S mocou Ducha Svätého

Pred niekoľkými mesiacmi bolo v Zbore viery vyhlásené, že bude krst Duchom Svätým. V Hit Parku bol v ten deň taký nával, že bolo takmer nemožné zaparkovať. V súvislosti s touto udalosťou položila redakcia časopisu Új Exodus (Nový Exodus) niekoľko otázok Sándorovi Némethovi – zakladateľovi a vedúcemu Zboru viery (Hit Gyülekezete).

Zdá sa, že je veľký záujem o naplnenie sa Duchom Svätým.

Áno, veriaci vnímajú, že sa musia pripraviť na dvetisíce výročie obeti zmierenia nášho Pána Ježiša Krista. Letopočty, ktoré sú načrtnuté v knihe proroka Daniela, presne určili čas ukrižovania Pána JežišaKrista Nazaretského: šesťdesiatdeväť „týždňorokov“ muselo byť ukončených ukrižovaním Mesiáša a nastal čas pohanov. Toto obdobie bude podľa viacerých biblických učiteľov trvať približne dvetisíc rokov a tomuto zodpovedajúci rok 2030 bude tým časom doplnenia dvojtisícročia.

V histórii prebehla vždy po dvetisícročnom období významná zmena. Približne dvetisíc rokov od stvorenia povolal Boh Abraháma – praotca viery – a učinil s ním zmluvu obriezky, resp. zmluvu viery.

Pán Ježiš Kristus žil a pôsobil na zemi približne po štyroch tisícoch rokoch od stvorenia. Podľa mienky mnohých by malo aj šieste tisícročie priniesť veľké zmeny: doplní sa obdobie dvetisíc rokov od obeti zmierenia, po ktorom nastúpi nový mesiášsky vek – väčšie vyliatie Ducha Svätého.

Prinesie očakávaný obrat v roku 2030 rozsiahlejšie pôsobenie Ducha Svätého alebo už samotné vytrhnutie – Pánov návrat?

Presný čas Pánovho návratu je ťažké vykalkulovať. My, ktorí vykladáme Písmo sväté, používame v súvislosti s Pánovým návratom podobenstvo o desiatich pannách, ktoré poukazuje na to, že kresťania žijúci v čase pred Pánovým príchodom si musia zadovážiť olej do svojich lámp. S úspechmi a víťazstvami v živote aj v službe môžu počítať iba tí kresťania, ktorí prijmú a nasledujú duchovno-morálne pravdy z tohto podobenstva. Som presvedčený, že práve toto dnes prebieha v kruhoch letnično-charizmatického kresťanstva.

S úspechmi a víťazstvami v živote aj v službe môžu počítať iba tí kresťania, ktorí prijmú a nasledujú duchovno-morálne pravdy.

Aké znaky tohto sú prítomné v dnešných dobách?

V celosvetovom meradle prebieha hnutie Ducha Svätého s názvom Empowered 21, ktorého cieľom je, aby sa v letnično-charizmatickom hnutí obnovilo osobné, bezprostredné stretnutie s Pánom Ježišom Kristom Nazaretským a druhá základná udalosť po znovuzrodení – naplnenie sa Duchom Svätým. Ježiš v súvislosti s poslednými časmi prorokoval, že evanjelium Božieho kráľovstva bude zvestované všetkým národom. Keď hovorí, že sa bude zvestovať „toto“ evanjelium, myslel tým evanjelium, ktoré sám predstavoval. Takto určil nielen jeho obsah, ale aj spôsob zvestovania. Toho však bude cirkev schopná jedine v stave pomazania Ducha Svätého, pretože len Boží Duch môže učiniť veriacich schopnými slúžiť svojmu Pánovi, vyhovujúc jeho podmienkam. Apoštol Pavol tiež zdôrazňuje, že Božie kráľovstvo nezáleží v slove, ale v moci. Z biblického popisu jeho misijných ciest je zrejmé, že jeho službu sprevádzala nadprirodzená moc, zázraky, znamenia, divy, uzdravenia, vyslobodzovania z moci démonov. Apoštol pohanov a učeníci mohli len takýmto spôsobom preniknúť do tých kultúr, ktoré boli dovtedy uzavreté pred židovsko-kresťanskými zjaveniami. Teraz žijeme v kultúre, ktorá sa už nedá nazvať postkresťanskou, ale priam neopohanskou. V poslednom čase sa dvíha obrovský doktrinálny, kultúrny a spirituálny odpor voči kresťanstvu, čo veľmi sťažuje snahu cirkvi dosahovať cez službu na prirodzenej úrovni efektívne výsledky.

Odovzdanosť a oduševnenie kresťanov v zborových aktivitách ovplyvňuje aj každodenný život. Aké sú tu podmienky?

Ako prvý fakt, ktorý ovplyvňuje kresťanov, by som spomenul kultúru danej krajiny. V materialistickej kultúre sa v ľuďoch veľmi ťažko otvárajú schopnosti intuície voči nadprirodzenu: k slobode Ducha Svätého sa dokážu uvoľniť len po dlhšej dobe. Postoje, správanie a zvyky ľudí z takejto kultúry sa výrazne odlišujú od ľudí žijúcich v spoločnosti, ktorá je otvorenejšia voči spirituálnym skutočnostiam – transcendentálnym skúsenostiam. V materialistickej kultúre sú ľudské srdcia a myslenie uzavreté. Berú na vedomie iba fakty viditeľného sveta, pretože ich predsudky im hovoria, že okrem matérie niet ničoho iného: všetko, čo existuje, čo sa deje, má materialistický základ. Takto nastavení ľudia nepozorujú na neviditeľné veci, pretože podľa nich ani neexistujú. Tieto náuky, ideológie a kultúry značne ovplyvňujú duchovný stav národa, pretože príliš oslabia ich intuitívne schopnosti, a tak ani neočakávajú nadprirodzené Božie zásahy – čiže viera u nich nefunguje, alebo len veľmi slabo. Biblická viera neznamená akúsi predstavu alebo predmet, ktorý si človek sám vytvorí, ale predstavuje kanál medzi prirodzeným a nadprirodzeným svetom. Neviditeľný svet je takisto reálny ako viditeľný, ba podľa mňa je omnoho reálnejší. Viditeľný svet je oproti neviditeľnému len dočasný, prechodný. Cieľom viery je práve to, aby sa neviditeľné stalo viditeľným. Kresťania chcú dosiahnuť v živote svojej viery práve toto. No, v očiach tých, ktorí neveria v stvorenie, sa to zdá nemožným. Podstatou stvorenia je, že Boh nestvoril univerzum z ničoho, ale že viditeľné povstalo z neviditeľného.

Biblická viera neznamená akúsi predstavu alebo predmet, ktorý si človek sám vytvorí, ale predstavuje kanál medzi prirodzeným a nadprirodzeným svetom.

Čo možno očakávať od nového pápeža?

Budeme vážne pozorovať na jeho slová, rozhodnutia a vyučovania. V súvislosti s jeho pontifikátom nemáme negatívne očakávania, veď značná časť argentínskych evanjelikálov hovorí, že je to priateľský a pokorný človek, ktorý navštívil nielen synagógy, ale aj evanjelikálne, charizmatické zbory a že sa k neoprotestantom správal ako k bratom. Počuli sme aj takú správu, že poprosil charizmatických vodcov, aby sa za neho pomodlili s kladením rúk. Teraz sa dostal do vysokej pozície a nevedno, či tieto priateľské postoje bude praktizovať aj na pápežskej úrovni. No ja mám skôr pozitívne očakávanie. Argentínski evanjelikálni kresťania, ktorí ho poznajú, očakávajú lepšie veci než to, čo bolo u jeho predchodcu, hoci podotýkam, že ja som schvaľoval aj vládu Benedikta XVI. viac než pôsobenie pápeža Jána Pavla II., pretože pápež Benedikt sa snažil v cirkvi postaviť osobu Pána Ježiša Krista do centra, pričom kult Márie posúval do úzadia. Tento fakt každopádne podčiarkuje jeho význam. Navyše sme v posledných rokoch zaznamenali zo strany Vatikánu viac tolerancie než v dobách vlády pápeža Jána Pavla II., preto veríme, že aj pápež František bude kráčať cestou tolerancie.

Vieme, že patril k jezuitskému rádu.

V súvislosti s jezuitským rádom môžem povedať – ako bývalý katolík – že aj medzi nimi boli, aj sú, rôzni ľudia: od sympatizantov ľavicového liberalizmu až po tvrdú líniu konzervativizmu. O pápežovi Františkovi skutočne tvrdia, že je veľmi konzervatívny, no i náš zbor je konzervatívny. Vzťahom na vyznanie viery Nicejského koncilu – ohľadom manželstva ľudí s rovnakým pohlavím, interrupcie či eutanázie – sme mali doteraz rovnaké stanoviská ako aj katolícka cirkev. Samozrejme, v mnohých zásadných otázkach sú naše stanoviská odlišné, ale čo sa týka konzervativizmu, sme s nimi absolútne zajedno. Rozhodujúce bude, či pápež František bude budovať svoj konzervativizmus na Božom slove, alebo na katolíckych tradíciách.

Čo si myslíš o mediálnych kampaniach proti pápežovi Františkovi?

Jeho minulosť môže byť zbraňou v rukách jeho odporcov, aj vo vnútri cirkvi, najmä tých, ktorých nezaujíma obnova cirkvi, očistenie od pedofílie, homosexuality a podobných telesných hriechov.

Čo si myslíš o nezvyčajnom spôsobe, akým pápež Benedikt opustil pápežský post? Bolo to hlavne kvôli tomu, že už nechcel riešiť vnútorné problémy a hriechy?

Joseph Ratzinger bol už v šesťdesiatych rokoch známym teológom. Je to rozhľadený človek, ktorý miluje svoju knižnicu, rozjímanie a štúdium. Nechal sa počuť, že nie veľmi nadšene prijal post pápeža, no počas troch desaťročí bol kľúčovou osobnosťou Vatikánu. V jeho odstúpení mohlo zohrať svoju úlohu viacero faktorov. Podľa môjho názoru nebol dominantnou príčinou jeho zdravotný stav a únava, ale nejaká udalosť, ktorá bola „poslednou kvapkou“, a následne nato hodil „opraty“ medzi kardinálov. Každopádne si pán Ratzinger zaslúži úctu.

 
Preklad: Zlatka Radnotyová
Zdroj: Új Exodus 2013