Používajme duchovné dary

Používajme duchovné dary

Povedzme si pár slov o duchovných daroch. V Prvom liste Korinťanomapoštol Pavol píše:

„A nechcem, bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch.“

(1Kor 12,1)

Prvá vec, ktorú si musíme všimnúť, je to, že Božou vôľou nie je pred nami niečo tajiť. On sa chce o všetky dobrá, ktoré vlastní, podeliť – a duchovné dary určite k tomu patria. V tom istom liste ide ešte ďalej: „…horlite za duchovné dary…“ (1Kor 14,1) Dnes sa to môže zdať niekomu neuveriteľné, ale ja som sa obrátil v prostredí, ktoré vôbec nebolo naklonené duchovným darom. Spiatočnícke, nerozumné názory ako napríklad, že duchovné dary vymizli alebo že nie sú potrebné, lebo biblický kánon je uzavretý, sú dnes už len ťažko obhájiteľné a zastáva ich malá skupina ľudí. Samotným Písmom by sme mohli argumentovať, že tento názor je zlý. Do určitej miery sú však nedôvera a pochybnosti o duchovných daroch v cirkvi prítomné stále. Tieto predsudky a opatrnosť, ktoré sú v priamom rozpore s tým, čo nám radí Pavol, a teda, že máme o dary horliť, Pavol nazýva omámením a veľmi sa na tento postoj hnevá. „Ó, nerozumní Galatskí! Kto vás omámil, aby ste neboli povoľní pravde? Veď som vám pred oči nakreslil Ježiša Krista, toho ukrižovaného! Len to by som chcel zvedieť od vás, či ste zo skutkov zákona prijali Ducha, a či zo zvestovania viery? Či ste takí nerozumní? Začali ste duchom, a teraz končíte telom?“ (Gal 3,1–3) Zároveň musíme priznať, že v charizmatickej obnove, ktorá sa otvorila voči pôsobeniu Svätého Ducha a Jeho darom, bolo prítomných veľa bláznovstiev. Špeciálne proroctvá, videnia a sny sa karcinogénne rozbujneli a v mnohých prípadoch boli vyslovené v mene Pánovom také hlúposti, že by to bolo smiešne, keby to nebolo tak katastrofálne smutné. Väčšinou ani nebolo ťažké rozlíšiť, že tieto veci neprichádzajú od Boha. Cirkvi, ktoré sa takto zahrávali, nesú následky doteraz – nevedia vyjsť z undergoundu.

Potrebujeme si uvedomiť jednu pravdu, a to, že každá živá bytosť sa chce prejaviť, zviditeľniť (ak to pochopíte správne, tak aj vyžiariť). Napríklad, keď sa k vám niekto nebadane priblíži a vy ho nevidíte, aj tak cítite, že je prítomný – o čo viac to potom platí o osobe Pána Boha. Teda, keď je prítomná nejaká osoba, tak sa aj prejaví. Keď je prítomná osoba Svätého Ducha, prejavuje sa rozličnými darmi, ale keď prítomná nie je, v lepšom prípade sa prejaví človek, ktorý chce byť zaujímavý, chce sa predviesť alebo druhých ovládať, v horšom prípade sa prejaví satan a zlí duchovia. Preto základom pre vstup do nadprirodzena je maximálna opatrnosť, lebo duchovný svet je nekompromisne, antagonisticky, nezmieriteľne rozdelený. Preto keď pristupujeme k Bohu, bezpečné je vzývať Boha Abraháma Izáka a Jakoba, vzývať Svätého Otca (nemyslím pápeža) a pristupovať k Nemu jedine v mene, cez ktoré je dané spasenie – a to je meno Pán Ježiš Kristus. „A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ (Sk 4,12) Používať pri uctievaní iné mená alebo sa obracať k mŕtvym ľuďom nespôsobí vyliatie Svätého Ducha. Oslobodí sa pôsobenie iných duchov, lebo keď sa zmení evanjelium, zmení sa aj pôsobenie ducha (2Kor 11,3–4). O duchovných daroch potom nemôže byť ani reči.

Keď nám Pán prepožičiava duchovné dary, umožňuje nám pochopiť, uvidieť, veriť alebo vyriešiť veci tak, ako by to urobil On. Je úžasné, že Stvoriteľ sa chce so svojimi deťmi podeliť o svoje poznanie, múdrosť alebo silu.

Tiež potrebujeme vedieť, že duchovné dary neslúžia na vyvýšenie jednotlivca, preto ak chceme disponovať darmi, musíme zostávať v postoji pokory, lebo Boh dáva milosť pokorným, no pyšným sa protiví. Odstrašujúcim príkladom nám môže byť Šimon z 8. kapitoly Skutkov, ktorý, keď videl prejavy Božej moci, chcel si ju kúpiť a ďalej ňou mámiť, olupovať a manipulovať davy tak, ako to robil predtým.

O dary Ducha by sme mali stáť hlavne preto, lebo slúžia na budovanie. „A každému je daný prejav Ducha na úžitok.“ (1Kor 12,7) Väčšina prekladov pred slovo budovanie (alebo úžitok) pridáva ďalšie slovko: spoločný. Býva to uvedené kurzívou alebo v zátvorke. Keďže sa dlhodobo tento text číta s vloženým slovom spoločný, úplne to deformuje pohľad na používanie duchovných darov. Originál totiž hovorí jednoducho – prejavy ducha sú na úžitok (budovanie). Často počujeme názor, že iba dar jazykov je na budovanie jednotlivca a ostatné sú na budovanie cirkvi. Potom je skutočne ťažké o dary horliť. Lenže tieto dary potrebujeme v bežnom živote: potrebujeme Božiu radu, zjavenie, múdrosť, potrebujeme sa správne rozhodnúť, potrebujeme nadprirodzenú vieru do rôznych životných situácií. Často sa nám stane, že dostaneme slovo poznania o druhých ľuďoch alebo o riešení komplikovanej situácie, ale musíme si ho ponechať iba pre seba. Áno, vieme, že dar proroctva slúži na budovanie cirkvi, lebo sa nezdá príliš zmysluplné v mene Pánovom prorokovať samému sebe.

Aké sú duchovné dary

Obyčajne sa tvrdí, že duchovných darov je deväť a rozdeľujú sa do troch skupín po troch, a to: dary jazyka (druhy jazykov, výklad, proroctvo), dary zjavenia (slovo múdrosti, slovo známosti a rozlišovanie duchov) a dary moci (dary uzdravovania, činenia divov, dar viery) – podľa 1Kor 12,7–10. Prečo robíme takéto škatuľky? Je to pre svojráznosť ľudskej duše, aby sme veci lepšie chápali. Preto Bibliu delíme na kapitoly, celky a verše. Pomáha nám to a zároveň nám to robí problém. Božie slovo je vdých­nuté Bohom, je samo osebe dokonale systematizované. Prílišné upnutie sa na deväť darov Ducha nás oberá o rozmanitosť toho, ako s nami Svätý Duch koná.
Už len keď dočítame slávnu 12. kapitolu 1. listu Korinťanom, môžeme tam nájsť aj dary ďalšie ako napríklad v 28. verši, kde nájdeme medzi darmi uzdravovania a jazykov ďalšie dva.: „A v cirkvi Boh niektorých ustanovil najprv za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú mocné činy, potom dary uzdravovať, pomáhať, viesť a dar rôznych jazykov.“ Aj na iných miestach Biblie by sme našli pasáže o pestrom pôsobení Ducha Svätého. Je celkom nešťastné, ak dôjde k nejakému prejavu Ducha a ľudia sa nevedia dohodnúť, či to bol taký, či onaký dar. Môj názor je jednoduchý: hlavne, že Duch Svätý pôsobí, hlavne, že zažívame nadprirodzené pôsobenie, a nie je nutné to správne pomenovať.

Najpopulárnejšie dary

Všade v charizmatickom hnutí sa stretneme so záujmom o dar jazykov, prorokovanie a dary uzdravovania. Je to celkom prirodzené. Preto tieto dary teraz vynecháme (v tomto článku sa im venovať nebudeme). V našej cirkvi hovoria v jazykoch takmer všetci a obyčajne začnú hovoriť hneď na prvom zhromaždení – a takisto sa takmer na každom zhromaždení modlíme za uzdravenie. Keďže nás Písmo povzbudzuje, aby sa tí, ktorí hovoria jazykmi, modlili, aby mohli vykladať, začali sme to praktizovať. Jednoducho prosíme o výklad. Proste tiež! No rád by som vám dal nejaké usmernenia. Niekedy nám Pán zjaví, čo máme robiť priamo, zrozumiteľnými slovami. Napríklad, Filipovi v Samárii dal zreteľný príkaz, kam má ísť. „Pánov anjel prehovoril k Filipovi: Vstaň a choď na juh, na cestu, ktorá vedie z Jeruzalema do Gazy. Tá cesta je pustá.“ (Sk 8,26) Väčšinou to však tak neprebieha. To, čo k nám Pán hovorí, musíme dať do slov my. V Písme čítame zvláštne formulácie ako „stalo sa slovo Hospodinovo vo videní“ alebo „v sne“. Čiže prorok musel dať videnie do slov. Pán Ježiš hovorí, že Jeho ovce počujú Jeho hlas. Ovce v skutočnosti pastierovým slovám rozumejú veľmi málo, ale niečo áno. Určite vedia rozoznať tón hlasu, napríklad, či je láskavý alebo prísny. Podobne pri výklade jazykov už podľa samotného tónu, akým nás Duch Svätý vedie modliť sa, môžeme poznať, čo je v odkaze. Je to zaujímavé.

Nevynechateľné dary

Teraz sa budeme zaoberať trochu darmi, ktoré nie sú až tak veľmi žiadané, čo je veľká chyba. Budeme hovoriť o slove múdrosti, slove poznania a o dare rozlišovania duchov. Bez týchto darov prosto a jednoducho nie je možné viesť víťazný a rozvíjajúci sa život v Božej vôli. Pozrieme sa na túto kategóriu darov, a preto si musíme ujasniť niektoré pojmy ako sú: zjavenie, múdrosť a poznanie.

Zjavenie

Samozrejme, je to Boh, ktorý vie dať človeku chápajúcu myseľ. Keď sa zamyslíme nad tým, že ľudia sú ochotní veriť takým protirečivým nezmyslom, akými sú materializmus, evolučná teória, reinkarnácia alebo viera v milióny bohov, potom nám musí dôjsť, že ľudská myseľ je bez Božieho zásahu neuveriteľne zadebnená, tupá a hlúpa. Na druhej strane vidíme príklady ľudí, ktorým Boh myseľ otvoril a dal im myseľ chápavú – zjavenie. Uvediem aspoň dva príklady: Šalamúna a apoštola Pavla. Keď niekomu Všemohúci otvorí myseľ, predovšetkým dostane zjavenie o Bohu – človek chápe, že Boh je, aký je a ako pôsobí na tento svet. Mať zjavenie znamená vedieť, čo je hriech, čo je dobré a čo zlé, čo sa Bohu ľúbi alebo, naopak, čo Mu je odporné a čo nenávidí. Nie je zarážajúce, ako poznali Pána starozákonní patriarchovia Abrahám, Izák, Jákob, Jozef alebo Jób, bez toho, že by denne čítali Bibliu? Kto má zjavenie, tiež chápe javy v prírode, lebo viditeľné veci povstali z neviditeľných a sú ich odrazom (epifániou). Nie je náhoda, že Šalamún napísal pojednanie o stromoch. K zjaveniu tiež patrí pochopenie fungovania ľudskej spoločnosti, a to v oblastiach, ako sú rodina, národy alebo financie atď. Špeciálne v týchto čudných časoch potrebujeme pochopiť, čo sa deje globálne – v kontexte scenára posledných časov. Rozhodne nesmieme nechať ovplyvniť našu myseľ udalosťami vo svete viac ako Božím slovom. S prosbou o zjavenie musíme vyhodnotiť, čo sa vlastne dialo v pozadí covidového humbugu alebo akú úlohu zohráva vojna na Ukrajine v cieľoch zavedenia nového svetového poriadku a nástupu antikrista.

S človekom, ktorý má otvorenú myseľ, je príjemné tráviť čas a rozprávať sa s ním. Bude hovoriť správne o všetkom – nielen o stromoch, ale aj o biznise, o cirkvi a tiež o bežných veciach, ako sú autá či kryptomeny.

Múdrosť

V 1. kapitole Listu Efezanom, kde sa nachádza jedna z nám známych Pavlových modlitieb, sa Pavol modlí, aby veriacim bol daný Duch zjavenia a múdrosti pravým poznaním Pána (Ef 1,17). Vidno tu, že zjavenie a múdrosť idú ruka v ruke. Je veľmi povzbudivé, že o tieto úžasné hodnoty môžeme prosiť, veď aj Jákob hovorí, že keď sa niekomu nedostáva múdrosti, nech prosí (Jk 1,5). Myslím si, že všetci by sme sa mohli pokoriť, priznať si, že by sme viac múdrosti zniesli, v modlitbách o ňu prosiť a celkovo ju viac oceňovať. Bez nej to nejde – nadarmo sa človek snaží, študuje, keď sa v jeho srdci nenachádza Božia múdrosť, robí zlé rozhodnutia a jeho život ide dolu vodou. Iba s múdrosťou môžeme správne vyhodnotiť situáciu, v ktorej sa nachádzame, a pohnúť sa správnym smerom.

Mnoho biblických príkladov, kde pôsobil dar múdrosti, je známych, právom sa o nich hovorí a právom ich obdivujeme. Napríklad Šalamún, ktorý sa dostal do zdanlivo neriešiteľnej situácie, keď za ním prišli dve ženy a nárokovali si na jedno dieťa, keďže dieťa jednej z nich zomrelo. Šalamún vyriešil vec vskutku obdivuhodne, lebo predtým doniesol Všemohúcemu množstvo bitných obetí a prosil o múdrosť. „Kráľ rozkázal: Vezmite meč! Priniesli meč pred kráľa, a ten pokračoval: Rozotnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej. Nato žena, ktorej syn bol ten živý, obrátila sa na kráľa, lebo sa pohlo jej vnútro pre jej syna: Ó, pane môj, dajte jej to živé dieťa a nezabíjajte ho! Ale tamtá nástojila: Nech nebude ani moje, ani tvoje! Rozotnite! Vtedy kráľ rozhodol: Dajte tejto živé dieťa a nezabíjajte ho, ona je jeho matka! Celý Izrael sa dopočul o rozsudku, ktorý kráľ vyniesol, a báli sa kráľa, lebo videli, že v ňom je Božia múdrosť na prisluhovanie práva.“ (1Kr 3,24–28) Všetci užasli, lebo videli Šalamúnovu múdrosť. Ťažko by také niečo napadlo niekomu inému.

To, ako si Pán Ježiš Kristus poradil s farizejmi, ktorí do neho neustále dobiedzali a chceli ho nachytať v slove, nám tiež ukazuje, ako nádherne sa múdrosť prejavuje. Keď k nemu doviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, zaznela otázka: „Kameňovať, či nekameňovať?“ Pán Ježiš vyriešil túto pre nás zložitú situáciu úplne elegantne: „Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. A zase sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil? Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.“ (Jn 8,7–11)

Ďalším príkladom je situácia, keď farizeji chceli Ježiša nachytať vo veci platenia daní. Mimochodom, otázka financií a platenia daní Božích služobníkov omína aj farizejov dnešnej doby. Ježišova odpoveď: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!“ (Lk 20,25) je taká múdra, že sa dodnes dohadujeme, čo tým vlastne chcel povedať. Jedno je však nesporné – farizeji čušali.

Poznanie

Ešte zopár slov k slovu poznania. Dar múdrosti pomáha vyhodnotiť aktuálnu situáciu a vyriešiť ju. Pri slove poznania sa odhaľujú aj veci, ktoré sú telesným zmyslom skryté. Pozrime sa na niekoľko príkladov:

Najznámejšie je stretnutie Pána Ježiša so samaritánskou ženou (Jn 4). Pán sa s ňou dal do rozhovoru, ktorý by asi nikam neviedol, keby ju neoslovil nasledovne: „Choď, zavolaj si muža a príď sem! I odpovedala žena: Nemám muža. Ježiš jej riekol: Správne si povedala, že nemáš muža; lebo mala si piatich mužov, a ten, ktorého teraz máš, nie je ti mužom; to si správne povedala. Žena mu povedala: Vidím, Pane, že si prorok.“ (Jn 4,16–19) Ježiš povedal žene niečo, o čom naisto vedela, že to nemá odkiaľ vedieť, a to úplne zmenilo situáciu.

Ďalší zaujímavý prípad sa stal, keď Ananiáš a Zafira doniesli apoštolom peniaze za predané pole. O tom, za koľko ho predali, vedel iba Ananiáš, Zafira a Boh. Peter nemal odkiaľ vedieť, že manželia podvádzajú. Škoda, že v Biblii nie je uvedené, či mu Pán povedal sumu, za ktorú naozaj pole predali, alebo iba to, že klamú.

A ešte raz môžeme pri Petrovi ukázať, ako funguje slovo poznania. V 8. kapitole Skutkov čítame správu o prebudení v Samárii, kde sa na Filipovu kázeň obrátil miestny obľúbený veľký psychotronik, ezoterik a manipulátor, akýsi Šimon. Do prebudenia v Samárii prišli apoštoli z Jeruzalema, Peter a Ján, aby sa modlili za tých, ktorí uverili a pokrstili sa, aby dostali dar Svätého Ducha. Šimon videl, že Duch Svätý sa reálne prejavuje, hoci dnes si cirkev zvykla tvrdiť, že Duch Svätý sa prejavuje, aj keď sa zjavne nedeje vôbec nič. Šimon by to nekúpil. Myslím si, že to, že Šimon doniesol peniaze, by nás až tak nerozrušilo, usúdili by sme, že je novoobrátený, ale má správne motívy, chce slúžiť ľuďom, len mu treba vysvetliť, že pomazanie sa získava iným spôsobom a nie za peniaze. Podľa môjho názoru však Peter na základe slova poznania reagoval neuveriteľne tvrdo: „Odpovedal mu Peter: Nech zahynie tvoje striebro aj s tebou, pretože si sa nazdal, že za peniaze si nadobudneš dar Boží. Nemáš podiel ani účasť na ňom, lebo tvoje srdce nie je úprimné pred Bohom. Preto sa kajaj z tejto svojej prevrátenosti a pros Pána, či by ti azda neodpustil úmysel tvojho srdca, lebo vidím, že si ako horká žlč a sputnaný neprávosťou. I odpovedal Šimon: Modlite sa za mňa k Pánovi, aby ma nestihlo niečo z toho, čo ste povedali.“ (Sk 8,20–24) Peter si všimol to, čo evanjelista Filip nie – uvidel, že Šimon je úplne skazený, nezmierlivý, zlý človek a že pomazanie chce na to, aby naďalej ovládal ľudí.

Dar rozlišovania duchov

Tento dar nám má pomôcť vyhodnotiť, aký duch pôsobí. Žiaľ, radi o ňom hovoria náboženskí kritici, ktorí uvažujú asi takto: „Vy budete pracovať, ale my máme sito na to, aby sme preosiali, čo podľa nášho názoru je z Boha a čo nie.“ V mnohých kruhoch je niečo také ako „rozsudzovanie“ skoro povinné. Neexistuje kázeň, ktorú by tam vedeli normálne prijať, ale dajú si námahu, aby v nej našli chyby, lebo veď predsa oni majú ten dar a sú pravoverní. Je to podobné, ako keď si niekto upečie rybu, vyhodí mäso a potom si pochutnáva na kostiach – neprijíma žiadnu výživu a navyše má kosti v krku.

Existujú štyri druhy duchov: 1) Boží duch, 2) Anjeli, 3) Ľudský duch, 4) Satan a zlí duchovia. Teraz si chcem s plnou vážnosťou povzdychnúť nad tým, ako je možné, že sa ľudia práve v oblasti rozlišovania duchov tak fatálne mýlia. Úplne pokojne vyhlásia Božiu prácu za prácu satana a naopak. Ale poďme pomalšie:

Boží duch

Tou úplne najdôležitejšou vecou je spoznať Pána. Keďže Ho nevidíme, musíme Ho rozoznať v duchu a podľa toho, ako sa prejavuje cez svojich služobníkov. Najčastejšie sú ľudia naučení rozpoznať Božieho Ducha podľa pokoja. Tu dochádza k masívnej odchýlke, lebo pokoj musí byť spojený so spravodlivosťou a radosťou. „Lebo kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom.“ (Rim 14,17) Často sa za pôsobenie Ducha Svätého vydáva ezoterická, ponurá atmosféra bez radosti, kde v skutočnosti pôsobí duch smrti a nie Duch Svätý. Podľa tohto názoru, keď je na bohoslužbe extatická radosť, dôjde k vyhodnoteniu, že nemôže ísť o Svätého Ducha. Táto tradícia nie je nová, siaha až k mučeníkovi Štefanovi. „Štefan, plný milosti a sily, konal medzi ľudom veľké zázraky a znamenia. Tu povstali proti nemu niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov, ako aj tých, čo boli z Cilície a Ázie. Hádali sa so Štefanom, ale nevládali odporovať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril.“ (Sk 6,8–10) Keďže sa cez farizejov neprejavovalo nič a prehrávali aj v slovnej potýčke, Štefana zabili. Odmietli tak nielen Mesiáša Ježiša Krista, ale aj Ducha Svätého, ktorý pôsobil cez Štefana. Deje sa to tak dodnes. Pokiaľ sa neprejavuje nič alebo maximálne dôjde k nejakému duševnému rozcíteniu, je to v poriadku, ak sa však Duch Svätý začne dynamicky prejavovať, tak ako tomu bolo vždy, ľudia hovoria v jazykoch a pôsobia iné duchovné dary, vtedy farizeji povedia: „Sú opití, je to diabol.“

Anjeli

Anjel je vznešený duch, ktorý na sebe nesie Božiu prítomnosť, keďže stojí pred Všemohúcim Bohom. Keď sa niekto naozaj stretne s anjelom, je to mocné. Takýto človek je zmenený, Pán ho začne používať zásadným spôsobom. Spomeňme si, čo sa dialo, keď uvidel anjela Daniel – prijal posolstvo, ktoré cirkev vykladá dodnes. Alebo apoštol Ján, ktorý v prítomnosti anjela padol. „A ja, Ján, som to počul a videl. Keď som to počul a videl, padol som k nohám anjelovi, ktorý mi to ukázal, a klaňal som sa mu.“ (Zj 22,8) Keď anjel prišiel k Márii, narodil sa Ježiš, keď anjel prišiel k rodičom Samsona, narodil sa mimoriadny silák. Je trochu tristné, keď občas počujeme niekoho prehlasovať, že vidí anjelov. Nuž keby naozaj videl Božieho anjela, bolo by to celkom určite vidieť na jeho živote.

Žiaľ, je tu aj kategória padlých anjelov. V knihe Daniel sa, napríklad, spomína, že anjel Michael poslaný k Danielovi musel bojovať s nepriateľským kniežaťom perzským a gréckym. Padlí anjeli vplývajú na celé národy alebo regióny a ich cieľom je odklon od Krista, chcú zabrániť šíreniu evanjelia a vytvárať náboženské systémy, ktoré uctievajú cudzích bohov. Do tejto kategórie patria, napríklad, duch Antikrista alebo Jezábel. Tieto sily je možné modlitbami poviazať a obmedziť ich vplyv.

Démoni

O démonoch sme písali už veľakrát, avšak v súvislosti s našou témou ich je potrebné spomenúť. Najčastejšie dochádza k tomu, že ľudia zamieňajú pôsobenie démonov za pôsobenie padlých anjelov, a tiež sa veľakrát popletie s démonmi ľudský duch.

Ľudský duch

Človek je duch. Zvykli sme zjednodušene ľudskú bytosť charakterizovať asi takto: „Som duch, mám dušu a bývam v tele.“ Každý z nás má svoj jedinečný a nezameniteľný určitý charakter. V Starom zákone je vyjadrovaný menom a my sa často stretávame s tým, že niekto dostane prezývku kvôli svojej dominantnej vlastnosti. Napríklad Pán Ježiš Kristus o Herodesovi povedal, že je líška. Nepochybujem o tom, že Herodes bol plný démonov, no keď Pán povedal, že je líška, nemyslel tým démonov, ale Herodesovu osobnosť. Niekto je, napríklad, prísny, tvrdý človek, ale nemusí to ešte znamenať, že ide o démonov. Démonov je možné vyhnať, ale starú prirodzenosť, povahu s jej charakteristickými črtami treba križovať a premieňať sa na Boží obraz.

•

O dare rozlišovania duchov ešte poviem nasledovné: Ak o sebe niekto prehlasuje, že je Boží prorok (zdôrazňujem, že hovorí sám o sebe), treba byť na pozore. Možno je to pravda, ale možnože ide o obyčajné arogantné prehlásenie, za ktorým stojí potreba posilniť svoju vlastnú osobu a získať tým väčšiu možnosť manipulovať ľudí. Ak však niekto o sebe prehlási, že má dar rozlišovania duchov, je to oveľa horšie. Tento človek si totiž nárokuje aj to, aby sa o niekom vyjadril, či je falošný prorok, alebo nie, či pôsobí pod takým duchom, alebo onakým. Hlúposť a namyslenosť takého človeka je nebotyčná.

•

Bratia a sestry, radostne používajte duchovné dary, rozvíjajte sa v tom a nech bohato pôsobia vo vašom osobnom živote, v práci aj v cirkvi. Pokračujeme.