10. 1. 2022 14:30 | Miroslav Iliaš
Nový výskum niekoľkých archeologických nálezov, ktoré sa datujú spred 2 600 rokov a odkrytých v oblasti Chrámovej hory, objasnil, kde kedysi stál Chrám i pokladnice Judského kráľovstva.
Dvaja izraelskí archeológovia, Zachi Dvira a Dr. Gabriel Barkay, analyzovali desiatky hlinených pečatí, ktoré sa našli v priebehu desaťročí preosievaním pôdy z oblastí, kde nie sú povolené archeologické vykopávky, ako aj z vykopávok v jeruzalemskom parku Ophel, ktorý susedí s južným múrom Starého mesta.
Hlinené pečate sa v staroveku používali na podpisovanie dokumentov alebo nádob, čím zabezpečili, že sa k príjemcom dostanú zatvorené a nedotknuté. Pečate mohli obsahovať symboly alebo nápisy.
"Učenci zvyčajne neberú do úvahy zadné strany pečatí, ale aj z nich sa dá veľa naučiť, najmä o type predmetov, ku ktorým boli pripevnené," povedal Dvira.
Analýzou pečatí vedci zistili, že značný počet z nich nesie na ich rube odtlačky tkaných látok. To pravdepodobne znamená, že sa používali na zapečatenie malých vrecúšok, naplnených napríklad drahými kovmi.
Toto platilo jednak pre pečate z Chrámovej hory, ako aj pre pečate nájdené v impozantnej verejnej budove z obdobia prvého Chrámu v parku Ophel. Budova bola objavená počas vykopávok v 70. a 80. rokoch 20. storočia a je označovaná ako „kráľovská budova“.
Podľa vedcov, ktorých zistenia boli nedávno publikované v časopise Jerusalem Journal of Archaeology, sa objavuje prítomnosť dvoch rôznych pokladníc - jedna pre Chrám a jedna pre kráľovský dvor.
„Zadná strana väčšiny hlinených pečatí nájdených v iných oblastiach ukazuje, že sa používali na pečatenie iných druhov predmetov, napríklad papyrusov, a teda dokumentov,“ povedal Dvira.
Pečate často nesú mená, ktoré archeológovia pripisujú buď majiteľovi nimi zapečatených predmetov, alebo úradníkom povereným správou ich vecí.
Dvira a Barkay sa vo svojej práci zamerali aj na nápis na jednej hlinenej pečati, objavenej pred rokmi, ponúkajúci nový náhľad na čítanie viditeľných paleohebrejských písmen, ktoré v sebe nesie. Navrhli, že celé meno osoby „_lyhw syn _mr“ bolo „Hisilyahu syn Immerov“.
Immerov syn Pašchúr sa v Biblii spomína ako člen kňazskej rodiny, slúžiacej v Chráme okolo šiesteho alebo siedmeho storočia pred Kristom, teda z rovnakého obdobia, do ktorého sa datuje predmetné pečatenie.
„Pašchúr, syn Immerov, kňaz, ktorý bol hlavným predstaviteľom Domu Hospodinovho, počul Jeremiáša prorokovať tieto veci,“ píše sa v 20. kapitole knihy proroka Jeremiáša. „Pašchúr dal potom Jeremiáša zbičovať. Lebo takto povedal Hospodin: Vydám ťa a všetkých tvojich priateľov do hrôzy. A vydám všetko bohatstvo, všetko bohatstvo a všetok vzácny majetok tohto mesta a tiež vydám všetky poklady judských kráľov do rúk ich nepriateľov: zmocnia sa ich ako koristi a odnesú ich do Babylonu."
„Hisilyahu mohol byť jeho brat,“ povedal Dvira a poznamenal, že v tom čase slová „paqid“ a „nagid“, tituly používané v knihe Jeremiáša na adresu Pašchúra, sa týkali kňazov a levítov, ktorí boli správcami nad pokladnicami. Bolo bežné, že sa o funkciu delili viacerí členovia rodiny.
FOTO: „Kráľovská budova“ v parku Ophel, ktorú výskumníci identifikovali ako Kráľovskú pokladnicu
(autor: YOSSEF LELLOUCHE)
