Zlo

Existuje zlo. Presvedčení materialisti ho vnímajú ako silu, ktorá poháňa evolučný vývoj, neveriaci, ktorí sa eventuálne zamýšľajú nad Božou existenciou, dôjdu k názoru, že ak by bol Boh, potom by mal na zemi mať lepší poriadok. Aj pre ozajstného veriaceho nie je jednoduché odpovedať na otázky, prečo sa dejú zlé udalosti a to aj im – úprimne veriacim v Boha. Položme si tiež otázku, do akej miery je zlo osobné.

Môžeme konštatovať, že zlo funguje ako princíp, ktorým je opečiatkovaný svet. Zlo sa prejavuje aj v konkrétnych skutkoch, a taktiež si nemôžeme zakrývať oči pred skutočnosťou, že existujú bytosti, ako je satan, padlí anjeli a démoni, ktorých zlo je samotnou podstatou. Preto sa naďalej budeme zaoberať tromi oblasťami a to je svetský systém, stará prirodzenosť človeka a zlí duchovia.

Svet

Je zaujímavé, že Pán Ježiš Kristus pomenoval satana ako „knieža tohto sveta“. Ján zase hovorí, že celý svet leží v zlom. Odpoveď na otázku, prečo to tak je a ako k tomu došlo, je hneď na začiatku Biblie. Človek, ktorému dal Boh správu nad zemou, sa radšej podriadil satanovi, a preto sa celý svet pokazil. Biblia podrobne ďalej popisuje potomkov Adama, ktorí ako ľudská rasa znovu a znovu odmietajú vrátiť sa pod Božiu vládu. Kain úmyselne ignoroval Božie zjavenie o obetiach. Množiace sa predpotopné ľudstvo sa stavalo proti Božím nariadeniam opovržlivo a množilo jeden hriech za druhým. Ani po potope to nebolo lepšie, ľudstvo sa odmietlo rozísť a zaujať zem. Po zmätení jazykov začali bojovať kmeň proti kmeňu a národ proti národu a aj Izraelci, ktorých Stvoriteľ trpezlivo vyučoval, čo je dobré a čo zlé, sa prejavili tak isto tvrdošijným národom ako aj národy ostatné. Prvý kresťanský mučeník Štefan to popisuje vo svojej reči pred Sanhedrinom a zhŕňa postoj Izraelitov nasledovne: „Vy tvrdošijní s neobrezanými srdcami aj ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému; tak isto ako vaši otcovia. Ktorého proroka vaši otcovia neprenasledovali? Zabili aj tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého. Ale teraz ste sa jeho zradcami a vrahmi stali vy, ktorí ste prijali zákon prostredníctvom anjelov, no nezachovali ste ho.“ (Sk 7,51-53)

Vzbura ľudstva voči Bohu pokračovala a pokračuje dodnes. Zborenie chrámu, pogromy na Židov, prenasledovanie kresťanov hovoria o snahe ľudstva vymazať zo zeme akúkoľvek stopu po Bohu.

Samozrejme, po celé veky existovali ľudia, ktorí Pána milovali, mali s Ním spoločenstvo a podriaďovali sa mu. Enoch, Noach, Abrahám a hrdinovia Starého zákona ako aj úprimní veriaci kresťania dokazujú, že je možné žiť v svetskom systéme a zároveň sa mu nepodriaďovať – byť poslušný Bohu.

Stará prirodzenosť

V ten istý okamih, ako padol do zlého celý svet, prebehli zmeny v tých, ktorí to všetko zapríčinili – v Adamovi a v Eve. Keďže sa rozhodli radšej poslúchať satana, získali aj niečo z jeho prirodzenosti – náchylnosť na zlé a toto zdedili všetci ľudia. Voľakto povedal, že človek nie je hriešnik, pretože hreší, ale hreší, pretože je hriešnik. Rozumejme dobre, keď použijeme termín hriech, hovoríme o skutku proti Bohu, o skutku zlom. Ako ťažké je nehrešiť, zmeniť životný štýl a robiť dobre, zistia iba tí, ktorí sa o to pokúšajú. Aj keď človek konečne pristúpi na to, že mnohé jeho skutky sú zlé a on sám, že nie je dobrý a chce sa zmeniť, zistí, že v ňom pôsobí sila, ktorá mu v tom reálne zabraňuje. Táto sila je hriech a pôsobí v tele každého človeka. „Viem totiž, že vo mne, teda v mojom tele, neprebýva dobro. Mám vôľu robiť dobro, ale nemám schopnosť uskutočniť ho. Nerobím totiž to dobré, čo chcem, ale konám zlé, čo nechcem. Ak však robím to, čo nechcem, nerobím to ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. Objavujem teda taký zákon, že ak chcem robiť dobro, mám v dosahu len zlo. Lebo podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu môjho rozumu a drží ma v zajatí zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja úbohý človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? Jedine Bohu nech je vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána. A tak teda ja sám svojím rozumom slúžim Božiemu zákonu, ale telom zákonu hriechu.“ (Rim 7,18-25)

Keďže človek pred znovuzrodením nemá spoločenstvo s Bohom, jeho duša je pevne priľnutá k telu. Jedinou možnosťou, ako sa dostať z tejto telesnej starej prirodzenosti a odolať skazeným žiadostiam, pudom, je znovuzrodenie. Srdce človeka začne byť ovplyvňované Duchom Božím a duša sa oslobodí od telesnosti. Proti telesnému zmýšľaniu a skutkom potom treba bojovať, ale tento boj je na úplne inej rovine a môže byť víťazný, práve preto, že sa zmenilo naše ja. „A tí, ktorí sú v tele, nemôžu sa ľúbiť Bohu; ale vy nie ste v tele, ale v duchu, akže Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, ten nie je jeho.“ (Rim 8,8-9) Bez znovuzrodenia je boj proti telu prehratý. Možnože niekto sa snaží o dobrý morálny život vlastnou silou, ale keď tieto sily s pribúdajúcim vekom človeka opúšťajú, prejaví sa veľmi silno negatívny telesný charakter v „celej svojej kráse“.

Zlo ako osoba

Teraz sa pozrieme na zlo ako duchovnú skutočnosť, ktorá je príčinou, že svet sa ponoril do temnoty, človek sa skazil, a ktorá stojí aj za každým klamstvom, nešťastím, smrťou, chorobami, vraždami, za každým hriechom. Toto zlo je osobné. Je to šokujúce. Myslím, že nikdy poriadne nepochopíme, prečo sa slávna bytosť – Lucifer, ktorú stvoril Boh, stala úplne prevrátenou, ako si mohol myslieť, že môže odporovať Bohu. Vynára sa mnoho ďalších otázok. Prečo ho Boh stvoril s možnosťou vzbury, prečo sa Lucifer zo svojich skutkov neobrátil, môžu vôbec duchovné bytosti, ktoré zhrešia, robiť pokánie, môžu dostať milosť? Na niektoré otázky odpovede máme a úprimne si myslím, že na niektoré nie. Musíme sa uspokojiť s tým, čo o satanovi ako o osobe, o jeho vzbure proti Bohu, ktorá má dopad na celý viditeľný aj neviditeľný svet, hovorí Biblia. Vieme o tom, že v srdci satana sa našla pýcha, vzbúril sa proti Bohu a následne strhol do vzbury časť anjelov, pravdepodobne tých, ktorí boli pod jeho priamym vplyvom. Ďalej musíme zobrať do úvahy jeden fakt, že vzbúrené bytosti, padlí anjeli a démoni sú úplne zlí. Nie sú ako človek. I v tom najodpornejšom zločincovi je stopa po dobre. V satanovi nie. Nikdy sa mu nezodvihne žalúdok, keď sa pozerá na utrpenie. Pán Ježiš o ňom hovorí nasledovné: „Zlodej nejde na iné, iba na to, aby ukradol, zabil a zahubil. Ja som prišiel na to, aby mali život a aby mali hojnosť.“ (Jn 10,10) Všimni si, že nejde na iné, ale iba aby škodil. Tento fakt musíme mať na mysli a maximálne sa vystríhať zlých duchov a ich vplyvu. Neexistuje akákoľvek mierová zmluva. Kresťania môžu byť veľmi vďační za to, že Pán Ježiš Kristus satana a všetkých jeho služobníkov porazil, porazil smrť a všetky jej dôsledky. Biblia nám nie nadarmo radí: „Priblížte sa Bohu a vzoprite sa diablovi.“ Preto vzpierajme sa zlu, odmietnime každú možnosť, ako by mohlo v našich životoch pôsobiť (príčiny, prečo môže pôsobiť, nájdeme v Biblii, a nie na televíznej obrazovke) a nasledujme dobro. „... aby si zachoval seba čo do toho prikázania nepoškvrneného a bezúhonného až do zjavenia sa nášho Pána Ježiša Krista.“ (1Tim 6,14) „Čisté náboženstvo a nepoškvrnené u Boha a Otca je toto: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a seba ostríhať nepoškvrneného od sveta.“ (Jk 1,27)