Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)
Niekto povedal, že čarovanie je verejný nepriateľ č. 1. Ak pochopíme, čo vlastne čarovanie je, aké sú jeho praktiky a dopad na ľudské životy, zaiste s týmto výrokom budeme súhlasiť. Výsledky sú totiž devastujúce. Pre toho, kto pod čarovaním je, ale aj pre toho, kto sa ho dopúšťa, a to už či vedome, alebo nevedome.
Pre pochopenie čarovania je dôležité zaoberať sa dvomi pojmami a to sú: VÔĽA a MOC
Začnime vôľou. Dali by sa tu spomenúť slová ako chcenie, prianie, túžba, cieľ alebo potreba niečo dosiahnuť. Z Biblie vieme, že aj Boh má svoju vôľu. Má cieľ, želanie pre svoje stvorenie a tento chce aj dosiahnuť. Základnou kvalitou Božej vôle je, že je dobrá, lebo Boh je dobrý. Keď Boh presadzuje svoju vôľu, znamená to, že je dobrá pre všetkých. Boh nechce nikomu ublížiť, poškodiť ho, alebo ho ukrátiť na úkor niekoho druhého. Božia vôľa pre každého je absolútne šťastie. S človekom je to inak. Ľudský jedinec ako potomok Adama je deformovaná egoistická bytosť, a preto jeho vôľa nie vždy má za cieľ požehnanie pre všetkých. Čím je človek zranenejší, čím jeho ego bolo v minulosti viacej pošliapané, tým menej praje ostatným, aby sa mali dobre. Tento jav človek lepšie pochopí, ak si spomenie na obdobia svojho života, kedy bol ozaj šťastný. Ak je človek šťastne zaľúbený, ak zažil niečo príjemné, alebo dosiahol mimoriadny úspech, alebo sa mu dostalo uznania (zdarne zložené skúšky v škole, víťazstvo v športe, povýšenie v robote, finančné požehnanie, alebo už spomenuté zamilovanie), vtedy vie človek byť aj akosi veľkorysejší, lepšie praje ostatným a niekedy sa čuduje, aká ušľachtilá bytosť sa v ňom nachádza. Väčšinou to s človekom ale tak nie je. Od detstva sa naučil presadzovať svoju vôľu, bez ohľadu na ostatných. Chápe tak svet. Myslí si, že to je normálne a spravodlivé.
Držiac sa témy vôľa musíme spomenúť ešte dva pojmy. Pevná vôľa a tvrdohlavosť. Pevnú vôľu má človek, ktorý ju podriaďuje Božej. Vie ovládať svoje ego, nepopúšťa uzdu hriechu a presadzuje voči svojmu okoliu správne hodnoty, vychádzajúce z Biblie, nedá sa zastrašiť ani skorumpovať. Jeho správanie je na požehnanie všetkým. Naproti tomu tvrdohlavý človek sa zasekne, postaví vlastné chcenie proti Božej vôli a trápi ostatných. Práve trápenie, útlak a nešťastie sú charakteristickými znakmi, ktoré môžeme identifikovať, keď sa stretneme s čarovaním. (Toto nám pomôže pri odhaľovaní.) Biblia dáva do súvislostí práve postoj ľudskej vôle, ako sú tvrdohlavosť, zaťatosť, zadubenosť, nezmieriteľnosť, tvrdá šija, tvrdé čelo, neústupčivosť do priameho súvisu s čarovaním. „Lebo vzbura je taký hriech ako čarodejníctvo a svojvôľa ako modlárstvo a bohovia. Preto, že si ty zavrhol slovo Hospodinovo, zavrhol aj on teba, aby si nebol kráľom.“ (1Sam 15,23)
Na to, aby mohol niekto uplatniť svoju vôľu, potrebuje moc. Musí mať silu a schopnosť konať. Bez moci všetky dobré úmysly, plány, zámery a ciele nemôžu byť realizované. Nádej na večný život, vykúpenie zo satanovho zovretia a možnosť dobrého života nám dáva práve fakt, že všetku moc má Boh. Túto moc dostal aj Ježiš, ktorý po vzkriesení svojho ľudského tela vyhlásil: „Daná mi je každá moc na nebi aj na zemi.“ Keby Boh nemal moc, nemôže uplatniť lásku. Každý normálny človek vie, že každý dobrý cieľ môže byť realizovaný iba vtedy, keď sú prítomné aj zdroje moci. V cirkvi ako keby toto konštatovanie neplatilo. Keď sa vyučuje o moci, mnohí hneď varovne dvíhajú prst. Netreba sa báť, nech má cirkev moc v každej oblasti. V tom nie je problém, problém je v tom, na čo a ako sa moc používa. Ak je uplatňovaná správne, potom výsledkom je sloboda. Spolu so slobodou prichádza aj radosť, voľnosť, šťastie. Ak naplneniu šľachetných úmyslov chýba moc, ciele zostanú nenaplnené, dochádza k uskromňovaniu, k uťahovaniu opaskov, frustrácii. A teraz podstatné konštatovanie pre pochopenie čarovania:
K čarovaniu dochádza všade tam, kde moc je, ale je uplatňovaná zle, v rozpore s Božou vôľou, na presadenie egoistických cieľov, na obmedzenie slobody a šťastia iných.
Okultisti na rozdiel od kresťanov chápu potrebu moci celkom dobre. Preto v súvislosti s čarovaním sa mnohým vybaví obraz tajomnej ženy, ktorá za svitu mesiaca noci svätojánskej, zhrbená variac tajomný nápoj, krúti kúzelnou paličkou a mumle. Prečo chce získať podporu z nadprirodzeného sveta, jednoducho povedané moc? Túto moc chce použiť na ovládanie ostatných, samozrejme, v rozpore s Božou vôľou. Aj okultista Šimon v 8. kap. Skutkov bol fascinovaný mocou. Už skôr, ako prišiel Filip do Samárie, ovládal masy používajúc mágiu. Keď videl Božiu moc, okamžite doniesol peniaze, aby ju mohol získať. Prečo? Aby mohol ešte lepšie ovládať (manipulovať) davy. Skúsme zhrnúť pojmy moc, vôľa a čarovanie. Ak chceme napĺňať Božiu vôľu na prospech ostatných, je to správne. Ak sa moc používa na egoistické ciele, v rozpore s Božou vôľou, ide o čarovanie. Čarovanie je ťažký hriech. Čarovanie odtrháva od Boha. Keďže čarovanie odtrháva od Božej vôle, odtrháva, odrezáva od Božej osoby. Otcom čarovania je lucifer, ktorý odtrhol časť anjelov a chcel byť obdivovaný ako Boh. Upozorňujem, že satan nemal primárne za cieľ vystaviť všetkých, nad ktorými sa postavil, trápeniu a večnému ohňu. Je to však zákonitý koniec každého stvorenia, ktoré sa od Boha odtrhne.
Viackrát už sme spomínali, že Boh realizuje svoju vôľu cez ľudí, ktorým dal moc, ak chcete, štruktúry. Tým hlavným, komu sú všetky štruktúry podriadené, je Boh a človek Ježiš Kristus Nazaretský, ktorý bol vyzdvihnutý do neba. Tomuto je podriadená každá politická moc, hospodárska moc, rodinné usporiadanie spoločnosti a cirkev. Dôvod, prečo je svet v takom stave, v akom sa nachádza, je práve čarovanie. Moc nie je používaná správne, v súlade s vôľou Božou, čím je konanie vplyvných ľudí viac v rozpore s Pánovou vôľou, tým viac je nešťastí.
Štát, ako vieme, je organizované násilie a je to v poriadku. Politici majú obr-moc. V prípade politikov by sme mohli definovať čarovanie ako zneužitie právomoci verejného činiteľa. Táto myšlienka je za radou, ktorú dal Ján Krstiteľ vojakom, ktorí za ním prišli s otázkou: „Čo máme robiť?“ po tom, ako sa rozhodli dať svoj život do súladu s Bohom. Ján im odpovedal: „Majte dosť na svojich platoch a nedrancujte – teda, nezneužívajte svoje postavenie, nezneužívajte to, že ste voči civilnému obyvateľstvu v postavení silnejších, používajte moc na udržanie poriadku. Bolo by skutočne lahodné, keby politici na všetkých úrovniach konali spravodlivo a s ohľadom na blaho ľudu a keby mali dosť na svojich platoch.
Najväčším hriechom politikov je, keď odrežú ľudí od ich Stvoriteľa. Preto režimy, ktoré sa rozhodli vylúčiť Boha z verejného života, končia katastrofou. Od Francúzskej revolúcie cez stalinské Rusko, ostrov slobody – Kubu až po Severnú Kóreu. Po ulici sa kotúľajú hlavy, gulagy sú plné, všade je plno špicľov a hladomor. Je zaujímavé, že ani zem nechce pre tento režim rodiť. Snaha odrezávať občanov od Boha je nerozumná. Ak sa štátna moc snaží kriminalizovať veriacich, vyvolávať podozrenia, nie je to dobre.
Režimy, ktoré sa rozhodli vylúčiť Boha z verejného života, končia katastrofou.
„Lebo koreňom všetkého zlého je milovať peniaze...“ (1Tim 6,10) Financie sú neutrálne. Nie sú dobré ani zlé. Nikto však nepochybuje, že sú silným nástrojom moci. Peniaze milujú ľudia preto, že človeku prinášajú pocit istoty, bezpečia, nadradenosti, umožňujú ovplyvňovať okolie atď. Teda ten, kto miluje peniaze, nimi presadzuje svoju vôľu. S bohabojným človekom je to celkom inak. Vie, že jeho bezpečie je v Bohu a všetka kvalita a hodnota jeho života, jeho povýšenie a poníženie sú priamo závislé od jeho vzťahu so Všemohúcim. Rozumný veriaci by sa však nemal brániť financiám, lebo ich nepoužije na zlé alebo egoistické ciele, ale môže nimi napĺňať Božiu vôľu. Vďaka peniazom môžeme podporovať ušľachtilé projekty, ako napríklad kŕmiť hladné deti v Afrike, do ktorého sme vstúpili. Vďaka peniazom môžeme kázať evanjelium, používať najmodernejšie technológie na jeho šírenie. Blahoslaviť chudobu je nerozumné.
Do kategórie čarovania patrí aj zlé správanie v pracovnom pomere. Je hriech, ak zamestnávateľ zadržuje mzdu za vykonanú prácu, alebo neprimerane zneužíva pracovníkov. Rovnako zlé však je, ak niekto zamestnávateľovi alebo firme spôsobuje škody, alebo odvádza nekvalitnú prácu. Písmo radí, aby sme pracovali ako Pánovi a šéfom radí, aby sa báli Boha. „Vy, sluhovia, poslúchajte svojich telesných pánov s bázňou a s trasením v prostote svojho srdca ako Krista neslúžiac verne iba na oko ako takí, ktorí sa chcú ľúbiť ľuďom, ale ako sluhovia Kristovi činiac vôľu Božiu z duše, s dobrou mysľou, slúžiac ako Pánovi a nie ľuďom, vediac, že čokoľvek by jeden každý učinil dobré, to si odnesie od Pána, buď sluha, buď slobodný. A vy, páni, čiňte to isté naproti nim zanechajúc hrozbu v povedomí, že aj vy sami máte toho istého Pána v nebesiach, o on nehľadí na osobu.“ (Ef 6,5-9)
Zdá sa, že rodinné prostredie je živnou pôdou pre čarovanie a manipuláciu. Je to preto, že štát aj hospodárska sféra majú svoje pravidlá, ktoré sa neustále formujú tak, aby spoločnosť prežila. Pre rodinu však žiadny zákonník spísaný nebol. Preto existuje viacero modelov pre fungovanie rodiny od radikálneho žido-kresťanského biblického, cez umiernenejší až k modelu liberálnemu, podľa ktorého môžu fungovať manželstvá rovnakého pohlavia alebo komunitné súžitie viacerých osôb. V niektorých rodinách sú dominantní muži, zväčša však práve vďaka čarovaniu chod ovládajú ženy, aj keď sa to priamo nedeklaruje. Správanie v rodine formuje kultúra, predchádzajúce príklady, romantické filmy atď. Preto v tomto prostredí dochádza k veľkému trápeniu a konfliktom, lebo každý chce presadiť svoje videnie, svoju vôľu a pokladá to za správne. Výsledkom zavrhnutia biblického pohľadu na rodinu bude úplné zničenie spoločenského života, ktorý od raja fungoval na súdržnosti rodových zväzkov, kmeňov až k národu.
Absencia pravidiel pre pokojný chod rodiny spôsobuje, že svoju vôľu bezzákonne presadzuje každý. Často dostávam otázku, kde je hranica medzi správnym vedením a diktátom, alebo kde sú medze medzi servilnosťou, asertivitou a manipuláciou. Odpoveď je bohabojnosť. Bohabojný človek vie pôsobiť v skupine tak, že radšej ustúpi zo svojho názoru, hoci je správny, pre blaho ostatných. Bohabojný človek nevie ísť až na hranu noža, až k zničeniu všetkého dobrého, len preto, že je presvedčený o svojej pravde.
Dobrá cirkev je inštitúcia, ktorá vie čarovanie poraziť. Poriadok Svätého Ducha umožňuje čarovanie detekovať, identifikovať a zamerať, následne ho vieme vytlačiť. Vždy ide o veľmi komplikované situácie a boj, ktorý vyžaduje dobré nervy. Cieľom poriadku v cirkvi je, aby sa ku všetkým ľuďom dostala milosť a dobrota Pánova. Dobrí vedúci a pastieri majú na zreteli tento cieľ, dobre kŕmia, napájajú, ale aj chránia ovce pred dravými vlkmi, hoc v rúchu baránkovom. Je zaujímavé, že Biblia úplne presne odhaľuje všetky spôsoby, akým sa čarovanie chce vkradnúť do cirkvi. Preto bez pochopenia vyučovania o Jezábel, nikolaitoch, Balámovi, Kórachovi a Kainovi čarovanie dostane v cirkvi priestor, prinesie odpornú dusnú atmosféru. Zastaví sa rast, prídu konflikty a cirkev sa začne zmenšovať a starnúť. Upozorňujem, že nie sme na to predurčení.
Uveďme niekoľko príkladov najčastejšieho správania ľudí, ktorí chcú panovať nad druhými, ovládať situácie a neústupčivo presadzovať svoju vôľu.
Ticho – Odmietnutie komunikovať je veľmi častý jav. Dotyčná osoba tým dáva najavo svoje roztrpčenie a hnev. Mlčanie vždy spoľahlivo donesie odpornú atmosféru, ktorou sú ostatní trestaní za nepoddajnosť.
Odopretie dobra – Stará mama alebo otec sú z trucu schopní niekoho vydediť. Manželia trestajú jeden druhého odopieraním sexu. Upozorňujem, že ide o hriech.
Nátlak, vyhrážanie – Cieľom je vyvolať strach. Pod vplyvom strachu človek nekoná slobodne, robí zlé rozhodnutia. Boží človek musí byť statočný. Ježišovi svedkovia sa nesmú báť. Svätý Duch ich posilňuje, aj keď stoja tvárou v tvár nepriateľovej sile, nezmenia svoje postoje.
Vydieranie – Citlivé informácie sa dajú vždy zneužiť. Niekedy môže ísť aj o kompromitujúce informácie o morálnom zlyhaní, ale dajú sa zneužiť aj obyčajné „tajomstvá“ intímnej povahy. Bohabojný človek má zábrany niečo také zverejniť, no bosorák to urobí celkom ľahko a ešte sa čuduje, čo urobil zle, lebo iba povedal pravdu.
Peniaze – Na príklade Baláma vidíme, ako sa človek vie zmeniť pod vplyvom mamonu. Keď mu ponúkli málo peňazí, odolal. No väčšiemu mešcu už nie.
Omamné látky – Pod vplyvom týchto látok sa menia skutky človeka, lebo sa ochromila jeho vôľa. Opiť niekoho alebo urobiť ho závislým od drog je veľkým hriechom.
Alkohol, drogy, lieky – Málokto si to uvedomuje, ale závislosti človeka manipulujú, robia ho neslobodným, je pod čarovaním.
Sexuálne zvody – Tomuto hovoríme červená mágia, kedy dochádza k zneužitiu tela na čarovanie a v ľuďoch sú budené skazené túžby, aby robili také veci, ktoré sú proti ich svedomiu, ak chcete, vôli.
Náboženské zvody – Každé správanie, ktoré má za cieľ odrezať ľudí od spasenia, je čarovanie. Všetko, čo zabraňuje slobodnému prístupu k Biblii alebo spochybňovaniu Biblie, je čarovanie. Všetky reči proti naplneniu Svätým Duchom, proti hovoreniu v jazykoch a uzdravovaniu sú čarovanie, ktoré je na úrovni smrteľného hriechu – rúhania sa Svätému Duchu.
1. Treba celej problematike rozumieť.
2. Treba v sebe vyformovať dobré srdce, ktoré miluje Boha aj ľudí. Človek, ktorý miluje ľudí, nenávidí, keď sú oberaní o Božie požehnanie, praje im.
3. Treba si vypestovať v srdci senzitivitu na tieto javy, lebo často sú rafinované a ľudskému rozumu ujdú, no v duchu človek cíti, že sa deje niečo veľmi, veľmi zlé.
4. Pokiaľ možno nepoddávať sa. S láskou, nekonfrontačne čeliť každému, kto chce manipulovať a presadzovať svoju vôľu v protiklade s Božou.
5. Ako sme už viackrát spomenuli, niekedy sa nedá ísť do konfliktu, lebo škody, ktoré by boli spôsobené, sú príliš veľké. Biblia hovorí, pokiaľ je to možné, nech máme pokoj s každým. Čiže hľadanie pokoja a požehnanie pre druhých nám ukazuje cestu, o ktorej vieme, že pôjdeme spolu s Bohom a nakoniec zvíťazíme.
6. Veľmi účinné je v modlitbách zväzovať zlé sily v mene Ježiša Krista, je to veľmi účinné, ak ide o ľudí blízkych. Na tomto mieste pripomínam, že apoštol Pavol hovorí, že naše bojovanie nie je proti ľuďom, ale proti silám, ktoré ich poháňajú.
Prajem každému, aby žil v dobrej, dokonalej Božej vôli a vytlačil zo svojho života všetky sily, ktoré ho od Boha odrezávajú a robia neslobodným. Užívajte si slobodu. Túto slobodu a požehnanie doprajte aj ostatným. Ježiš Kristus nakoniec všetko dá do poriadku. Budeme žiť v úplnej harmónii s Božou vôľou, bez akéhokoľvek odrezávania. Nezabudnite, že to, ako sprostredkujeme, alebo naopak zadržujeme požehnanie pre ostatných, je hlavným kritériom, podľa ktorého nás Pán bude súdiť.
