V dňoch 10. – 17. apríla bratia a sestry z hnutia Milosť navštívili miesta, kde kedysi boli zbory, ktorým Ježiš adresoval cez zjavenie odkaz, ktorý dal apoštolovi Jánovi. Zbory, nachádzajúce sa v Malej Ázii, v minulosti geograficky spadali pod Grécku a neskôr Rímsku ríšu. Dnes sa nachádzajú na území Turecka.
Zbory, spomínané v Zjavení apoštola Jána, sa nachádzajú v približne 500 km polkruhu. V období od 6. storočia pred n. l. približne do 7. storočia n. l. to boli veľmi významné mestá Gréckej či Rímskej ríše. Ich význam postupne zanikol s nájazdami tureckých kmeňov a príchodom moslimskej kultúry. Niektoré mestá zanikli úplne a súčasné mestá nestoja priamo na mieste svojich antických predchodcov – Efez, Sardy, Laodikea – inde osídlenia pretrvali na antických mestách až dodnes – Smyrna (Izmir), Pergamon (Bergama), Tyatír (Akhisar), Filadelfia (Alasehir).
Plní očakávania sme sa stretli na viedenskom letisku. Leteli sme z Viedne do Izmiru s prestupom v Istanbule. Na letisku nás vyzdvihla česky hovoriaca delegátka Karla a nastúpili sme do autobusu. Ubytovaní sme boli v prímorskom mestečku Kusadasi. Náš pobyt v Turecku sa začal výdatnou večerou, ako sa na miestne pomery patrí.
Ako prvý sme navštívili v poradí tretí zbor – Pergamon. Cesta nám trvala asi tri hodiny, ktoré nám sprievodkyňa Karla a pastor Peter Minárik vyplnili zaujímavým rozprávaním o histórii, miestnych pomeroch a výkladom o zboroch. Pergamon sa nachádza na kopci s nadmorskou výškou asi 300 metrov n . m. Na kopec sme sa vyviezli lanovkou. Z mesta, ktoré bolo kedysi strategickým bodom, bol krásny výhľad na celú okolitú krajinu. Nachádzali sa tu viaceré pohanské chrámy. Biblia upozorňuje na Diov oltár, ktorý bol prenesený do múzea v Berlíne. Tento zbor symbolizuje cirkev, ktorá sa zlúčila so štátnou mocou.
Cestou späť sme navštívili v súčasnosti najväčšie mesto oblasti – Izmir – niekdajšiu Smyrnu. Tu sa nachádzajú rozlohou menšie vykopávky. Kresťania, ktorým bol odkaz adresovaný, boli kruto prenasledovaní Rímskou ríšou a za svoju vieru museli často zaplatiť životom. Z Pergamonu do Smyrny to boli asi dve hodiny autobusom. Takáto krátka vzdialenosť delila tak odlišné osudy zborov, a aj obdobie, na ktoré sa odkaz vzťahuje. V jednom boli kresťania ochotní položiť za pravú vieru svoj život, v druhom už nemali problém pokloniť sa cisárovi – „smilniť a jesť obetované modlám“. Prenasledovanie kresťanov pohanmi sa zmenilo na prenasledovanie kresťanov kresťanmi s použitím štátnej moci.
Na druhý deň sme navštívili v poradí prvý zbor. Efez bolo veľmi významné mesto oblasti. Prvý zbor v ňom založil apoštol Pavol, neskôr tu slúžil apoštol Ján. Mesto v priebehu storočí menilo svoje miesto, a to kvôli posunu mora. More nemení výšku hladiny, no v oblasti Efezu bolo more plytké a postupnými nánosmi z rieky a mesta sa more vzďaľovalo. Preto sa Efez v priebehu storočí rozprestieral až na štyroch rôznych miestach. Dnes je mesto vzdialené od mora až deväť kilometrov.
Najväčším problémom v meste počas Pavlovej služby bol kult bohyne Artemis (Diany). Je zaujímavé, že práve v Efeze bola prijatá tradičnou cirkvou dogma o Márii ako bohorodičke. Z rozprávania delegátky Karly o miestnych rodinných pomeroch a tradíciách sme sa dozvedeli, že tento duch pretrváva v oblasti až dodnes a trápi turecké rodiny. V divadle, v ktorom vtedajší Rimania dve hodiny kričali veľká je Diana Efezká, sme sa modlili, zaspievali chválu a vyhlásili, že veľký je Ježiš z Nazaretu.
Odhalené staroveké mesto Efez je novinkou posledných desaťročí. Účastník zájazdu, Slavo Drlík, navštívil Efez pred štyridsiatimi rokmi – vtedy po antickom meste nebolo ani stopy. Dnes je mesto krásne odkryté a je jedným z najnavštevovanejších historických miest v oblasti.
Navštívili sme tu aj kostol, v ktorom boli uložené pozostatky apoštola Jána (kým neboli rozpredané ako relikvie). Bolo zaujímavé vidieť, že súčasťou raných kresťanských kostolov bola krstiteľnica, do ktorej sa vchádzalo aj vychádzalo niekoľkými schodmi. Ľudia boli teda krstení ponorením.
Tretí deň nás čakali tri zbory. Vykopávky z Tyatír a Filadelfie sú malé, pretože na identických miestach stoja súčasné mestá. Veľa sa preto nezachovalo. Zaujímavé boli Sardy. Zachovala sa tu budova gymnázia a synagóga, ktorá stála hneď vedľa gymnázia – išlo o netradičnú synagógu aj štýlom, akým bola postavená, aj jej umiestnením. Synagóga stála pri areáli, v ktorom cvičili nahí muži, čo bolo pre pravoverných židov neakceptovateľné.
Pri návšteve jednotlivých miest bolo vždy zaujímavé uvedomiť si, aký bol odkaz týmto zborom veľmi konkrétny a zrozumiteľný pre miestnych obyvateľov. V prípade Sárd Ježiš napomína cirkev, aby bdela. Sarďania považovali svoje mesto za tak bezpečné, že nemali stráže – preto Sardy aj padli. Ďalej Ježiš hovorí, že „kto zvíťazí, bude oblečený do bieleho rúcha“. V meste nosili biele rúcho iba vážení občania, zväčša tí, ktorí prešli výukou gymnázia a boli uznaní za hodných, aby ho nosili. Nosiť biele rúcho bola teda veľká česť.
Večer sme sa ubytovali v meste Pamukkale.
Štvrtý deň sme začali prehliadkou mesta Hierapolis. Toto mesto nepatrí k siedmim zborom, ktorým bol adresovaný odkaz v Zjavení Jána, no v Biblii sa spomína v liste Kolosanom. Pavol dáva Kolosanom inštrukciu, aby jeho list dali prečítať aj veriacim v Laodikei a Hierapolise (Kol 4,13). Teda aj na tomto mieste bol zbor. Mesto Hierapolis bolo už v staroveku známe svojimi liečivými prameňmi a bolo kúpeľným liečebným mestom. Prichádzali sa tu liečiť ľudia z celého sveta. Vykopávky tohto mesta začínajú cintorínom. Nie hocijakým. Ak sa chorého nepodarilo vyliečiť a zomrel, pochovali ho podľa jeho tradícií na tomto cintoríne. Preto tu nájdeme hroby rôznych kultúr. Mesto má tiež krásne zachovalé divadlo. Veľkou turistickou atrakciou sú prírodné vápencové terasovité bazéniky s termálnou liečivou vodou.
Z Hierapolisu bol postavený aquadukt, ktorý viedol vodu do Laodikey. Keď voda vyvierala, mala približne 60 °C, no pokým prišla do Laodikey, ochladila sa a bola už iba vlažná. Druhý aquadukt so studenou vodou viedol z druhej strany od pohoria Taurus, no táto sa po ceste zohriala. V konečnom dôsledku nebola žiadna ani horúca, ani studená. A presne toto bol hlavný odkaz pre cirkev v Laodikei – vlažnosť.
Laodikea bola najbohatším mestom v oblasti. Nachádzala sa na malom kopci vo veľkom údolí obklopenom horami. V neďalekej rieke ryžovali zlato, dopestovali tu čokoľvek, čo zasadili, mali tu významný textilný priemysel a vyrábali liečivú očnú masť, ktorú kupoval celý staroveký svet. Ježiš však vidí Laodikeiských ako chudobných, nahých a slepých. Presne tento odkaz sa vzťahuje na dnešnú dobu. Kresťania sa často nechajú zviesť pohodlným životným štýlom, pochybnými internetovými vyučovaniami, tvária sa ako kresťania, no chýba im skutočná podstata kresťanstva.
V Laodikei v súčasnosti prebiehajú intenzívne archeologické práce. Archeológovia vykopávajú pozostatky budov, ktoré sú zakryté zemou a opäť stavajú zaniknuté mesto.
Posledné dva dni zájazdu boli určené na oddych pri mori, no my sme sa rozhodli navštíviť ďalšie významné mesto antiky – Milét. Toto mesto sa v Biblii spomína v Sk 20,17. Pavol sa tu pred svojím zajatím stretol so staršími z Efezu. Milét bolo jedno z najslávnejších starogréckych miest. V šiestom storočí pred n. l. tu žil matematik, astrológ a filozof Táles. Na jeho objavoch a zisteniach stavia aj moderná veda. Je zaujímavé, že veľké objavy a zrod filozofického myslenia začal práve v šiestom storočí pred Kristom, a to v období, kedy bol zničený Jeruzalemský chrám. V mnohých národoch sa nezávisle od seba začalo rozvíjať poznanie a nové filozofie a náboženstvá. Mesto Milét bolo jedno z takýchto centier.
Posledný deň sme mali voľný program. Niektorí sa vybrali do nákupného centra, ďalší navštívili neďalekú prímorskú pevnosť a previezli sa loďou po mori. Súčasné Turecko má európskym návštevníkom čo ponúknuť. Určite sa oplatí zbaliť si so sebou iba poloprázdny kufor. Cestou naspäť bude určite plný.
Malá Ázia tvorila významnú časť Gréckej aj Rímskej ríše. Mestá, ktoré sa tu nachádzali, mali veľký význam, a preto boli aj jedny z prvých, kam sa rozšírilo evanjelium. Osobná návšteva týchto miest určite pomôže lepšiemu pochopeniu histórie, ale aj porozumeniu napomenutiam, ktoré hovorí Ježiš cez Jána cirkvi. Všetky napomenutia boli na mieru šité pre každý daný zbor a mesto. Prirovnania, ktoré sú v napomenutiach použité, nie sú nejakými abstraktnými metaforami, ale priamymi prirovnaniami k životu, ktorý sa v týchto mestách viedol. Hoci sú všetky mestá približne z rovnakej doby, každé je iné a niečím zaujímavé.
Odkaz siedmim zborom zo Zjavenia Jána | | | Logos 12 / 2019 | | | Zuzana Iliašová | | | Reportáž |
Návšteva zo sibírskeho Nižnevartovska | | | Logos 5 / 2019 | | | Redakcia | | | Zo života cirkvi |
Návšteva vo väznici v Nitre | | | Logos 5 / 2017 | | | Redakcia | | | Zo života cirkvi |
Vzácna návšteva v banskobystrickom zbore | | | Logos 5 / 2017 | | | Daniel Šobr | | | Aktuálne |
Májová návšteva Petra Gammonsa | | | Logos 5 / 2017 | | | Martina Šafaříková | | | Reportáž |