Migranti

V Európe, rovnako ako u nás, rezonujú dva názorové prúdy, resp. tábory. Jednak sú to zástancovia prílivu migrantov, ktorí argumentujú ich začlenením sa do európskych štátov pre potreby obsadenia rôznych pracovných pozícií v priemysle či poľnohospodárstve, prípadne, po udelení občianstva týmto migrantom, aj „zdvihnutím“ populačnej krivky vymierajúcich štátov EÚ. Tento prvý tábor – „zástancovia“ označujú kohokoľvek s opačným názorom za xenofóba, NEdemokrata, prípadne rasistu či fašistu. Potom je tu druhý tábor – „odporcovia“, ktorí vidia v súčasnej imigračnej vlne z Afriky a Blízkeho východu rôzne druhy možných rizík. Každopádne, naša ako aj západoeurópska spoločnosť sa tohtoročnou imigračnou vlnou rozdelila na tieto dva tábory. Ktorý z nich má pravdu, resp., ku ktorému táboru by sa mal „našinec“ pridať?

Do prvého tábora určite patria politici v Bruseli. Do druhého zasa obyvatelia miest a dedín v Západnej Európe, kam majú nelegálni migranti namierené. Ľudia, ktorí bývajú tam, kde majú nelegálni migranti namierené, sú si vedomí toho, že príchodzí nemajú žiadne finančné prostriedky a základné životné potreby si môžu pokrývať krádežami.

Ľudia, ktorých sa tento problém priamo dotýka, sa cítia byť ohrození. A toto už v hojnej miere využívajú rôzne, skutočne extrémistické skupiny, či už u nás, alebo na západ od nás. Ale prvý tábor – „zástancovia“ nemajú problém obviňovať ľudí, ktorým sa príchod nelegálnych imigrantov nepáči, z xenofóbie, rasizmu, predsudkov ... Tento rok očakáva iba Nemecko 800 000 nelegálnych imigrantov, ktorí chcú v krajine žiadať o azyl. Je možné si myslieť, že tých 800 000 imigrantov sa bez problémov začlení do väčšinovej nemeckej spoločnosti? Dosť ťažko.

Vo Veľkej Británii, Francúzsku, Belgicku, Holandsku či práve aj v Nemecku sa ešte stále nepodarilo zvládnuť integráciu imigrantov, ktorí do týchto štátov prišli pred tridsiatimi, štyridsiatimi rokmi. Z toho vyplynuli aj nedávne nepokoje v Paríži či Marseille, kedy ulice či celé predmestia horeli a polícia mala čo robiť, resp. nič nerobila, iba odizolovala tie najproblémovejšie štvrte a čakala, kým sa moslimskí mladíci vybúria vypaľovaním obchodov, áut, rabovaním ... Verejnosti je už dlhšie známe množstvo prípadov, kedy moslimskí mladíci po stovkách odchádzajú zo západnej Európy bojovať do Sýrie či Iraku za tzv. Islamský štát. Horšie však je, že sa ich po čase aj množstvo vracia do Európy späť. Akurát s tým, že už nadobudli bohaté skúsenosti z reálnej vojny – guerilových útokov v sýrskych či irackých mestách, ktoré sa, až príde príhodný čas, resp. rozkaz, budú snažiť využiť tu u nás, v Európe! Predstavitelia inteligencie, ktorí odsudzujú ľudí za to, že majú obavy z imigrantov, by mali navrhnúť konkrétne riešenie tohto problému. Mimochodom, na Slovensku, ale aj v Čechách máme problém a nedokázali sme za 25 rokov budovania demokracie integrovať do väčšinovej spoločnosti ani rómsku menšinu!

Ak napríklad v Nemecku, kam má väčšina imigrantov namierené, nebudú pre nich vytvorené nimi prijateľné podmienky, prípadne proti nim začnú pôsobiť (už sa tak práve v Nemecku stalo) radikálne extrémistické skupiny, tak je možné, že ich vytlačia (rovnako ako vietnamských migrantov pred 10-15 rokmi) sem k nám, do Čiech a na Slovensko.

Ďalším paradoxom je, že väčšina imigrantov nemá so sebou doklady totožnosti. Preto je nemožné určiť, odkiaľ sú, môžu si vymyslieť čokoľvek. Iste sa medzi nimi nájdu aj doktori, učitelia... Títo si so sebou na cestu do EÚ zoberú nielen pas, ale aj svoje diplomy, prípadne potvrdenia z univerzít či lekárskych kliník, kde pracovali, aby mohli byť v EÚ prijatí a dokázali svoje vzdelanie či odbornosť. Nebude ich však veľa, rozhodne netvoria v imigrantskej „tsunami“ väčšinu! Zaujímavý je aj ten fakt, že imigrantská vlna nesmeruje do bohatých štátov Perzského zálivu. Sú to predsa moslimovia, tak ako tí, čo utekajú, tak by bolo logické ísť do štátov Perzského zálivu, a nie do EÚ. Napríklad: v EÚ rastú mešity ako huby po daždi. V monarchiách Perzského zálivu za prejavy iného náboženstva ako islamu je verejné bičovanie či rovno ukameňovanie.

Tento rok očakáva iba Nemecko 800 000 nelegálnych imigrantov, ktorí chcú v krajine žiadať o azyl.

V EÚ sú aj také názory, že by sme mali túto imigrantskú vlnu prijať a pomôcť im rovnako, ako po 2. svetovej vojne pomáhali USA či Kanada európskym štátom postihnutým vojnou. To boli ale kultúrne či nábožensky podobné spoločnosti. Valia sa k nám prúdy utečencov za vidinou lepšieho života v EÚ a úteku od vojnových konfliktov v ich krajinách. Ak ale z tých vojnou postihnutých krajín odídu všetci mladí muži (drvivá väčšina imigrantov sú muži vo veku 18-30 rokov), kto v ich domovských krajinách bude bojovať a porazí Islamský štát (Sýria, Irak), či Boko Haram, príp. AQAP-Al Kajdu arabského polostrova (Nigéria, Jemen, Somálsko)? Počas 2. svetovej vojny utieklo z kontinentálnej Európy (Československo, Poľsko, ...) množstvo mladých mužov na Britské ostrovy, ktoré ako jediné odolávali Hitlerovmu Nemecku. Títo mladí muži – naši dedovia – si však pýtali zbrane a aktívne sa zapojili do boja proti fašizmu. Mnohí z nich, samozrejme, v tomto boji padli, alebo boli zranení. Ale neutiekli do Británie za lepším životom.

Keď sa imigrantská „tsunami“ zastaví napríklad v Nemecku, Británii či Švédsku, čo bude? Vytvoria si vlastné ghetá, rovnaké, aké už teraz existujú v mnohých európskych veľkomestách, kde budú mimo kontroly bezpečnost­ných zložiek tých ktorých štátov. Postupne vystrieda ich nadšenie z príchodu do „blahobytu“ EÚ vytriezvenie a neskôr frustrácia, rovnako, ako sa to prejavuje u druhej a tretej generácie, synov a vnukov tých, čo do Európy prišli pred desaťročiami. Ale domácim – „starousadlíkom“ v EÚ sa to páčiť nebude. Keď domácemu obyvateľstvu nebude schopná zaistiť bezpečnosť polícia, začnú sa o bezpečnosť „starať“ rôzne extrémistické skupiny. Jednoduchým spôsobom. Vypaľovaním prisťahovaleckých komunít, fyzickými útokmi proti nim, ... Netreba zabudnúť, že sem neprúdia hlavne starci a ženy s malými deťmi! Imigranti sú mladí silní chlapi, ktorí si nenechajú len tak „brnkať“ po nosoch nejakými extrémistami. Čo z toho bude? Nie menšie, ale väčšie problémy ako boli pred pár rokmi vo Francúzsku. Pouličné zrážky, boje medzi „domácimi“ – extrémistami a imigrantmi, či s bezpečnostnými zložkami toho-ktorého štátu – alebo aj všetkých troch dokopy. V Nemecku týchto dní je to škaredá realita! Minister vnútra Bavorska už oznámil, že zvažujú zavedenie hraničných kontrol, príp. uzatvorenie „zelenej“ hranice pohraničnou strážou a armádou. No a kde by sa imigrantská vlna potom zastavila? V Čechách a na Slovensku. Prípadne v Rakúsku ako tranzitných krajinách do Nemecka.

Je nejaké riešenie, ktoré by zastavilo príliv imigrantov do Európy? Možno, možno, ak sa nájde v EÚ vôľa, by sa dal použiť austrálsky model. Austrália sa s týmto problémom stretla už pred viacerými rokmi. Riešenie našli v tom, že na základe medzištátnych zmlúv zriadili zberné centrá pre imigrantov, ktorí sa chceli dostať do Austrálie mimo svojho územia – v štátoch ako Kambodža, Papua Nová Guinea, Nauru, ... Ak chcú imigranti do Austrálie z politických dôvodov, z dôvodov náboženského prenasledovania, počkajú v týchto centrách, kým austrálske úrady ich žiadosti preveria a rozhodnú, čo s nimi. Neexistuje, aby sa do Austrálie valili tisíce imigrantov, utekali zo záchytných táborov, kočovali po jej území, tak ako sa to deje u nás v Európe.

Situácia s nelegálnymi imigrantmi v Európe prináša nielen možné bezpečnostné, ale aj sociálne a v neposlednom rade zdravotné riziká. Možnosťou by bolo vytvoriť takéto zberné centrá v niektorej (alebo aj vo viacerých) krajinách Severnej Afriky: vlna utečencov z Nigérie, Jemenu, Somálska, Eritree, ...  Prípadne v Turecku: utečenci zo Sýrie, Iraku, Afganistanu, Pakistanu, ... To by ale v štátoch Severnej Afriky samotných nemohli prebiehať občianske vojny (Lýbia, nestabilný Egypt). A Turecko by muselo radikálne zasiahnuť proti pašovaniu a nelegálnemu prevádzačstvu utečencov cez svoje územie do Grécka, resp. Európy, a nie ho mlčky tolerovať či priamo podporovať!