But the Lord said to me, “Do not say, ‘I am a youth.’ For you shall go everywhere that I send you, and whatever I command you, you shall speak. Do not be afraid of their faces. For I am with you to deliver you,” says the Lord.
(Jer 1:7-8 MEV)
When the Lord spoke with Jeremiah and called him into the ministry, the response of the young prophet was natural: Truly, I cannot speak, for I am a youth. When we are about to accept God’s calling for our lives, we must not allow ourselves to respond naturally. What we need to do is to speak and act in faith. It is better to stay silent than to speak negatively. When God calls us into something, then He simultaneously empowers us for that calling. In general, it is also true that all Christians are called to live sanctified lives and be a testimony of the risen Christ, who wants to save everyone. Let us not speak about our inability to fulfill this Great Commission but let us enter into Gods will for our lives knowing “we can do all things through Christ who strengthens us!”
Nehovor, som chlapec
Hospodin mi však povedal: Nehovor: Ja som chlapec, lebo pôjdeš, ku komukoľvek ťa pošlem a povieš všetko, čo ti prikážem! Neboj sa ich, veď som s tebou, aby som ťa vyslobodil – znie výrok Hospodina.
(Jer 1,7-8 SEP)
Keď sa Pán prihovoril Jeremiášovi a povolal ho do služby, reakcia mladého proroka bola prirodzená: Veď ja neviem hovoriť, som ešte len chlapec. Keď však máme prijať Božie povolanie pre naše životy, nemôžeme si dovoliť prirodzenú reakciu. Potrebujeme hovoriť a konať vo viere. Je lepšie ostať ticho, ako sa vyjadrovať negatívne. Keď nás Boh k niečomu povoláva, zároveň nás aj uschopňuje. Všeobecne platí, že všetci kresťania sú povolaní, žiť posvätené životy a byť svedectvom o vzkriesenom Kristovi, ktorý chce zachrániť každého človeka. Nehovorme preto o svojej neschopnosti naplniť toto Veľké poslanie, ale s dobrým vyznaním vojdime do Božej vôle pre naše životy s vedomím, že „všetko vládzeme v Kristovi, ktorý nás posilňuje!“