Pre každý národ bolo zaiste veľkým dejinným míľnikom, keď bolo do jeho jazyka preložené Sväté písmo. Pre slovanské národy nášho regiónu bolo prvým takýmto počinom dielo tesalonických bratov Konštantína a Metoda, ktorí nám predložili vlastný starosloviensky preklad evanjelií a ďalších častí biblického textu. V priebehu nasledujúcich storočí, počas „temného stredoveku“, bránila rímskokatolícka cirkev prostému ľudu v prístupe k Písmu. Jedinou povolenou verziou biblického textu bol jeho latinský preklad Vulgáta, ktorý bol prístupný iba duchovným, a tí ho potom sprostredkúvali ľuďom. Bohoslužba prebiehala takisto v latinčine, čo ešte podčiarkovalo všeobecnú nevedomosť ohľadom Božieho slova a evanjelia.
Stredovek vyvrcholil reformáciou. Boží muži ako Martin Luther a Ján Kalvín, nespokojní so zúfalým duchovným a morálnym stavom kresťanstva, začali poukazovať na rozpory medzi praxou cirkvi, ktorá bola formovaná tradíciou, a pravdami Božieho slova. Boli to práve reformátori, ktorí začali prekladať Bibliu do jazykov svojich národov. Vznikli tak slávne reformačné preklady, ktoré sú medzi veriacimi dodnes populárne pre svoju presnosť a silu. Aj v 21. storočí nájdeme veriacich, ktorí čítajú nemecký Lutherov preklad, anglickú The King James Version či českú Kralickú bibliu. Sila Božieho slova bola hlavným motorom reformácie a nasledujúcich pietistických a evanjelikálnych prebudení, ktoré vyvrcholili vznikom letnično-charizmatického prebudeneckého hnutia na začiatku 20. storočia. Všetky tieto hnutia mali jedného spoločného menovateľa a to veľký dôraz na Božie slovo, jeho pravdu a neomylnosť. Veľmi sa bránili všetkým snahám liberálneho kresťanstva, ktoré nadobudlo na sile počas 19. storočia a začalo spochybňovať časti biblického textu, snažilo sa ho „odmytologizovať“.
Na scéne sa objavila veda s názvom biblická kritika, ktorej cieľom je skúmať pôvodný biblický text a odstrániť z neho všetky neskoršie dodatky a prídavky. Začali tak byť spochybňované rôzne verše a celé biblické pasáže. Bol vytvorený tzv. kritický text gréckej Novej zmluvy, ktorý mnohé miesta vynechával a iné upravoval. Evanjelikálne hnutie sa tejto snahe najskôr bránilo – a jeho istá časť sa bráni doteraz – no väčšina cirkví, vrátane rímskokatolíckej, textovú kritiku prijala. Kritický text gréckej Novej zmluvy sa tak stal predlohou pre väčšinu moderných prekladov Písma, vrátane rímskokatolíckej Neovulgáty.
Dnes má slovenský národ k dispozícii niekoľko prekladov Biblie od rôznych autorov z rôznych konfesijných pozadí. Najrozšírenejšími z nich sú štyri nasledujúce.
Z protestantského tábora pochádzajú dva. Preklad profesora Roháčka, ktorý vznikol na začiatku 20. storočia (prvýkrát vyšiel v roku 1936). Prof. Roháček reagoval na potrebu slovenského protestantizmu po kvalitnom a vernom preklade. Medzi evanjelikmi bola vtedy rozšírená Kralická biblia, ktorá je písaná archaickou češtinou. Roháčkov preklad ju začal postupne nahrádzať. Dodnes udržiava vysokú mieru čítanosti a obľúbenosti pre svoju vysokú vernosť hebrejskému aj gréckemu originálu. Jeho slabinou je archaický jazyk, časté bohemizmy (snáď pod vplyvom Kralickej biblie) a používanie pravopisných pravidiel líšiacich sa od modernej spisovnej slovenčiny.
V 70. rokoch 20. storočia vyšiel Preklad Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v.. Tento preklad už používa moderný slovenský jazyk, aj keď sa v biblickom texte niekedy nebráni archaizmom. Je veľmi dobre zrozumiteľný. Oproti Roháčkovmu prekladu je menej doslovný a niekedy kvôli zrozumiteľnosti uprednostňuje slovenský ekvivalent pred doslovným prekladom. Tento preklad je autorizovaný Evanjelickou cirkvou a.v., ktorá ho používa ako svoj liturgický text. V prípade Novej zmluvy používa ako textovú predlohu kritický text NZ, v poznámkach však uvádza aj iné textové varianty.
Rímskokatolícke prostredie na Slovensku má tiež svoj preklad, ktorý bol v svojej súčasnej podobe vydaný v roku 1995 ako Sväté písmo Starého i Nového zákona. Bol redigovaný podľa Neovulgáty, teda tiež na základe kritického textu NZ. Úroveň slovenského jazyka tohto prekladu je veľmi vysoká. Nejedná sa však o študijný preklad, ale o preklad liturgický, preto zrozumiteľnosť niektorých pasáží niekedy ide na úkor vernosti prekladu. Z konfesijných dôvodov je jeho používanie obmedzené predovšetkým na prostredie rímskokatolíckej cirkvi. Tento preklad samozrejme obsahuje aj deuterokanonické knihy.
V roku 2007 sa na Slovensku uskutočnil ďalší významný počin v oblasti prekladu Biblie. Slovenskej biblickej spoločnosti sa po 17 rokoch prekladateľských prác podarilo vydať Slovenský ekumenický preklad Biblie. Už z názvu tohto projektu vyplýva, že sa na ňom podieľali prekladatelia rôznych konfesií. Jazyk tohto prekladu je naozaj moderný a preklad je preto zrozumiteľný a ľahko čitateľný. Ekumenický preklad akceptujú všetky cirkvi, ktoré sa na ňom podieľali, a preto sa môže stať prekladom použiteľným pre argumentovanie v rámci medzicirkevného dialógu. Aj tento preklad vychádza z kritického textu NZ.
Je na Slovensku vôbec priestor pre nejaký ďalší preklad? Sme presvedčení, že áno. Súčasné preklady sa dajú rozdeliť asi do dvoch kategórií. Do prvej kategórie patrí veľmi presný preklad prof. Roháčka, je to kategória doslovných alebo ak chceme študijných prekladov. Tento preklad je vhodný pre všetkých „písmákov“, ktorí chcú skúmať text čo možno najvernejší originálnej predlohe. V druhej kategórii sú ostatné zmienené preklady. Ide o preklady moderné, zrozumiteľné, ktoré však platia daň za zrozumiteľnosť tým, že sa znižuje ich presnosť a doslovnosť. Metóda tzv. dynamického ekvivalentu, ktorú tieto preklady často používajú, v sebe skrýva isté nebezpečenstvo. Preklad robený takouto metódou je do určitej miery ovplyvnený teologickým predporozumením prekladateľa, a preto je svojím spôsobom aj výkladom.
Náš preklad sa bude dať zaradiť do prvej kategórie a mal by byť alternatívou k prekladu prof. Roháčka, ktorý sa medzi slovenskými kresťanmi teší stále veľmi veľkej obľube. Pôjde o preklad, ktorého cieľom bude čo možno najvyššia miera vernosti originálnej predlohe. Preklad bude využívať výrazové prostriedky súdobého slovenského jazyka, čo bude jeho najvýraznejším odlíšením od Roháčkovho prekladu.
Naším cieľom nie je vytvorenie ľahko čitateľného textu (viď moderné preklady), ale textu dobre čitateľného, zrozumiteľného a zároveň verného originálu. Vychádzame z predpokladu, že biblický text je Bohom inšpirovaný a svätý, preto by jeho čitatelia, hladní po Božom slove, mali byť ochotní pri jeho štúdiu vynaložiť aj istú námahu. Že sú k tomu ochotní, môžeme vidieť na miere popularity Roháčkovho prekladu na Slovensku a tiež Kralickej biblie v Čechách.
V Biblii samozrejme existuje množstvo miest, ktoré by doslovne preložené nedávali žiaden význam, alebo by sa stali zavádzajúcimi. Čitateľovi nášho prekladu sa budeme snažiť odstrániť zbytočné prekážky v podobe štylisticky príznakových (zastarávajúcich, knižných, neprirodzene znejúcich) výrazov, pokiaľ si ich použitie nevynúti zdôraznenie nejakej závažnej duchovnej skutočnosti, vyplývajúcej z originálneho textu. Sme si vedomí toho, že žiaden preklad v sebe neobsiahne dokonalosť Bohom inšpirovaného originálu, a prekladatelia aj čitatelia potrebujú Božiu milosť na to, aby sa k nim dostali všetky duchovné hodnoty, ktoré originálny text sprostredkúval svojim prvým čitateľom.
Zámerom prekladateľov je vytvoriť text, ktorý by sa rozšíril po cirkvách a zboroch, a obnovil v Božom ľude horlivosť v čítaní Biblie a v udržiavaní spoločenstva so živým Božím slovom. Táto horlivosť je v dnešnej informáciami presýtenej spoločnosti stále vzácnejším javom, no je kľúčovou pre prebudenie a duchovnú obnovu slovenského národa.
Tento preklad Biblie chceme vydávať a distribuovať za čo možno najdostupnejšiu cenu (blízku výrobným nákladom), a umožniť tak širokej verejnosti prístup k drahocennému pokladu Božieho slova.
Skôr, ako sme začali prácu na preklade, museli sme si zodpovedať dôležitú otázku, akú textovú predlohu budeme používať. Núkalo sa nám kritické vydanie NZ, ktoré používa väčšina moderných prekladov. Po mnohom zvažovaní sme sa však rozhodli prekladať z rovnakej predlohy, z ktorej prekladali autori najznámejších reformačných prekladov, a tiež profesor Roháček. Predlohou nášho prekladu bude Textus Receptus (Prijatý text). Ide o text prvého tlačeného vydania gréckej Novej zmluvy, vydaný v roku 1516 Erasmom Rotterdamským. Tento text vychádza z textu kontinuálne používaného grécky hovoriacimi ortodoxnými cirkvami, odovzdávaného z generácie na generáciu od časov vzniku Novej zmluvy, čo mu dáva veľkú váhu a autoritu. Náš preklad vychádza z posledného vydania Textu Receptu, ktoré spracoval a pripravil F. H. A. Scrivener a v rokoch 1894 a 1902 ho publikoval vo vydavateľstve Cambridge University Press.
K tomuto rozhodnutiu nás vedie presvedčenie, že o autorite Písma nerozhodujú vedecké metódy ovplyvňované omylnosťou ľudského intelektu (tzv. metóda textovej kritiky), ale viera a svedectvo cirkvi, v ktorej sa text Písma odovzdával z generácie na generáciu a ktorá ho prijímala ako neomylné Bohom inšpirované zjavenie. Nezvratným faktom tiež zostáva, že naprostá väčšina dochovaných rukopisov sa zhoduje so znením Textu Receptu a to tiež posilňuje jeho autoritu. Sme presvedčení o tom, že v priebehu stáročí Hospodin bdel nad svojím Slovom, aby sa nestratilo žiadne jota ani žiadna čiarka. (Mt 5,18) Čo sa týka Starej zmluvy, predlohou nášho prekladu bude tzv. masorétsky text, hebrejský text uznávaný židovskými rabínskymi autoritami, ako strážcami hebrejských textov Biblie.
Pre prácu na novom preklade sa sformoval prekladateľský tím, ktorý v súčasnosti pracuje v nasledujúcom zložení:
Preklad Novej zmluvy: Mgr. Daniel Šobr, teológ a redaktor časopisu Logos
Preklad Starej zmluvy: Mgr. Michal Krchňák, teológ, spoluautor Českého študijného prekladu Biblie, ktorý bude publikovaný toto leto v Prahe
Konzultácie a korektúry prekladu: Doc. PhDr. István Lanstyák, PhD., lingvista, v súčasnosti pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
Projekt prekladu Biblie | | | Logos 6 / 2009 | | | Redakcia | | | Preklad Biblie |
Kritika Biblie | | | Logos 11 / 2014 | | | Tibor Ruff | | | Z histórie |
Šamanizmus vo svetle Biblie | | | Logos 4 / 2009 | | | Endre Flaisz | | | Vyučovanie |
Júdov list | | | Logos 12 / 2009 | | | Daniel Šobr | | | Preklad Biblie |
Skutky apoštolov 18. a 19. kapitola | | | Logos 10 / 2017 | | | Daniel Šobr | | | Preklad Biblie |