Pravé alebo plné evanjelium

V kresťanských kruhoch rôznych denominácií väčšinou povstáva otázka, aké evanjelium vlastne kázať: plné alebo pravé?

Zástancovia tzv. pravého evanjelia vyzdvihujú iba fakty týkajúce sa Kristovej zmierujúcej obete. Našou odpoveďou je jednoznačne to, že plné evanjelium obsahuje v sebe správu o ponorení do Ducha Svätého, dáva všetku česť a slávu ukrižovanému a vzkriesenému Božiemu Synovi - Ježišovi Kristovi, teda nepopiera tzv. „pravé evanjelium“, akurát okrem utrpenia Krista vyzdvihuje aj jeho slávu nasledujúcu za tým.

Cieľom tejto štúdie je povzbudiť všetkých čitateľov k úprimnej túžbe po pôsobení Svätého Ducha a k horlivosti za duchovné dary. Biblia každému veriacemu jednoznačne zasľubuje víťazný kresťanský život a účasť na Božej prirodzenosti.

Kde sa stratila sláva?

„O ktorom spasení snažne pátrali a spytovali proroci, ktorí prorokovali o milosti vzťahujúcej sa na vás, spytujúc, na ktorý a aký čas to oznamoval Duch Kristov, ktorý bol v nich, a ktorý svedčil vopred o utrpeniach Kristových a o slávach za tým.“ (1Pt 1,10-12) Apoštol Peter nám vysvetľuje službu prorokov a obsah ich posolstiev. Veľmi vyzdvihuje ich obsah zameraný na osobu Ježiša Krista. Väčšinou si však kresťania všimnú iba prvú časť vzťahujúcu sa na utrpenie Božieho Syna, apoštol však hovorí aj o účasti na sláve, nasledujúcej po Jeho utrpeniach. V starozumluvnom období vystupovalo veľké množstvo charizmatických osobností typu Mojžiš, Eliáš, Elizeus a ďalší, v živote ktorých pôsobil Svätý Duch. Teda medzi ľuďmi Izraela nebolo pôsobenie Svätého Ducha neznámym.

Zasľúbenia Svätého Ducha v starozmluvných proroctvách

Spolu s myšlienkou obnovenia Izraela, ktorá vypĺňala podstatnú časť starozmluvných proroctiev, nám Biblia ukazuje aj Boží plán pre obnovenie jednotlivých ľudí. Práve v tomto pláne je vyzdvihnutá osobná skúsenosť s naplnením Svätým Duchom. „Lebo vylejem vody na žížnivé a potoky na sušinu; vylejem svojho Ducha na tvoje semä a svoje požehnanie a tvojich potomkov, a budú rásť na spôsob trávy ako vrbina pri potokoch vody. Tento povie: Ja som Hospodinov, a tamten bude vzývať meno Boha Jakobovho, a iný sa zapíše svojou rukou Hospodinovi, a pridá si meno Izrael.“ (Iz 44,3-5) Izaiášove proroctvo nám otvára poznanie Božej vôle, aby skúsenosti s charizmatickou silou neboli vztiahnuté iba na niekoľkých jednotlivcov, ale rozširuje zasľúbenie na každého, ktokoľvek žízni a taktiež na celé izraelské pokolenie. Jedinou podmienkou, ktorú vyzdvihuje, je táto silná túžba podobná fyzickému smädu. Tento druh vnútorného volania podobne ako uhasenie volania ľudského tela po napití sa vody môže byť naplnené iba vtedy, keď dotyčná osoba príde do momentu, kedy dosiahne svoj cieľ.

V tomto proroctve ďalej vidíme spojitosť medzi víťazným prosperujúcim životom a účasťou na naplnení Svätým Duchom. „Lebo vás poberiem z národov a zhromaždím vás zo všetkých zemí a dovediem vás do vašej zeme a pokropím vás čistou vodou a budete čistí od všetkých vašich nečistôt aj od všetkých vašich ukydaných bohov vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha dám do vášho vnútra a odstránim to kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa. A dám svojho Ducha do vášho vnútra a učiním to, aby ste chodili v mojich ustanoveniach a ostríhali moje súdy a činili ich. A budete bývať v zemi, ktorú som dal vašim otcom, a budete mi ľudom a ja vám budem Bohom.“ (Ez 36,24-28) Prorok Ezechiel nám odkrýva tú istú myšlienku z iného uhla pohľadu. Poukazuje na súvislosť medzi obnovením Izraela a obnovením každého jednotlivca. Myšlienka nového srdca a nového ducha, ktorá sa nachádza v tomto proroctve, je tiež spomenutá v knihe proroka Jeremiáša v súvislosti s Novou zmluvou (Jer 31,31-34). Nachádza sa aj v proroctve Ezechiela v 11. kapitole. V horeuvedenom texte je však doplnená o zasľúbenie, v ktorom Boh zasľúbil, že nielen dostaneme nového ducha, ale že ho aj zmocní svojím Duchom, ktorého dá do nás. Teda myšlienka naplnenia Svätým Duchom je tu spojená aj s konkrétnym výsledkom uschopnenia, zmocnenia k naplňovaniu Božej vôle. V tých kresťanských kruhoch, kde veriaci vyzdvihujú iba utrpenie Krista, je možné vidieť, ako ľudia prijmú spasenie, ale nemajú vnútornú silu, skrze ktorú by vedeli poraziť ducha tohto veku. Ďalším veľkým úskalím v tomto ponímaní tzv. „pravého evanjelia“ je viditeľný nedostatok životaschopnosti a reprodukcie (rastu) cirkvi.

Azda najznámejšie proroctvo zasľubujúce osobné prijatie Ducha Svätého pre každého veriaceho môžeme nájsť v Joelovej knihe. „A potom sa stane, že vylejem svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, a vašim starcom sa budú snívať sny; vaši mládenci budú vídať videnia, ba ešte aj na služobníkov a na dievky vylejem svojho Ducha v tých dňoch.“ (Joel 2,28-29) Práve túto pasáž citoval apoštol Peter v deň Letníc, kedy na stodvadsiatich učeníkov zostúpila nebeská sila. V tomto proroctve Duch Svätý veľmi vyzdvihuje nielen vnútornú účasť na Božej prítomnosti a sile, ale zasľúbenie rozširuje aj na ľudské telo. Preto je pochopiteľné, keď túto skúsenosť spája s rôznymi verbálnymi prejavmi týkajúcimi sa ľudskej reči. Apoštol Jakub vo svojom novozmluvnom liste hovorí o ľudskom jazyku ako o najúčinnejšej časti ľudského tela. Samozrejme, že nemá na mysli jeho fyzickú silu, ale jeho vplyv na duchovný život človeka. Preto prosím milých čitateľov, aby prehodnotili svoj osobný postoj voči hovoreniu v jazykoch, pokiaľ bagatelizovali, alebo relativizovali jeho význam, pre osobný kresťanský život a duchovnú službu.

Čo vyzdvihol najväčší prorok?

Ježiš Kristus Nazaretský vydal svedectvo o Jánovi Krstiteľovi v tom zmysle, že práve on bol najväčším spomedzi všetkých prorokov. Preto je veľmi zaujímavý obsah jeho posolstva. Spomedzi všetkých starozmluvných služobníkov totiž práve Ján Krstiteľ spojil zasľúbenie naplnenia Duchom Svätým s osobou Mesiáša, o ktorom nielen hovoril, ale konkrétne ukázal synom Izraelovým, kto je tá osoba, ten človek, ktorý naplní hlasy prorokov. Práve on vyzdvihol úlohu Ježiša Krista ako Obnoviteľa ľudského života a jasne hovoril o sláve nasledujúcej po Kristovom utrpení. V tom istom duchu aj apoštol Peter v deň Letníc spojil Joelovo proroctvo so vzkriesením a nanebovstúpením Ježiša Krista, ktoré nasledovalo po Jeho ukrižovaní. Kristovu úlohu pokrstenia v Duchu Svätom teda spojil s Jeho nebeskou službou.

Predobrazy ponorenia do Ducha Svätého v Starej zmluve

Podobne ako pri vodnom krste, aj pri skúsenosti s Duchom Svätým hovoríme o ponorení, keďže grécky výraz baptizó, vzťahujúci sa aj na vodný krst, Nová zmluva používa aj na krst v Duchu Svätom. Originálny výraz teda opäť nehovorí o rituálnej, liturgickej udalosti, ale vyzdvihuje skutočnú vnútornú zmenu prebiehajúcu pri ponorení do Svätého Ducha. Teda pri „krste“ v Duchu Svätom de facto prebieha úplné ponorenie zvonku aj zvnútra do Ducha Svätého. Už aj proroctvá, ktorými sme sa pred chvíľou zaoberali nám ukázali, ako v tejto jednej udalosti Boh dá svojho Ducha do nášho vnútra a zároveň ho vyleje aj na naše telo. Aby sme si tento jav vedeli lepšie predstaviť, dovoľte, aby som vám ukázal dve biblické alegórie, ktoré nám pomôžu lepšie vysvetliť danú skúsenosť. „V roku šesťsto života Noachovho, druhého mesiaca, sedemnásteho dňa sa roztrhli všetky žriedla velikej priepasti, a otvorili sa prieduchy nebies.“ (1Moj 7,11)

Táto udalosť nám opisuje, akým spôsobom bola zem zatopená (ponorená) vodou počas potopy za dní Noeho. Božie slovo nám tu hovorí o otvorení prieduchov na nebi, odkiaľ zhora padala voda a zároveň aj o pretrhnutí sa vodných žriediel, ktoré sú vo vnútri zeme. Podobným spôsobom teda k tejto udalosti môžeme prirovnať, aj akým spôsobom Ježiš Kristus ponorí človeka do Ducha Svätého.

Druhá alegória, ktorou môžeme prirovnať stav človeka ponoreného vo Svätom Duchu sa nachádza v knihe proroka Zachariáša. „A ja mu budem, hovorí Hospodin, ohnivým múrom dookola a budem slávou v jeho strede.“ (Zach 2,5)

Zachariášove proroctvo opisuje budúcu slávu Jeruzalema, a to, akým spôsobom, ako v ňom bude prebývať Pán. Tento duchovný obraz nám otvára pochopenie účelu naplnenia Svätým Duchom. Prvá udalosť prebývania v ňom hovorí o vnútornom budovaní veriaceho, posväcovaní jeho srdca a tajomstve poznávania živého Boha. Spočinutie Svätého Ducha na človeku zasa hovorí o ochrane pred diablovým vplyvom a o naplnení silou k plneniu Božej vôle.

Ako nebyť „neletničným“ letničným

Súčasný trend v letničných zboroch stredoeurópskeho regiónu nám bohužiaľ zanecháva veľa otázok. Toto hnutie, ako už nesie vo svojom názve, má hlavný odkaz spojený so skúsenosťou ponorenia vo Svätom Duchu. Za posledné roky sme sa však stretli s mnohými smutnými skúsenosťami, ako práve kresťania, ktorí by mali byť hlavnými protagonistami, strácajú jednoznačné videnie o akútnej potrebe ponorenia v Svätom Duchu a následnom hovorení novými jazykmi pre každého veriaceho. Stará biblickú múdrosť nás vedie k tomu, aby sme na každú otázku hľadali odpoveď v Božom slove. K tomu, aby naše zistenia boli hodnoverné, nám dobre postačuje biblické pravidlo „na ústach dvoch alebo troch svedkov bude stáť každé slovo“ (5Moj 17,6). V knihe Skutkov apoštolov máme dostatok dôkazov vzťahujúcich sa na prax apoštolov a prvej cirkvi. Uzávery plynúce zo štúdia tejto biblickej knihy nám hovoria nasledovné:

1. Hneď po prijatí Pána bol každý veriaci inštruovaný o nutnosti ponorenia v Svätom Duchu

(Sk 2,37-3-39, 8,12-17, 9,17-18, 10,44-46, 11,15-16, 19,2-6)

2. Každý, ktokoľvek prijal túto skúsenosť, hovoril novými jazykmi

(Sk 2,2-4,10, 44-46, 19,2-6, 1Kor 14,5,39)

Ako byť ponorený v Svätom Duchu?

1

Znovuzrodenie. Prvá podmienka je, aby ten, kto prosí Otca o Svätého Ducha už bol Božím dieťaťom na základe znovuzrodenia a istoty zmierenia s Bohom.

2

Každý, kto prosí o Svätého Ducha by mal vedieť, že Boh už prejavil svoju vôľu a zoslal Svätého Ducha v deň Letníc, teda pri prosbe o prijatie Svätého Ducha nemusí znovu prebehnúť protokolárne rozhodnutie v nebi o posúdenie žiadosti každého jednotlivca. Stačí, ak ten, kto prosí, má istotu, že táto skúsenosť patrí aj jemu. „Ak teda, vy súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o koľko skôr dá Otec z neba Svätého Ducha tým, ktorí ho prosia!“ (Lk 11,13)

3

Každý, kto už od Boha prijal spasenie, je pripravený prijať Svätého Ducha: „Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým, na široko-ďaleko, ktorých a koľkokoľvek si povolá Pán, náš Boh.“ (Sk 2,39) Mnohokrát medzi veriacimi prebiehajú diskusie ohľadom toho, či daná osoba je dostatočne duchovne zrelá a pripravená na prijatie Svätého Ducha. Naproti tomu Biblia a skúsenosti z praxe hovoria, že znovuzrodenie, s ktorým je spojená istota odpustenia hriechov, je jedinou podmienkou na to, aby mohol byť človek pokrstený Svätým Duchom.

4

Na naplnenie Svätým Duchom netreba čakať. Je až zarážajúce, koľkokrát alebo ako často sa medzi Boží ľud takzvaných „letničných“ kresťanov dostanú nebiblické myšlienky, ako napríklad, že je potrebné čakať na naplnenie Duchom Svätým. Táto myšlienka však nemá žiadny biblický základ, skôr pri službe Svätým Duchom platí pravidlo: Každý, kto prosí, berie (Mt 7,8). Ducha Svätého netreba čakať, ale ho prijať.

5

Duch dáva reč - človek hovorí. V otázke hovorenia v jazykoch mnohokrát vzniknú domnelé predstavy, ako Svätý Duch tajuplným spôsobom uchopí jazyk človeka a začne hovoriť cez jeho ústa. Božie slovo však aj v otázke naplnenia Duchom Svätým ponecháva priestor pre vôľu každého jednotlivca. Aj v otázke hovorenia novými jazykmi teda zostáva pravdou to, že Duch Svätý formuje reč vychádzajúcu z úst človeka, ale každý osobne musí hovoriť. „A zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a začali hovoriť inými jazykmi, tak ako im dával Duch vysloviť sa.“ (Sk 2,4) Potom, ako na nich zostúpil Duch Svätý, oni - tí ľudia, ktorí Ho prijali, hovorili novými jazykmi, a nie Duch Svätý cez nich.

6

Ten, kto prijíma Ducha Svätého nech sa nebojí, lebo strach je opakom viery a môže sa stať prekážkou v prijatí Ducha Svätého. Proti tomu chcem milých čitateľov povzbudiť: „A ktorýže z vás otec by bol taký, aby svojmu synovi, keby ho prosil o chlieb, podal kameň?! Alebo aj za rybu, či mu azda miesto ryby podá hada? Alebo aj keby prosil za vajce, však mu len nepodá škorpióna?! Ak teda vy súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o koľko skôr dá Otec z neba Svätého Ducha tým, ktorí ho prosia!“ (Lk 11,11-13)

7

Je potrebné otvoriť ústa, zhlboka sa nadýchnuť a hovoriť. „Potom v posledný, v ten veliký deň sviatku stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech príde ku mne a pije! Kto verí vo mňa, ako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra. Ale to povedal o Svätom Duchu, ktorého mali dostať uverivší v neho. Lebo ešte nebolo Svätého Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.“ (Jn 7,37-39) Podobne ako pri pití vody, človek urobí tie isté veci, že otvorí ústa, nadýchne sa nimi a pije. Ježiš povedal, že tým istým spôsobom máme prijať aj Ducha Svätého.