Pokračujeme

Bol som na pohrebe. Zomrel jeden priateľ z mojej mladosti a ako to už býva, po obrade som zostal debatovať so skupinou rovesníkov. Odznel aj názor: „Treba sa pripraviť, lebo nevieme, kto je ďalší na rade.“ Poznamenal som, že ja pripravený som, a očakával som, že táto poznámka prejde bez povšimnutia, lebo všetci prítomní ma majú dlhodobo za náboženského fanatika. No kamaráti začali namietať, že to nikto nevie, nech nie som si až taký istý a kto vie, ako to tam hore všetko posudzujú. Ooó, tak to nie! Všetko sa vo mne vzbúrilo. Naozaj nevieme, ako sa pripraviť?

Ak by sme nevedeli, ako sa pripraviť na stretnutie s Bohom, potom by sme tvrdili, že Boh je zlý, cynický, nevypočítateľný a že človeka bude súdiť podľa parametrov, ktoré mu neoznámil. Ale tak to vôbec nie je.

Každý, kto sa narodil z Adama, je od svojho vstupu na životnú dráhu v stave zatratenia, každý deň speje k smrti. Ak nebude zachránený, je v podstate jedno, ako život prežil. Hlavným zmyslom ľudského života je, aby sa stretol s večnosťou.

Boh človeka zachrániť chce.

„Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ (Jn 3,16)

O tom, že existuje záchrana, sa hovorí. Napríklad, všetci moji priatelia o tejto možnosti počuli. Tento oznam sa volá evanjelium.

„Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu…“ (Rim 1,16)

Zvesť evanjelia treba prijať, nie je možné ju nechať ísť pomimo alebo sa z nej vysmievať.

„Kto uverí… bude zachránený, kto neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 16,16)

Ak sme uverili v srdci, svoju vieru vyznávame ústami. Tajné učeníctvo neexistuje.

„Lebo keď vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami a uveríš vo svojom srdci, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.“ (Rim 10,9)

Ak sme uverili v Ježiša, potom sa s Ním stotožňujeme vo vodnom krste.

„Kto uverí a pokrstí sa, bude spasený…“ (Mk 16,16)

Kto uveril, vydal sa na úzku cestu, čo znamená zmenu životného štýlu.

„Alebo či neviete, že nespravodliví nezdedia kráľovstva Božieho? Nemýľte sa, ani smilníci, ani modlári, ani cudzoložníci, ani mäkci, ani samcoložníci, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani nadávači, ani dráči nezdedia kráľovstva Božieho.“ (1Kor 6,9-10)

Nie je pravda, že sa nevieme pripraviť. Vieme. Ten, kto tvrdí, že sa nevieme pripraviť, sa pripraviť nechce, nechce sa podriadiť Ježišovi, čím sám seba diskvalifikoval.

„Vtedy povedali prosto a smele Pavel a Barnabáš: Vám sa muselo najprv hovoriť Slovo Božie; ale keď ho odmietate a seba nesúdite za hodných večného života, hľa, obraciame sa k pohanom.“ (Sk 13,46)