatelených strán, pomoc prisťahovalcom, pohostenie niekoho vo sviatok soboty, účasť pri udalostiach obriezok u detí a tiež pri ich výchove.

To, kvôli čomu budeme vzkriesení k životu

Pozrime sa teraz, kde sa objavujú výrazy chesed, chasid a chasidut v Novej zmluve: do gréčtiny sa ich pokúšajú preložiť viacerými výrazmi, niekde ako láska, niekde milosť, inde bázeň Božia, preto sa môžeme iba domnievať, kedy židovskí apoštoli mali na mysli tieto výrazy. Boh touto činnou láskou miloval svet a obetoval svojho vlastného Syna, aby nás zachránil – Jn 3,16. Božia láska a dobré motívy prejavené skutkami voči ľudstvu sú tajomstvom evanjelia, ktoré prevýši každé poznanie a vedomosti. „Nepochybne, veľké je tajomstvo zbožnosti: Zjavený bol v tele, ospravedlnený v Duchu, videný anjelmi, zvestovaný medzi pohanmi, vierou prijatý vo svete a v sláve vzatý hore.“ (1Tim 3,16) „… a poznať lásku Kristovu, ktorá prevyšuje rozum, aby ste boli naplnení vo všetku plnosť Božiu.“ (Ef 3,19) Boh Otec miluje takouto láskou aj Syna (Jn 3,35) – keby to tak nebolo, bolo by nepredstaviteľné Jeho vzkriesenie k životu po tom, čo sa stal hriechom namiesto nás. Boh totiž uzavrel s Dávidom a jeho potomstvom zvláštnu zmluvu a sľúbil, že svoju činnú lásku od nich nikdy neodníme (napr. Žalm 89; 25, 29, 34), ani vtedy, keby zhrešili – hoci v takýchto prípadoch budú pokarhaní. Ježiš vzal na seba všetky naše hriechy, bol učinený hriechom namiesto nás a podujal sa aj na to, že ho Boh Otec opustí, ale Otec Ho vďaka svojej činnej láske a dobrým úmyslom v súčinnosti s Duchom Svätým vzkriesil. Vďaka tomu máme aj my nádej na vzkriesenie k životu.

No skrze chesed sú dostupné pre ľudstvo i uzdravenia a zázraky. Ježiš nekonal tieto skutky kvôli tomu, aby získal vplyv, ale zo svojho súcitu a lásky voči nám. Aj v charizmatických hnutiach sa zázraky a uzdravenia množili vďaka láske a súcitu Kathryn Kuhlmanovej. Volali ju tou, ktorá koná z lásky, a nie tou, ktorá činí len z viery. Praktická láska je tou najväčšou hodnotou a pokladom, ktorý si môžeme zhromažďovať.

Skúsme si podrobne prečítať 13. kapitolu z 1. Listu Korinťanom a k výrazom láska pripojme výraz chesed. Takto budú tieto verše korešpondovať s Príslovím 19,22: „Žiadosť človeka je preukazovať svoju milosť.“

V Novej zmluve sa môžeme niekoľkokrát stretnúť s príkazom žiť zbožne, čo sa môže preložiť ako chasidut: každý deň žime s Pánom aj s ľuďmi v takom vzťahu, kde sa podelíme s inými o svoju osobu, vyjadríme im svoju lásku príjemnými gestami, skutkami, spolupatričnosťou či pomocou: „Ale obecné a babské bájky odmietni a cvič sa v pobožnosti.“ (1Tim 4,7); „A konečne buďte všetci rovnako zmýšľajúci, súcitní, milujúci bratstvo, ľútostiví, dobromyseľní a pokorní.“ (1Pt 3,8) Tieto výrazy sa tu vyskytujú asi najčastejšie, a preto by sa mal pred príchodom Mesiáša položiť na ne zvlášť veľký dôraz (2Pt 3,5-11), a to aj v prípade, keď takýto životný štýl – vernosť Božiemu zákonu – prináša so sebou prenasledovanie. „Ale aj všetkých, ktorí chcú pobožne žiť v Kristu Ježišovi, budú prenasledovať.“ (2Tim 3,12)

Nesebecký život

V Novej zmluve výraz chasidut pochopíme snáď najmarkantnejšie na príkladoch, ktorými budú charakteristické posledné časy: „Ale to vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké, (vyčerpávajúce, bolestné časy, plné zovretí, obáv, stresov a bojov) nebezpečné časy. Lebo to budú ľudia, (sebeckí, egoistickí) ktorí budú milovať seba, milovať peniaze, (ktorí sa budú hnať za veľkými peniazmi, vplyvom, budú veľkým hlasom upozorňovať na svoje zásluhy, pochabí, podvodníci, nenásytní, nadutí pre svoje zásluhy, namyslení) chlúbiví, pyšní, (chvastaví, pohŕdaví, nadradení,) rúhaví, (svojimi ohováraniami budú poškodzovať iných) rodičom neposlušní, (nepoddajní, zatvrdilí, urputní, zaťatí, tvrdošijní, svojhlaví, vzdorovití) nevďační, (voči Bohu aj ľuďom) bohaprázdni, bez lásky, (neprajní, neochotní urobiť radosť a dobro bez odmeny) nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, (nečistí, neúprimní, bezcitní, neempatickí, necitliví voči potrebám iných, napríklad, keď sa matka nestará o svoje deti, manželského partnera, súrodenci navzájom, deti o rodičov, o svojich blízkych, priateľov, nevedia sa tešiť z iných) divokí, (odmietajúci vedenie iným a radu) nemilujúci dobrého (zlomyseľní, frustrovaní, nepríjemní, nešťastní) zradní, náhli, (neodpúšťajúci, neúctiví, tí, ktorí očierňujú iného, neprajní, znevažujúci, podozrievaví, neuznávajúci zásluhy iných) nadutí, (nadávači, spôsobujúci zlé meno iným, tí, ktorí necitlivo šíria falošné, nepravdivé informácie o iných a tým spôsobujú zmätok, ľudia bez miery) viacej milujúci rozkoše ako milujúci Boha, ktorí majú tvárnosť pobožnosti, ktorí však jej moc zapreli (sem patria napríklad aj takí, ktorí nedokážu v časoch krízy povstať, vziať silu, neverní, nevytrvalí, so slabou vôľou – tento výraz sa môže vzťahovať hoci aj na závislých, nemilosrdní, zraňujúci, tvrdí, neschopní kontrolovať svoje zlé pohnútky, odcudzení dobru, zloprajní, nepodporujúci dobro a morálku, rozvoj iných ľudí, v krízach vzdávajúci sa nádeje, udavači, podrazáci, špióni; drzí, neuvážliví, trúfalí, hazardujúci, sebauspokojujúci, sebapovyšujúci, skresľujúci skutočnosti, milujúci krásu, pôžitok, užívanie si, usilujúci sa o príjemný, bezoblačný život viac než o Boha). A tých sa stráň.“ (2Tim 3,1-5)

Ako vidíme, z uvedeného textu vyplýva, že dôsledkom absencie chesedu budú stresy, strach, zovretia, ktoré sú typické pre posledné časy. To znamená, že ľudia nebudú žiť s Bohom prakticky, verní Jeho slovám, v úzkom milujúcom vzťahu s Ním, kde by sa podelili o svoje ja. Preto ani nie sú schopní skutočného, ľudského osobného vzťahu s inými ľuďmi, lebo v skutočnosti nežijú vierou, ťažisko svojho života neprenášajú na Pána, a preto potom chýba aj sila, moc a zázraky. Koreňom problémov, ako sme čítali, sú egoizmus, individualizmus, sebeckosť a tie sú zase koreňom rôznych deformácií. K prežitiu – ku vzkrieseniu života – však existuje len jediná cesta, a to položiť svoj život do Božích rúk, prijať Jeho lásku, opätovať ju a podeliť sa o ňu s inými ľuďmi. Takže, žiť život pre Boha a pre iných vo vernosti, život, ktorý buduje iných, je nesebecký, pokiaľ možno čo najradostnejší, najšťastnejší, najdynamickejší, plný zážitkov, zaujímavostí a zázrakov a podľa týchto typických znakov svet spoznáva Kristových učeníkov. (Jn 13,31-17,26) Ako hovorí evanjelista Lukáš: „Ktokoľvek by hľadal zachrániť svoju dušu, (snažil sa ju ochrániť, vlastnými silami ju obrániť, zabezpečiť, udržať ju pri živote) stratí ju (zničí ju, zdevastuje); a ktokoľvek by ju stratil, splodí ju k životu (vzkriesi ju, udrží pri živote).“ (Lk 17,33) „Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie svojim dušiam.“ (Mt 11,28-29) Jarmo našej lásky k Pánovi s celou dušou, silou, srdcom, vôľou, pocitmi, mysľou, podstatou našej osoby, schopnosťami je pritom ľahké, nádherné a Jeho odplatou je pokoj a kľudný spánok.

____________________________________________________________________________________

Preklad: Zlatka Radnotyová
Zdroj: Új Exodus, máj 2018