O výchove

Ako vychovávam svoje deti? Robím to správne? Nie som príliš prísny, alebo naopak, príliš zhovievavý? Akým som pre svoje deti vzorom? Čo sa ich snažím naučiť? Je to, čo robím, v súlade s tým, čo hovorím? To sú otázky, ktoré si určite neraz kladie každý rodič. Cieľom tohto článku je „zasvietiť“ na rôzne oblasti, v ktorých má rodič výchovne pôsobiť, aby z detí vyrástli osobnosti takých duševne - duchovných kvalít, za ktoré sa určite každý z nás modlí.

Netrestajúca výchova
versus „zločin a trest“

Určite sa už každý z nás stretol s deťmi, ktorým rodičia dovolia všetko. Je to správne, vie dieťa správne zhodnotiť situácie a dôsledky svojich rozhodnutí? Ak áno, bolo by zrejme múdrejšie ako my. Rodič musí určiť svojmu dieťaťu hranice správania, jasne definovať to, čo môže a čo nie a trvať na tom. Uľahčí mu tak orientáciu v situáciách každodenného života. Neznamená to však, že my len vydávame príkazy a dieťa musí poslúchať. Primerane jeho veku a schopnostiam mu môžeme vysvetliť, prečo od neho určitú vec požadujeme. Nie vždy je však vysvetľovanie potrebné, dieťa by malo uposlúchnuť preto, lebo to jeho autorita (rodič) povedala. Rodič, ktorý nenaučí svoje dieťa základnej disciplíne, musí byť omnoho rýchlejší, aby ho zachránil pred hroziacim nebezpečenstvom.

Určite si každý rodič všimol, že vývin dieťaťa prebieha vo vlnách. Istý čas je bezproblémové, potom „vypučia“ určité abnormality správania a rodič musí zobrať „záhradnícke nožnice a orezať“ tieto veci, a potom je určitý čas opäť všetko v poriadku. Nemôžeme od dieťaťa očakávať, že bude odmalička všetko robiť správne, musíme mu poskytnúť čas a veľa milosti, aby sme ho ukáznili, ale nezlomili a nepriviedli do vzbury. Je správne nevhodné správanie odsúdiť, potrestať, vhodné zas pochváliť, na čo by sme tiež nemali zabúdať. Je dobré, keď dieťaťu dáme najavo aj uznanie. Dôležité je však, aby kvalita jeho správania mala stúpajúcu tendenciu a aby nerobilo veci preto, lebo sa bojí rodičov a robí ich len naoko, nasilu, ale s dôverou voči autoritám, z dobrého srdca, na čo je potrebný kvalitný vzťah medzi rodičom a dieťaťom.

Morálna výchova

Morálna výchova je zodpovednosťou rodičov, úlohou školy je odovzdať dieťaťu vedomosti. Naučiť úcte k rodičom, starším, zastať sa slabších, neposmievať sa iným, vedieť sa vžiť do situácie iného, pomáhať … - to všetko musí naučiť dieťa rodič. Keď sa rozprávame o situáciách, rozmýšľajme spolu s dieťaťom: „Páčilo by sa Bohu moje správanie? Ako sa správal Pán Ježiš v konkrétnej situácii?

Mediálna výchova

Od najmladšieho veku je potrebné naučiť dieťa, na čo slúži napr. mobilný telefón, a na čo neslúži (napríklad na pribíjanie klincov, alebo cmúľanie), prispôsobiť naše očakávania jeho momentálnym schopnostiam. Rodič, ktorý dá svojmu 2-ročnému dieťaťu telefón a nechá ho hrať sa s ním, ho potom nemôže trestať za to, ak ho pokazí, alebo s radosťou obvolá celú škálu našich najviac vytáčaných telefónnych čísel.

Mobil a škola: pedagógovia neodporúčajú, aby deti, hlavne na prvom stupni základnej školy, nosili do školy mobilný telefón, pretože to výrazne narušuje vyučovací proces. Pozornosť dieťaťa je rozptyľovaná neustálym očakávaním, že mu niekto zavolá, aj keď by nikto okrem rodičov nemal jeho telefónne číslo. Ak už je to nutné kvôli komunikácii rodiča s dieťaťom, mal by byť cez hodinu vypnutý. V poslednej dobe výrazne stúpa incidencia šikanovania cez mobilný telefón, preto je potrebné dieťa poučiť, že nemá dávať svoje telefónne číslo iným deťom.

Neskutoční a sladkí a perfektne upravení, prípadne akční hrdinovia na nás pozerajú z každého TV prijímača a ponúkajú časovo neobmedzený pobyt vo virtuálnom svete a ešte k tomu zadarmo. Či sa nám chce, alebo nie, mali by sme „cenzurovať“ to, čo naše dieťa pozerá a to už od najútlejšieho veku. Nie každá rozprávka je rozprávkou, niekedy to môže byť thriller v kreslenom prevedení. Dieťa má tendenciu stotožňovať sa s hlavnými hrdinami príbehu, preto je dobré vyberať príbehy s kladnými hrdinami, nevhodné správanie postáv okomentovať, odsúdiť. Nie je vhodné, aby rodič dovolil dieťaťu pozerať rozprávky, v ktorých síce môže byť kladný hrdina, ale je tam prítomná mágia, čarovanie. Je potrebné dieťaťu vysvetliť, prečo nie je vhodné, aby pozeralo takéto rozprávky. Dieťa je duchovno-centrická bytosť, vníma nadprirodzený svet, tak prečo mu neponúknuť príbehy z Biblie, ktorá je plná zázrakov?

Rodič by nemal vyberať dieťaťu filmy, rozprávky a počítačové hry, ktoré podnecujú agresívne správanie dieťaťa, aby sa mu nestalo, že jeho milovaný potomok napr. pri nákupe v potravinách „odstrelí“ predavačku rožkom. Chlapca a zbraň však nie je také ľahké úplne rozdeliť, aj keď mu ju nekúpime, tak si ju raz určite vyrobí, pretože sa s ňou stretne určite u kamarátov v škôlke alebo najneskôr v škole. Aj tu je však potrebné výchovne zasiahnuť - nestrieľame na ľudí, urob si terč. Je nutnosťou vymedziť čas, ktorý môže dieťa stráviť pri počítačových hrách, čím menej, tým lepšie, pokiaľ je to možné, tak obmedziť len na víkend (nie však tak, aby si cez víkend vynahradilo, čo cez týždeň „zamešká“). Rizikom nadmerného hrania počítačových hier je, že dieťa sa v reálnom svete začne správať ako hrdina počítačovej hry a celá jeho energia, fantázia a tvorivosť sa sústredí len na to, ako by porazil imaginárneho nepriateľa. Ak by sa malo venovať inej činnosti, napríklad kresleniu, nebaví ho to, je letargické, môže pociťovať až abstinenčné príznaky. Volíme preto také hry, v ktorých sa môže niečo pozitívne naučiť - napríklad náučné a strategické hry pri vhodnom vymedzení času, ktorý dieťa môže hru hrať.

Samozrejme, že dlhodobé vysedávanie pri TV či počítači má aj svoje negatívne následky na zdravie - spomeniem len niektoré: stuhnuté krčné svalstvo, problémy so zrakom atď.

V súčasnosti TV a počítače suplujú čas, ktorý by sme mali tráviť s deťmi - prenosné DVD prehrávače v aute, MP3 v mobile ponúka každá reklama. Nemôžeme sa deťom venovať neustále, a nie je to ani nutné, ale stojme o kvalitný vzťah s nimi. Pozorujme, keď sa začína zaujímať o určitú vec, rozvíjajme jeho talenty, podporujme jeho tvorivosť, postarajme sa, aby malo zmysluplne využitý voľný čas, ale nech má čas na to, čo jeho baví, na voľné hranie.

Dodržiavajme zásady psychohygieny, dieťa potrebuje aj ticho, kľud a nie neustále pozadie TV relácií.

To, že internet môže byť užitočnou pomôckou, ale aj nebezpečnou zbraňou vie každý z nás. Snažme sa už odmalička zakoreniť dieťa v kvalitných vzťahoch s rovesníkmi, v cirkvi, naučiť ho komunikovať a fungovať v reálnom svete, aby nehľadalo porozumenie a zábavu u virtuálnych známych. Pri starších deťoch je nutné, aby rodič mal prehľad, na aké internetové adresy dieťa chodí, koľko času trávi na internete, aby bolo pred rodičom „prečítateľné“.

Biblická výchova

Vždy to vyžaduje vynaložiť úsilie, pretože je večer, sme unavení, najradšej by sme videli deti už v posteli a seba tiež, ale je to jedna z najdôležitejších vecí, ktorú môžeme pre dieťa urobiť. Čo mu môže dať štúdium Biblie? Učí sa rozlišovať dobré od zlého, spoznáva, aké správanie a postoje sú dobré pred Bohom, posilňuje sa jeho srdce, buduje sa v ňom viera, získava dobré vzory. Ktoré dieťa by nechcelo byť ako Dávid, ktorý porazil Goliáša? Spolu sa o príbehoch rozprávajme - napríklad: Prečo si Boh vyvolil Dávida? Aké mal Dávid srdce? Prečo sa mu podarilo zabiť Goliáša?

Je našou zodpovednosťou viesťdeti k štúdiu Biblie a vytvoriť sis nimi pravidelný spoločný čas.

Stojme o tento čas aj na modlitbách, pretože bez štúdia Biblie a dotyku Božieho Ducha nie je možné zakoreniť správne hodnoty a vieru do životov detí.

Modlime sa s deťmi a za deti, naučme dieťa, že v akejkoľvek veci a situácii sa môže obrátiť na Boha, nech sa modlitba stane samozrejmou súčasťou ich života, a nie náboženským rituálom pred jedlom a spaním. Modlime sa za autority, s ktorými dieťa prichádza do kontaktu, za učiteľov, dobrých kamarátov. Štúdium Božieho slova nech neslúži len na káznenie, ale nech vieme dieťa potešiť, povzbudiť. Dieťa je ukážkou autenticity rodičov, odráža ich klady aj nedostatky, ich vzťah k Bohu. Ak chceme, aby dieťa malo lepší vzťah k Bohu, musí ho vidieť najskôr u nás. Rodič, ktorý si so svojím dieťaťom nečíta Bibliu a nemodlí sa s ním, sa zbytočne modlí za jeho spasenie.

Úloha otca a matky vo výchove je nezastupiteľná, nenahraditeľná pedagógmi. Vytvorme v rodine také prostredie pre deti, aby vedeli, že sú milované, venujme im čas, počúvajme, keď chcú niečo povedať, aby sme vytvorili vzťah založený na dôvere a láske. Buďme autentickí, snažme sa spoznať Boha skrze jeho Slovo a Ducha, pretože len potom Ho môžeme predstaviť svojim deťom. Tak, ako sa má Boh k nám, tak sa majme aj my ku svojim deťom. Je hlavne zodpovednosťou otca, aby predstavil deťom Boha nie na základe litery, ale cez vzťah. To najlepšie, čo môže pre svoje deti urobiť, je venovať im čas, hrať sa s nimi, aby vnímali, že sú milované, potom budú vedieť mať plnohodnotný vzťah s nebeským Otcom. Otec môže sprostredkovať svojim deťom spasenie.

Prajem vám, aby ste vychovávali svoje deti s radosťou, múdrosťou, vedení Duchom Svätým, aby z nich vyrástli silní, životaschopní, tvoriví Boží ľudia.