Predstavenie pre oko, dušu i ducha

Ing. arch. Rastislav Bero vystavoval v Banskej Bystrici

17. marca sa krásne priestory vestibulu starej banskobystrickej radnice stali kulisou, ktorá zarámovala pozoruhodné kultúrno-umelecké podujatie. Prebiehala tu vernisáž výstavy umeleckého fotografa Rastislava Bera, dlhoročného člena Kresťanského spoločenstva v Banskej Bystrici.

Výstava, lepšie povedané dve výstavy v jednej, s názvom „Ulica ako divadlo“ a „Čierne divadlo majstra Warchala“, mohla byť pre mnohých obdivovateľov a znalcov diela Rastislava Bera prekvapením. Majstrov objektív tentokrát nesnímal dych berúce prírodné scenérie, architektonické skvosty či obrazy na čerstvých rezoch dreva, ale sa zameral na vrchol Božieho stvorenia – na človeka. Výstava obrazov niekde na pomedzí reportážnej a portrétnej fotografie je v Berovej tvorbe niečím novým, doposiaľ nevyskúšaným. Jeho fotografie, zachycujúce ľudí v rôznych situáciách, sa nám neprihovárajú iba jazykom krásy, ale každá z nich skrýva v sebe príbeh, osud, ducha človeka. Autor sa účastníkom výstavy osobne prihovoril a predstavil im aj duchovný rozmer svojej tvorby. Zaslúženej pozornosti sa dostalo aj sprievodným textom ku fotografiám, ktoré vynikali nápaditosťou a vtipom, čo ocenili mnohí diváci zápisom do knihy návštev.

Pravidelným rečníkom na výstavách Rastislava Bera býva prof. Ladislav Paule, ktorý sa – ako už mnohokrát predtým – zhostil úlohy kurátora výstavy. Pôsobivou hudobnou časťou vernisáže bolo vystúpenie fenomenálneho akordeonistu Michala Červienku, známeho na Slovensku aj v zahraničí, ktoré vyvrcholilo virtuózne zvládnutou interpretáciou Montiho Čardáša.

Vernisáž navštívil veľký počet ľudí. Podľa počtu zápisov v knihe návštev môžeme povedať, že 68 vystavovaných obrazov si už počas vernisáže pozrelo vyše sto ľudí. Vernisáže sa zúčastnila aj zástupkyňa mesta Banská Bystrica, viceprimátorka pani Katarína Čižmárová.

Poďme si teraz spoločne priblížiť ducha výstavy slovami jej autora:

Vážený návštevník, milý priateľ!

V prvom rade by som chcel vyjadriť radosť z toho, že si sa rozhodol venovať svoj drahocenný čas a poctil túto výstavu svojou vzácnou prítomnosťou. Nepokladám totiž za samozrejmosť – v tomto uponáhľanom, pretechnizovanom, skomercionalizovanom a zmaterializovanom svete venovať pozornosť takejto kultúrno-umeleckej aktivite.

Tvoja účasť na tejto výstave je pre mňa teda veľkým zadosťučinením!

Práca na vystavených fotografiách ma úplne pohltila, spôsobovala mi pravú, nefalšovanú radosť a to je, dúfam, dostatočný dôvod na to, aby tieto fotografie neboli produktom len technického prostriedku, zvaného fotoaparát, ale aj – a o to som sa veľmi snažil – aby boli exponované aj srdcom. Ako prejav lásky a často i obdivu k fotografovanému objektu – k človeku ...

Ak sa toto z mojich fotografií dá vycítiť, potom sa splnilo jedno z mojich prianí a očakávaní.

Vystavené fotografie zachytávajú malé úseky života ľudí v čase oddychu i pri práci. Vidieť na nich reálnu stránku života.

Život ale, podobne ako minca, má aj druhú stranu. Tá druhá, očami neviditeľná – duchovná dimenzia života, má, podľa môjho názoru, omnoho väčšiu dôležitosť a váhu!

Presahuje totiž horizont časnosti ...

Na mnohých fotografiách je vidieť radosť zo života a je naozaj veľkým požehnaním, keď tomu tak v živote je.

No všetko, a teda i pozemský život, má svoj začiatok a, žiaľ, i koniec ...

Mím raz skončí svoju nemohru, raz navždy umĺkne trubadúrov hlas i jeho nástroj a dirigent dodiriguje posledné takty symfónie života...

Čo bude potom?

Kde títo ľudia budú, keď už tu nebudú?

Je na to odpoveď?

Dovoľujem si tvrdiť, že áno. Dáva ju Biblia – Božie Slovo!

Od nepamäti je túžbou človeka nesmrteľnosť, túžba po večnom živote.

Je možný?

Ak áno, kade k nemu vedie cesta?

A je len jedna, alebo ich je viac?

Biblia hovorí len o jedinej ceste a tou je osoba – Syn Boží.

„Ja som tá cesta, pravda i život,“ hovorí Božie Slovo.

On je ten, kto vzal na seba všetky naše viny a tak odvalil z cesty do večnosti balvan hriechov, ktorý bol pre človeka neprekonateľnou prekážkou.

Má moc odvaliť aj ten Tvoj, ak v Neho uveríš a spravíš ho Pánom svojho života!

A potom budeš môcť smelo zodpovedať otázku: „Kde budem, keď už tu nebudem?“

Už TU a TERAZ sa totiž staneš občanom večného Božieho kráľovstva ...

Je to ten najvzácnejší dar, aký môžeš dostať!

Prijmeš ho?