Pečiatka s menorou nájdená v severnom Izraeli

Archeológovia pokračujú v nálezoch potvrdzujúcich spojenie židovského národa s jeho zemou Izrael. Tentokrát je nálezom malá, asi 1500-ročná pečiatka, nájdená pri meste Akko (známe aj ako Acre) v severnom Izraeli, v regióne Západnej Galiley. Pečiatka nesie symbol menory – sedemramenného chrámového svietnika. Používala sa na identifikáciu pečených produktov a pravdepodobne patrila pekárstvu, ktoré dodávalo rituálne čistý (košér) chlieb Židom v Akko počas byzantskej éry.

Keramická pečiatka sa datuje do byzantskej éry (6. storočie po Kr.) a našla sa počas vykopávok, ktoré Izraelský úrad pre starožitnosti povinne vykonáva v lokalite Horbat Uza východne od Akko pred zahájením stavby železničnej trate Akko-Karmel Izraelskou národnou železničnou spoločnosťou.

Nález patrí do skupiny označovanej ako „chlebové pečiatky“, keďže bol používaný na značenie pečených produktov. Podľa slov Giláda Jaffeho a Dr. Dannyho Syona, vedúcich vykopávok z poverenia Izraelského úradu pre starožitnosti: „Poznáme veľa pečatí z rôznych zbierok, nesúcich symbol menory. Chrámový svietnik, židovský symbol par excellence, indikuje, že pečatidlo patrilo Židom, na rozdiel od kresťanských chlebových pečatidiel so symbolom kríža, ktoré boli v byzantskej ére oveľa početnejšie.“ V tom období sa v regióne moslimovia ešte nenachádzali, pretože Korán ešte nebol napísaný.

Dr. Syon sa vyjadril: „Je to prvýkrát, čo sa našla takáto pečiatka počas kontrolovaných archeologických vykopávok, čím je možné určiť jej pôvod a dátum vyhotovenia. Pečiatka je dôležitá, pretože dokazuje existenciu židovskej komunity Uza v kresťansko-byzantskom období. Prítomnosť židovského osídlenia v blízkosti regiónu Akko - ktorý bol v tom čase jednoznačne kresťanský - predstavuje novinku v archeologickom výskume.“ Archeológovia dodávajú: „Kvôli geografickej blízkosti Horbat Uza k Akku môžeme špekulovať, že osídlenie produkovalo košér pečené výrobky pre Židov v Akko v byzantskej ére.“

Pečiatku predstavuje vyryté zobrazenie sedemramenného svietnika na úzkej báze a vrchol jeho ramien tvorí horizontálnu líniu. Niekoľko gréckych písmen je vyrytých okolo kruhu a na konci rukoväte je bodka. Dr. Lea Di Segni z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme navrhla, že písmená pravdepodobne predstavovali meno Launtius, rozšírené medzi Židmi v tom čase, ktoré sa tiež vyskytuje na inom židovskom pečatidle s neznámym pôvodom. „Toto je pravdepodobne meno pekára z Horbat Uza,“ vyjadrili sa Dr. Syon a Gilád Jaffe.

Zdroj: Arutz Sheva ; Ynetnews
Foto: Izraelský úrad pre starožitnosti