Rok 2009

Pri príležitosti nového roku si zvykneme jeden druhému priať všetko dobré, zdravie, dobrú rodinu, úspech v robote a pod. Nikto netúži po tom, aby ho zastihli tragédie, stresy, krízy alebo nešťastia. Otázkou je, či môžeme niečo urobiť pre to, aby bol rok dobrý, alebo sme vydaní napospas osudu, ktorý rozhodne, ako sa rok skončí, bez ohľadu na ľudské správanie a úsilie. Biblia dáva jednoznačnú odpoveď, že správanie človeka má vplyv na ďalší vývoj jeho životnej dráhy. Čiže náš osud nie je predurčený, nie sme vydaní napospas zlým nevypočítateľným silám, ani náš osud neriadi postavenie jednotlivých planét. Ľudský život sa vyvíja podľa toho, aký je jeho vzťah k jedinému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem a ktorý dal svojho Syna, aby sme skrze Jeho obeť boli s Bohom zmierení a mohli od Boha prevziať hojnosť milosti a požehnania. Samozrejme, dlhodobo napĺňať Božiu vôľu a robiť správne rozhodnutia nie je niekedy až také jednoduché, ale dnes si môžeme objasniť niekoľko dôležitých biblických princípov, ktoré vedú k požehnaniu, sú všeobecne platné a sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré vytvoria našu budúcnosť.

Vzbudiť nádej

Nádej je upriamená do budúcnosti, nádej niečo očakáva: riešenie, vyslobodenie, požehnanie, uzdravenie a pod. Niekedy je dosť ťažké vzbudiť v ľuďoch nádej, lebo stav neúspechu trvá príliš dlho a človek je sklamaný. Jedna z najznámejších postav Biblie - žena s krvotokom, by nám mohla byť príkladom nádeje. Ani po dvanástich rokoch choroby nerezignovala, napriek mnohým sklamaniam neustále hľadala možnosť svojho uzdravenia. Nakoniec ho aj dostala. Sú ľudia, ktorí vedia prežiť každú životnú krízu, každý krach, práve preto, lebo vždy nájdu novú motiváciu, cieľ, pre ktorý sa oplatí žiť. Ak človek padne do beznádeje a od života očakáva iba to najhoršie, je to s ním vážne. Veriaci človek má tú výhodu, že nikdy do beznádeje upadnúť nemusí. Vždy máme cieľ, ktorým je Božie kráľovstvo, máme nádej na to, že raz tvárou v tvár uvidíme Všemohúceho Boha. Taktiež v životných situáciách tu na zemi je základným postojom veriaceho, že Boh môže kedykoľvek vstúpiť do tých najťažších situácií a priniesť vyslobodenie. Veriaci môže nájsť nádej aj tam, kde už prirodzená nádej skončila, veď o Abrahámovi je napísané: „...ktorý tam, kde nebolo nádeje, uveril v nádeji, aby bol otcom mnohých národov podľa povedaného: Tak bude tvoje semä; a neoslabnúc vo viere nehľadel na svoje už umŕtvené telo majúc okolo sto rokov ani na umŕtvenie života Sáry.“ (Rim 4:18-19) Abrahám sa rozhodol ignorovať fakt, že prirodzený stav mu nádej nedáva. Svoju nádej a vieru vložil v Boha a v Jeho zasľúbenia. Všetkých čitateľov veľmi povzbudzujem, aby ste sa vedeli s nádejou pozrieť do roku 2009, aj do rokov ďalších, bez ohľadu na to, ako vyzerajú okolnosti vášho života v prirodzenej oblasti. Nerezignujte, posilnite sa vo viere a konajte podľa Božieho slova.

Mať ciele

V súvislosti s nádejou je treba na modlitbách určiť ciele pre nasledovné obdobie. Keď nie je cieľ, nemôžeme do neho ani trafiť. Ciele, zámery a vízie sú hybnou silou života viery. Svätý Duch vie človeku pomôcť s vytvorením budúcnosti. Keď bol na Letnice vyliaty Svätý Duch, apoštol Peter okolostojacim vysvetlil, že to čo vidia, je práca Svätého Ducha a vyzdvihol práve to, že Svätý Duch bude dávať veriacim proroctvá, sny a vízie. Svätý Duch ukazuje človeku kontúry budúcich vecí, preto vám radím, aby ste začiatok roka strávili v modlitbách a v spoločenstve so Svätým Duchom, snažiac sa porozumieť, čo Boh chce konať vo vašom živote. To, čomu porozumiete z Božej vôle, si potom sformulujte do cieľov na nasledovné obdobie. Majte ciele v osobnom živote, v rodine, v robote aj v službe.

Byť ako zelený strom

„Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožných, na ceste hriešnikov nestojí a na stolici posmievačov nesedí. Ale má záľubu v zákone Hospodinovom a o jeho zákone rozmýšľa dňom i nocou. A bude ako strom, zasadený nad potokmi vody, ktorý dáva svoje ovocie svojím časom, ktorého list nevädne, a všetko, čokoľvek bude robiť, podarí sa mu. Nie tak bezbožní, ale tí budú ako plevy, ktoré rozháňa vietor. Preto neobstoja bezbožní na súde ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. Lebo Hospodin zná cestu spravodlivých, ale cesta bezbožných zahynie.“ (Ž 1:1-6)

V prvom rade nám Biblia odporúča, že je blahoslavené niečo nerobiť. Nechodiť podľa rady bezbožných znamená neprijať návod sveta na úspech. Svet a jeho bezbožnosť sa evidentne dostáva do problémov, preto nám ani rady bezbožných netreba. Modelom úspešného človeka, ktorého nám ponúkajú médiá, je atraktívny jedinec, ktorý s úsmevom hreší a vyzerá, ako keby všetko ľahko zvládal. Súkromie týchto hviezd je biedne, napríklad nevedia udržať rodinu a to už vôbec nehovoríme o tom, kde strávia večnosť. Svetonázor, ktorý nás dovedie k úspechu, je svetonázor biblický. Ďalej nás Biblia varuje, aby sme nechodili po ceste hriešnikov, čo znamená nežiť hriešnym životným štýlom. Nejde tu o jednotlivé zlyhania, ale o opakované zlé skutky, zlé trávenie času. Lavica posmievačov zasa symbolizuje taký typ človeka, s ktorým sa stretávame čím ďalej častejšie, a to je cynický kritik, ktorý vie rozstrieľať všetky dobré hodnoty, a pritom sám nerobí dobre nič. Žalmista vystihuje ešte aj polohu tela - hovorí o sediacom človeku. Ideálne miesto pre týchto nihilistov je dubová lavica v krčme.

Ako základnú podmienku úspechu prvý žalm vyzdvihuje spoločenstvo s Božím slovom. Bez Božieho slova (Božej reči - Biblie) nie je spoločenstvo s Bohom, nie je porozumenie Božím plánom, nepríde skutočný úspech. Kľúčom k dlhodobému úspechu človeka je láska k Božiemu slovu. Preto je treba každý deň brať Bibliu do ruky, pozorne čítať a rozmýšľať o Slove. Božie slovo premieňa človeka, jeho myslenie, v Slove je nielen návod na riešenie, ale je v ňom aj sila k riešeniu. Božie slovo je iné ako akákoľvek iná kniha, nie sú v ňom iba informácie, ale aj schopnosť k uskutočneniu toho, čo hovorí.

Taktiež žalmista hovorí o tom, že strom, aby bol stále zelený, musí mať korene, ktoré dosahujú až k vode. Tak ako korene naťahujú vlahu, tak túžba po Svätom Duchu zavlažuje srdce človeka. Veriaci v sebe musí mať „korene“, ktoré vždy vedia zobrať občerstvenie od Svätého Ducha.

Bez modlitby to nejde

„Skadiaľ pochádzajú vojny a odkiaľ boje medzi vami? Či nie stadiaľto: z vašich rozkoší, ktoré bojujú vo vašich údoch? Žiadate a nemáte, vraždíte a závidíte a nemôžete dosiahnuť; boríte sa a bojujete, ale nemáte, pretože si neprosíte...“ (Jk 4:1-2) Jakub hovorí, že dôvodom, prečo nie sú naplnené potreby je, že sa kresťania nemodlia. Preto do nového roku vstúpme s rozhodnutím obnoviť modlitebný život a to nielen osobný, ale aj rodinný a zboru. Pred Bohom je úplne neprijateľné, aby sa v kresťanskej rodine nekonali modlitby. Vzťah manželov sa tvorí aj tým, že sa spolu modlia. Modlitba zhody má veľký význam, preto diabol dáva veľkú nechuť k rodinným modlitbám. Prekonajte túto nechuť a pravidelne sa modlite, veď je toľko vecí, ktoré treba Pánovi predkladať. V opačnom prípade človeku hrozí, že jeho potreby nebudú naplnené a dostane sa do problémov. Dôležité je vytvoriť si v modlitebnom živote návyk, ak si človek zvykne pravidelne sa modliť, nie je to pre neho problém, keď sa však prestane modliť, musí vynaložiť veľkú energiu na to, aby sa znovu s modlitbami rozbehol. Ak sa niekto nemodlí, alebo ak sa modlí tri minúty denne, potom jeho očakávanie na Božie požehnanie nie je nič iné ako biologický optimizmus. Modlitby rozhodujú o tom, či sa dosiahnu ciele.

Prekážky, ktoré zabraňujú požehnaniu

Okrem správneho vzťahu s Bohom je dôležité mať aj korektné, dobré vzťahy voči ľuďom. Apoštol Ján dokonca hovorí, že nie je možné milovať Boha a nemilovať ľudí. Je niekoľko oblastí, kde narušené vzťahy isto zabraňujú požehnaniu. Prvou oblasťou, kde je treba byť veľmi opatrný, je vzťah k rodičom. „Cti svojho otca a svoju mať - to je prvé prikázanie so zasľúbením, aby ti bolo dobre, a aby si dlho žil na zemi.“ (Ef 6:2-3) Kto nenávidí rodičov a robí im zle, trápi ich, nemôže mať dobrý život. Voči rodičom treba zachovávať rešpekt aj vtedy, keď si úplne dobre nesplnili svoje povinnosti ako sú výchova a zabezpečenie životných potrieb. Boh ich bude brať na zodpovednosť a zodpovednosťou dieťaťa zase je voči rodičom zachovávať úctu a rešpekt.

Druhou oblasťou, ktorá je príčinou nevypočutých modlitieb, je neúcta a nevďačnosť voči manželskému partnerovi. „Vy, muži, tak podobne, spolubývajte s nimi podľa rozumu, ako so slabšou nádobou ženskou, preukazujúc im úctu, ako tiež spoludedičom milosti života, aby vaše modlitby nemali prekážky.“ (1Pt 3:7) Ak je niekto nevďačný a nezmierlivý vo vzťahu k manželskému partnerovi, potom si môžeme položiť otázku, aké môže mať tento človek vzťahy s ľuďmi a samozrejme, aký má vzťah s Bohom. Na manželskom partnerovi treba oceniť to, čo robí dobre. Manželka má oceniť, že ju muž ochraňuje a zabezpečuje rodinu, žena zase vytvára prostredie lásky v domácnosti tým, že varí, upratuje a venuje sa deťom. Manželia, ktorí sa majú navzájom v úcte, sú dobrým príkladom aj pre svoje deti.

Aj s ostatými blížnymi je dôležité mať korektné vzťahy. Odpustenie, schopnosť zmieriť sa po nedorozumení, je základnou črtou kresťanského života. Ak to niekto nevie, potom jeho modlitby nie sú vypočuté, život sa neuberá dobrým smerom, niet požehnania. Taktiež je dôležité nezabúdať na vyrovnanie dlžôb a vrátenie požičaných vecí.

Sú aj ďalšie faktory, ktoré rozhodujú o úspechu alebo neúspechu. Treba si dávať pozor na slová, od začiatku dávajte roku 2009 dobré vyznanie, dajte si pozor na šomranie, slová beznádeje a zbytočné vzdychanie, lebo takéto slová nijako neprispejú k tomu, aby prišlo požehnanie. Dôležité je taktiež zlomiť okultné sily, ale to už prekračuje rámec tohto článku. Nezapleťte sa do mágie, zbavte sa predmetov spojených s okultizmom a náboženskými systémami. Sprotivte sa diablovi a primknite sa k Bohu a rok 2009 bude dobrý. To vám prajem.