Pokračujeme

„Utekaj pred mladíckymi žiadosťami, ponáhľaj sa však za spravodlivosťou, vierou, láskou, pokojom spolu s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána.“ (2Tm 2,22)

Týmito slovami povzbudzuje apoštol Pavol svojho učeníka Timoteja. Sú to slová, ktoré sú v dnešnej dobe veľmi aktuálne pre každého veriaceho. V súčasnom dynamicky pulzujúcom svete si cirkev nemôže dovoliť byť statickou, strnulou alebo stagnujúcou skupinou ľudí. Pavol Timoteja, aj nás spolu s ním, burcuje, aby sme utekali a ponáhľali sa. Utekať máme pred hriechom, máme vynaložiť úsilie na to, aby sme unikli mladíckym žiadostiam, ktoré v dnešnej dobe nie sú problémom iba mladých ľudí, ale rovnako trápia snáď všetky generácie.

Nestačí však len utekať pred žiadosťami. Náš beh musí mať smer a cieľ. Máme sa ponáhľať za spravodlivosťou, vierou, láskou a pokojom. Všetky tieto veci sú dobré a pre život kresťana veľmi dôležité. Pokiaľ sa však za nimi nerozbehneme (a slovo diókó použité v pôvodnom gréckom texte doslova znamená „hnať sa za niečím“), len ťažko ich vo svojom živote v plnosti nadobudneme. Ak nechceme minúť dobré veci, ktoré pre nás Pán pripravil, musíme byť dôrazní a musíme sa hýbať.

To, čo ma na tomto Pavlovom povzbudení najviac povzbudzuje, je jeho záver: o spomenuté dobré veci sa máme usilovať „spolu s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána“. Plnohodnotný a zdravý kresťanský život je mimo kontextu živého spoločenstva s ostatnými veriacimi v miestnom, pravidelne sa stretávajúcom zbore úplne nemožný. Tieto riadky píšem tesne pred septembrovou konferenciou v Banskej Bystrici, kde budeme spoločne s bratmi a sestrami zo všetkých českých aj slovenských zborov robiť presne to, k čomu nás povzbudzuje apoštol Pavol. Živá cirkev, cirkev v pohybe, je totiž nenahraditeľná. Vďaka Bohu za to, že ju máme.