Pokračujeme

Naša krajina potrebuje prímluvy viac ako inokedy. Spoločnosť rozdeľuje politika, pandémia a najnovšie očkovanie. Rozdelená je aj cirkev, a to riadne – kto by to čakal? Každý má svojich politikov, ktorým verí, a tí ostatní sú… Podobné je to i s covidom. Niektorí prepadli panickému strachu hodnému pohanov, pre iných sú nariadenia len zásterkou pre ich odpadlíctvo. Najprv tvrdili, že sú izolovaní kvôli starej mame, no už keď je starká zaočkovaná, nič sa nezmenilo. Ani na virtuálnych modlitbách, ktoré sú bezpečné (ale, kto vie), ich nevidno. No vďaka Bohu, je tu ešte iná skupina, ktorá horí pre Pána aj v tomto období. Prečo? Lebo horela a ťahala Božie dielo i predtým. Teraz je na rade vakcína. Máme tu antivaxerov, ale aj veriacich s postojom čím viac, tým lepšie, ako keby šlo o prehltnutie vitamínov. Vo všetkom treba rozumný a triezvy postoj, ale hlavne: Poďme sa modliť.

Čo sa týka vakcíny, nesúhlasím s antivaxermi, ani nesúhlasím s tým krídlom, ktoré tvrdí, že keď sa nenecháš zaočkovať, máš hriech a si zodpovedný za smrť starých a slabých. Táto argumentácia má slabiny, lebo starí a slabí sa môžu zaočkovať. Rozhodnutie pre očkovanie musí byť slobodné. Nech cirkev nájde v týchto otázkach pokoj.