Služobník

Ježiš Kristus je nám príkladom vo všetkom. Sám o sebe hovorí, že neprišiel na to, aby sa Mu slúžilo, ale aby On slúžil. Dokonalo a do poslednej chvíle sa rozdal v službe Bohu i ľuďom. Aj my, jeho nasledovníci, si musíme uvedomiť, že sa máme správať ako tí, ktorí dávajú, ktorí slúžia. Preto, aby sme vedeli, čo konkrétne máme robiť, pripomeňme si, že sféry našej služby sú: rodina, práca, spoločnosť a cirkev. 

Venujme sa ďalej cirkvi. Zásadné konštatovanie v tejto oblasti je, že cirkev rastie zo služby. Niekedy máme dojem, že cirkev tu je bez ohľadu na to, aký k nej my máme postoj. To je veľký omyl. Najprv Boh povolá ľudí, pomaže ich do služby a potom pod vedením Ducha Svätého na základe tvrdej práce začínajú vznikať a rozširovať sa cirkevné zbory. Aj v tomto procese platí, že čím je služobníkov viac, čím je služba kvalitnejšia a horlivejšia, tým viac prosperuje cirkev. Preto je veľkou úlohou vedúcich rozpoznať u jednotlivých veriacich rôzne obdarovania, vytrénovať ich a povzbudiť, aby svoje hrivny a talenty ďalej rozmnožovali v práci.

Aké služby existujú

V Novom zákone sú tri miesta, ktoré nás vyučujú o tom, ako sa jednotliví veriaci môžu zapojiť do Božieho diela. Prvé miesto nájdeme v 1. liste Korintským kap. 12 a 14, kde sa hovorí o duchovných daroch. „A sú rôzne dary milosti, ale ten istý Duch. A sú rôzne služby, a ten istý Pán. A sú rôzne pôsobnosti, ale ten istý Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. Ale jednému každému sa dáva prejavovanie Ducha na spoločný úžitok. Lebo jednému sa dáva skrze Ducha slovo múdrosti a druhému slovo známosti podľa toho istého Ducha, inému viera, v tom istom Duchu; inému milosti dary uzdravovania, v tom istom Duchu; inému pôsobnosti divov, inému proroctvo, inému rozoznávanie duchov, inému druhy jazykov a inému výklad jazykov, a to všetko pôsobí jeden a ten istý Duch rozdeľujúc osobitne jednému každému tak, ako chce.“ (1Kor 12,4-11) Je tu opisované, ako Duch Svätý uschopňuje jednotlivé údy cirkvi neslúžiť iba vo vlastnej sile, ale s darmi, ktoré uschopňujú jednotlivcov k mimoriadnym skutkom. V krátkosti by sme mohli povedať, že dary moci uschopňujú dostať sa zo situácie, ktorá sa zdá byť neriešiteľná, dary zjavenia nám umožnia nájsť cestu ako ďalej napredovať a cez dary reči prichádzajú posolstvá od Boha, a to pre jednotlivcov aj pre celú cirkev.

 V 12. kapitole Rímskym je tiež vymenované, akými službami sa posilňuje cirkev, no často tu nájdeme prirodzené schopnosti, ktoré odovzdá človek Bohu. Samozrejme, aj tieto schopnosti musia byť Bohom očistené a pomazané. „Lebo tak, ako máme v jednom tele mnohé údy, ale ako údy nemajú všetky toho istého úkonu, tak aj my mnohí sme jedným telom v Kristovi, ale jednotlivo jedni druhých údmi. A majúc rozdielne dary, podľa milosti, ktorá nám je daná, buď proroctvo, nech je v úmere s vierou; buď službu, verný v službe; buď ten, kto učí, v učení; buď kto napomína, v napomínaní; ten, kto sa zdieľa, v prostote; kto je predstavený, v pilnosti; kto činí milosrdenstvo, nech to robí veselou tvárou, ochotne.“ (Rim 12,4-8)

V 4. kapitole Efezským nájdeme služobnosti, ktoré pomáhajú všetko organizovať, integrovať, držať pokope: „A on dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov, jedných za evanjelistov, jedných za pastierov a za učiteľov na zdokonaľovanie svätých k dielu služby, na budovanie tela Kristovho, až by sme všetci dospeli v jednotu viery a plného poznania Syna Božieho, v dokonalého muža, k miere dospelosti plnosti Kristovej, aby sme už neboli viacej nedospelými, zmietaní vlnami a sem a ta nosení každým vetrom učenia, závratníctvom ľudí, schytralosťou mámiť do bludu, ale aby sme hovoriac pravdu v láske rástli v neho v každej veci, v neho, ktorý je hlavou, Kristus, z ktorého všetko telo, príslušne dovedna pojené a spolu viazané každým pojivom podávania výživy, podľa pôsobenia v miere jedného každého dielu vzrast tela si pôsobí na svoje budovanie sa v láske.“ (Ef 4,11-16) 

Čo je na budovanie

Vo všetkých z vyššie uvedených výňatkov z Božieho slova nájdeme neustále sa opakujúci motív, a tým je budovanie. Budovanie, rozširovanie, posilňovanie, udržanie jednoty medzi jednotlivými údmi tela, súdržnosť – tieto hodnoty musíme mať na mysli, keď hovoríme o službe. Dobrý výraz je „zborotvornosť“. Ak je služba „zborotvorná“, je osožná. Ak niekto slúži sám pre seba, vytvára vlastnú koncepciu služby v rámci zboru alebo sa nevie podriadiť vedeniu, potom jeho služba nie je na budovanie. Nielenže nie je na budovanie, ale pre cirkev je zničujúca. Navyše tu platí pravidlo, že čím je niekto schopnejší, jeho služba populárnejšia, jeho osobnosť zaujímavejšia, tým väčšie škody vie narobiť v cirkvi. Keď sa pozrieme do Písma, vidíme, že skutočné problémy medzi Božím ľudom nenarobili priemerní ľudia, ale takí, ktorí mali istú pridanú hodnotu. Preto si myslím, že v nasledujúcom období treba posilniť myšlienky „zborotvornosti“, jednoty a služby. 

Ako treba slúžiť

Mohli by sme vymenovať celý rad biblických pasáží, v ktorých nájdeme odpoveď na túto otázku. Heslovite vymenujem iba niektoré.

Slúžime s dobrým motívom – z lásky k Ježišovi, nie pre vlastné ambície, posilnenie svojho ega či pozdvihnutie.

Slúžime dobre, kvalitne – Často si mylne myslíme, že naša práca v cirkvi nemusí byť až taká zodpovedná a kvalitná, lebo ju robíme dobrovoľne. Pánovi by sme však mali slúžiť dobre. Nedbalá služba prináša skazu. „Zlorečený ten, kto koná dielo Hospodinovo nedbalo…“ (Jer 48,10a)

Slúžime v nespravodlivom – „Ak ste teda neboli verní v nespravodlivom mamone, ktože vám potom zverí to, čo je pravé?“ (Lk 16,11) V cirkvi je hodnotná aj praktická služba. Vlastne všetky služby sú rovnako hodnotné. Pred Bohom zoberieme odmeny podľa toho, ako sme narábali so svojimi talentami. Pastor i evanjelista, hudobník, zvukár, učiteľ v besiedke, pomocník na parkovisku, tí ktorí upratujú, všetci dostaneme rovnakú odmenu.

Slúžime v malom aj vo veľkom – „Kto pohŕda dňom malých začiatkov…“ (Zach 4,10) Ak malá služba nie je vykonaná s plným nasadením, potom nepríde ani väčšia. Ale pozor, ani potom, keď človek v službe postupuje, nesmie ho opustiť pôvodný elán.

Slúžime s kresťanskými cnosťami – Samozrejme, že aj v cirkvi dôjde k tomu, že medzi jednotlivými bratmi sa vyskytnú ojedinelé pnutia a nedorozumenia. Vtedy treba zaprieť vlastné ego a dať do popredia Pánovo dielo.

Slúžime v podriadenosti – „Podobne mladší, podriaďte sa starším, a všetci, podriaďujúc sa jedni druhým,...“ (1Pt 5,5) Zo spoločného cieľa a vízie vyplynie, ktoré služby treba posilniť na dosiahnutie výsledkov. Nie vždy môžeme klásť otázku, čo by som chcel robiť, skôr sa pýtajme, čo treba robiť.

Slúžime v záujme celku – Viackrát sme zdôrazňovali, že celoplošné prebudenie v krajine je dôležitejšie ako momentálny stav jedného zboru. Preto sa v práci nepretekáme, ale tešíme sa z úspechov druhých aj z úspechu spoločného. Chráňme cirkev, aby nedochádzalo k odtrhávaniu, drobeniu.

Slúžme horlivo, aby sme počuli výrok: „Dobre sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohom ťa ustanovím.“ (Mt 25,21) „A tak, moji milovaní bratia, buďte pevní, nepohnuteľní, rozhojňujúci sa vždycky v diele Pánovom, vediac, že vaša práca nie je márna v Pánovi.“ (1Kor 15,58)