Zmeny

- rýchle, možné, nutné

Je pred nami nový rok. Hodnota času je iba v tom, že ide o ďalšiu šancu, príležitosť, ako sa viac podriadiť Bohu a pripraviť na stretnutie s Ježišom. Zásadná otázka teda je, v akom stave budeme na konci roka, či v lepšom, alebo v horšom ako teraz.

Bez toho, aby sme sa zastavili, ujasnili si niektoré veci a urobili dobré rozhodnutia, nepríde žiadna zmena. Iba ak k horšiemu. Nemôžeme očakávať, že budeme robiť stále tie isté veci a dostaví sa lepší výsledok. Preto sa zastavme, porozmýšľajme, čo je treba zmeniť a urobme dobré rozhodnutia.

Vízie, plány, zámery a ciele

Možno, že si to neuvedomujeme, ale Boh nestvoril človeka na to, aby iba jestvoval, ale vytýčil mu jasné ciele, dal mu úlohy, vždy mu určil, čo má robiť. Čiže vízie a plány pochádzajú od Boha. Veď On sám mal vo svojom srdci jasnú predstavu (víziu), keď začal tvoriť, či už išlo o galaxie, milióny živočíchov alebo človeka. O každej jednej rybe alebo vtákovi mal úplne jasné videnie a potom ich slovom povolal k bytiu. Podobne, keď stvoril Adama, dal mu životnú náplň, určil mu, čo má robiť. Životným cieľom Abraháma, Izáka a Jákoba bolo založiť kmeň – národ, ktorý by uctieval a rešpektoval pravého Boha. Mojžiš mal za úlohu odovzdať Izraelu Zákon a voviesť ho do zasľúbenej zeme. Aj samotný Pán Ježiš Kristus mal úplne jasno v tom, prečo prišiel, aké je určenie Jeho života a často s istotou o tom hovoril. Preto môžeme smelo konštatovať, že veľkosť človeka je daná tým, akým spôsobom napĺňa Božie plány, alebo presnejšie povedané, Božiu vôľu. Preto by sa mal každý snažiť porozumieť, čo vlastne od neho Boh očakáva v tomto pozemskom živote – teda aj v roku 2016. Jednou odpoveďou je posvätenie, ale zdôrazňujem, že nie jedinou. To, že sme sa posvätili a s väčším alebo menším úspechom odporujeme hriechu, je správne, ale k tomu musíme pridať ešte aj skutky, ktorými vo svojom živote naplníme Božiu vôľu. Preto v spoločenstve so Svätým Duchom porozmýšľaj o tom, čo chceš v budúcom roku robiť, a skús to jasne formulovať. „Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré Boh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.“ (Ef 2,10)

Teraz sa zameriame na niektoré oblasti, v ktorých treba zmenu.

Jedlo a pitie

Jedlo a pitie berieme tak samozrejme, že sa ani nezamyslíme, aký veľký význam má táto pozemská činnosť, ktorá zabezpečuje základné ľudské potreby. „Hľa, čo som ja videl: čo je dobré a čo pekné, je to, aby jedol človek a pil a videl dobré vo všetkej svojej práci, ktorou sa trudí pod slnkom ten skromný počet dní svojho života, ktoré mu dal Boh, lebo to je jeho podiel.“ (Kaz 5,18) Vôbec nie je jedno, čo, prečo, ako a s kým jeme a pijeme. Ak sa niekto nad touto myšlienkou pohoršuje, je veľmi pravdepodobné, že v jedle a pití nemá disciplínu a v jeho živote by sme našli mnohé škodlivé závislosti. Potreba prijímať potravu je najsilnejší pud, ktorý buď máme pod kontrolou, alebo nie. Mimochodom, preto, aby sme disciplínu v jedle dosiahli, sa postíme. Všimni si, že patriarchovia jedli pomerne obradne a trpezlivo čakali, kým sa pokrm pripraví. Napríklad, od zarezania teľaťa až po konzumáciu prejde pomerne dlhý čas, je to celkom iné ako Fast food, Mc Donald`s alebo bageta postojačky. Aj Pán Ježiš Kristus volal učeníkov do ústrania, aby spolu strávili čas a zajedli si. Posledná večera sa stala známou. Opačný postoj mal Ezau, ktorý keď vyhladol, za misu šošovice bol ochotný predať svoje prvorodenstvo.

Prvou otázkou je, čo máme jesť. Odpoveďou je – normálnu, pestrú, zdravú stredomorskú stravu. Všetky potraviny, ktoré jedli biblickí hrdinovia, určite môžeme jesť aj my – vrátane mäsa. Skúste jesť čo najmenej polotovarov a konzervovaných jedál, ale keď raz za čas zješ konzervu alebo klobásu, nič sa nestane. Jeme vierou, nie sme v starozákonnej dobe, a preto sa netrápte, či je jedlo čisté, alebo nečisté. Samozrejme, všetko mäso musí byť zbavené krvi.

Zvýšte aj kultúru toho, ako jete alebo pijete. Podstatné je neprejedať sa, nebyť pahltný, neriešiť stres jedlom. Skúste trochu sebadisciplíny, ďalej je dôležité jesť a piť s vďačnosťou, lebo je to Boh, ktorý sa stará o to, aby sa do nášho tela dostali všetky látky potrebné pre jeho správne fungovanie. Taktiež nie je vôbec jedno, s kým jeme. Ak s niekým zasadneme k stolu, posilňuje sa vzájomné puto, vzťah. Preto by sme sa mali snažiť, aby rodina spolu sadala k stolu a nepohŕdajme sviatočnými jedlami pri rôznych príležitostiach. Teraz je otázka, či máme posilňovať vzťah alebo puto úplne s každým. Biblia hovorí, že nie. „Ale teraz som vám písal nemiešať sa, keby sa niekto menoval bratom a bol smilník alebo lakomec alebo modlár alebo nadávač alebo opilec alebo dráč, s takým ani nejesť.“ (1Kor 5,11) Preto by sme napríklad mali zvážiť, koho pozveme na večeru, a taktiež či je dobré všetky pozvania prijať. Moábske ženy boli múdre (na radu Baláma) – pozvali Izraelcov na návštevu, dobre ich nakŕmili a napojili, čím ich zaviazali prijať celý program hostiny vrátane okultizmu a brušných tancov, a výsledkom bolo opustenie bohabojnosti a strmhlavý pád do hriechu. Znie to možno čudne, ale od niektorých ľudí by som neprijal ani pozvanie na kávu.

Pohyb

Viac sa hýb. Keď človek navštívi Izrael, dôjde mu, okrem iných isteže dôležitejších vecí, akú fyzickú kondíciu museli mať biblické postavy. Veľa sa hýbali, ich život bol pevne spojený s fyzickou aktivitou. Či už to bolo ošetrovanie stáda, bojové aktivity, alebo premiestňovanie sa na zvieratách, prípadne pešo. Porovnajte to s naším životným štýlom – sedavé zamestnanie, bez auta sa nepohneme a ak niekto pracuje manuálne, väčšinou ide o jednostrannú záťaž. Nečudo, že prežívame niečo, čo tu voľakedy nebolo, a to pandémiu civilizačných chorôb, ako sú obezita, kardiovaskulárne choroby, cukrovka, depresie a mnoho ďalších. Teoreticky to všetci vieme, ale málokto reaguje na upozornenia lekárov. Tieto choroby totiž vznikajú postupne a nebolia, no po čase si vyberajú krutú daň. Je našou zodpovednosťou, aby sme telo, ktoré nám dal Boh, udržiavali v dobrom stave. Je dôležité, aby sme slúžili Pánovi aj vo vysokom veku. Je škoda, keď niekto nemôže slúžiť svojimi skúsenosťami, znalosťami a pomazaním, ktoré nadobudol v dlhoročnej službe Pánovi kvôli nevyhovujúcemu zdravotnému stavu, alebo preto, že v dôsledku zlej životosprávy predčasne odchádza z tohto sveta. Ak sa teraz na začiatku roka nerozhodneš zaradiť pohybové aktivity do svojho režimu, pravdepodobne sa ti ďalej bude cholesterol usadzovať v cievach a tuk na bruchu.

Pobožnosť

Pobožnosť je životný štýl – chodenie podľa Boha. Stojí na troch základných pilieroch, a to sú: vzťah k Slovu, vzťah k modlitbe a vzťah k službe, ktorou budujeme miestnu cirkev. Je to jednoduché a každý môže veľmi rýchlo vyhodnotiť, aká jeho pobožnosť v skutočnosti je. Na to, aby náš vzťah s Bohom bol uspokojivý, je treba nové a nové rozhodnutia, motiváciu a vytvorenie návykov. Mám niekoľko návrhov:

1) Slovo – Každý deň, skôr než zoberieš do ruky mobil, i-pod, tablet alebo naštartuješ počítač, vezmi Bibliu a prečítaj si niečo z Božieho slova. Nech televízor nie je to, čo uzatvára tvoj deň. Niežeby si nemohol pozerať televízor, ale deň ukonči znovu tým, že otvoríš Bibliu.

2) Modlitba – Udržať osobné modlitebné chvíle je osobnou zodpovednosťou každého z nás, ale prečo nechodievaš na spoločné modlitebné stretnutia v cirkvi? Treba to napraviť. Uvedomme si, že bez modlitby to nejde. Môžeme mať sebaušľachtilejšie ciele, môžeme sa dokonca aj veľa namáhať, ale našu prácu dovedie k dobrému výsledku modlitba – modlitba s porozumením, vierou, modlitba horlivá, vytrvalá.

3) Služba – Slúžiš Pánovi? Nebuď rýchly s odpoveďou, lebo Ježiš povedal, že žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Čiže nie každý, kto sa obráti, zoberie bremeno služby a stane sa robotníkom. Samozrejme, že treba slúžiť Pánovi osobne, zbožným životom, chválami, modlitbami a pôstmi, ale pridaj k tomu aj službu, ktorou budeš budovať aj cirkev. Akú cirkev? Svoju, svoj miestny zbor. Budovanie učeníkov môže prebiehať iba v miestnom zbore, kde sú konkrétne služobnosti a vo vzťahu s konkrétnymi súrodencami v Kristu. Každého chce Pán použiť, pre každého má službu. Je veľa možností, ako môžeš budovať a posilňovať miestnu cirkev. Modli sa, aby ti Pán ukázal tvoje povolanie a použil tvoje obdarovanie. „Kto je verný v malom, je verný aj vo veľkom, a kto je nespravodlivý v malom, je nespravodlivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?“ (Lk 16,10-12)

Spomenul som oblasti, ktoré výrazne formujú náš život. Uvedomme si, že nestačí na vyššie uvedené pritakať, ale treba aj konať. Tieto zmeny sú uskutočniteľné, jednoduché a v konečnom dôsledku prinášajú významné výsledky. Nezabudni, že zmena nastane až vtedy, keď sa niečo zmení. Bez zmeny nemôžeme očakávať lepšie výsledky v našom živote.

Požehnaný rok 2016.