Znovu preskúmaná menora z čias Makabejských

Tesne pred Chanukou uzrela svetlo sveta zabudnutá, 2 000 ročná rytina chrámovej menory. Kresba bola prvýkrát odhalená pred 40 rokmi počas archeologických prieskumov v michmaskej pevnosti v Hasmone, známej z makabejského povstania. No rytinu nikdy neuverejnili a na jej dokumentáciu v archíve iba sadal prach.

Táto menora, vrátane  všetkých dostupných archeologických dôkazov z osady Michmas, sa dostala do novej štúdie. Presvedčila už niekoľko vedcov, že toto starobylé mesto bolo kedysi poľnohospodárskou usadlosťou kňazov.

Michmas, dnes arabská dedina Kfar Mukhmas, je vzdialená asi 3 km od modernej židovskej osady Maaleh Michmas a 9 km od Jeruzalema. V Knihe Makabejských je uvedená ako prvá základňa pre židovského vodcu a budúceho veľkňaza Jonatána. V Mišne Menahót 8:1 je Michmas identifikovaná ako poskytovateľ krupicovej pšenice pre Chrám.

Nová štúdia publikovaná v hebrejsky písanom časopise „In the Highland’s Depth“ prináša ďalšie dôkazy podporujúce hypotézu, že starobylá Michmas bola poľnohospodárskou osadou obývanou hlavne kohanitmi (kňazmi).

Vedúci výskumník Dr. Dvir Raviv povedal pre The Times of Israel: „Máme len veľmi málo dôkazov o kňazských osadách.“ Rytina menory, na ktorú Raviv narazil, je podľa neho krokom k objasneniu tohto deficitu.

Staroveká osada Michmas je predovšetkým známa z Knihy Makabejcov. Ako je uvedené v 1. Knihe Makabejcov 9:73, Jonatán, najmladší z piatich synov kňaza Matatiáša, ktorý podnecoval vzburu, uzavrie mier so seleukovským generálom Bacchidesom a usadí sa v Michmas pred začiatkom svojej vlády, trvajúcej 161-143 pred Kr.  "Tak utíchli zbrane v Izraeli. Jonatán sa usadil v Michmáse. Začal vládnuť ako sudca nad ľudom a odstránil z Izraela bezbožných." (ekum.preklad) „Jonatánov výber mesta ako základne na upevnenie jeho kontroly nad Júdskom mohol súvisieť s polohou Michmasa v oblasti husto obývanej Židmi, ktorí podporovali Hasmoneovcov počas rokov revolty,“ uviedol Raviv v tlačovej správe univerzity Bar-Ilan. Čo však v prípade, keď michmasskí mešťania neboli „len“ Židia, ale skôr kňazi ? 

V rámci novej štúdie Raviv po prvý raz zverejnil vzácnu rytinu menory - symbolu kňazstva počas obdobia druhého chrámu - ktorá bola objavená v pohrebnej jaskyni v 80. rokoch a potom zabudnutá. Celkovo v rámci prieskumu benjamínskeho regiónu z 80. rokov, ktorý uskutočnil štátny úrad pre archeológiu v Júdsku a Samárii, boli nájdené štyri zhluky hrobiek, obklopujúce súčasnú arabskú dedinu Mukhmas na Západnom brehu Jordánu, s približne 70 pohrebnými jaskyňami. Podľa správy z 80. rokov je menora približne 50 centimetrov široká a 30 centimetrov vysoká s rovnou základňou s dĺžkou približne 10 centimetrov. Má celkovo sedem ramien, pričom šesť ramien vychádza z centrálnej stonky. Raviv píše, že menora bola korunovaná zaujímavým, no nejasným paleo-hebrejským písmenom, vyrytým do steny jaskyne.

Pomerne veľké písmeno je 40 centimetrov vysoké a 20 centimetrov široké. Môže byť dôkazom ďalšej kňazskej činnosti, uviedol Raviv. „Nikto však o kresbe nevedel, okrem geodetov. Ležala v archívoch v archeologickej jednotky COGAT a nikto o tom nevedel, kým som znova nepreveril a nepreskúmal archívne materiály z prieskumov v tejto oblasti. A pritom som znovu objavil správu,” povedal Raviv.

Fyzické dôkazy o tejto doposiaľ nepublikovanej kresbe menory už mohli zmiznúť. Raviv pre denník The Times of Israel uviedol, že na základe presných súradníc zaznamenaných archeológmi v 80. rokoch sa pokúsil nájsť pohrebnú jaskyňu, kde sa nachádzala skúmaná menora. 

"Dostali sme sa na miesto hneď za dnešnou dedinou Mukhmas a nenašli sme ho. Je možné, že už neexistuje. Došlo k veľkému vývoju, dnes je tu veľa priemyslu. Je ťažké uveriť, že to prežilo, ale možno je iba zakryté,“ uviedol Raviv. Podľa fotografických dôkazov z 80. rokov bolo nad rytou menorou vyryté niečo, čo sa javí ako neobvyklý paleo-hebrejské písmeno - buď he, alebo chet.

Rané hebrejské písmo sa počas obdobia druhého Chrámu skoro nepoužívalo. Používali ho židovskí povstalci  na minciach a v správach ako nacionalistický návrat k izraelským koreňom a „môže to naznačovať, že majitelia hrobky boli spojení s malými skupinami, ktoré pokračovali v používaní písma počas obdobia druhého Chrámu, pravdepodobne kohanitmi,“ uvádza Raviv.

Novoobjavená menora a záhadné písmeno sa spájajú s ďalším nálezom zo skrytej jaskyne v neďalekej oblasti el-‘Aliliyat z 80. rokov. Archeológovia tam objavili mikve (rituálny kúpeľ), nádrž na vodu a dve menory nakreslené zuhoľnatenou palicou, jednu korunovanú aramejským a hebrejským nápisom.

Tento jaskynný systém v oblasti el-‘Aliliyat nedávno navštívili Raviv a vedci z Izraelského výskumného centra jaskýň. Nápis nájdený v druhom jaskynnom systéme tiež mohol poukazovať na kňazské prepojenie - alebo aj nie, povedal Raviv. Typickým hebrejským písmom sa v ňom uvádza: „Yoʿezer itʿaqar ʿalu matran [a]“, čo je možné rozlúštiť dvomi spôsobmi.

Skúmanie archeológa z Hebrejskej univerzity, profesora Jozefa Patricha, ktorý nápis objavil, prikyvuje rímskej strane: na základe aramejského koreňa preložil Patrich aramejské slovo „matrana“ do hebrejského mišmarota a interpretoval nápis ako: „Joezer bol vykorenený, vošli stráže (mišmarot).“ Iní však čítali slovo mišmarot ako zmeny v kňazskej službe Chrámu, ktoré sa našli v neskorších židovských zdrojoch. Podľa Raviva „Analýza slova mišmar(ot) v talmudických textoch ukazuje, že v tannaitských prameňoch (Mišna a Tosefta) vždy označuje kňazské oddiely, zatiaľ čo význam vojenských stanovíšť alebo vojenských jednotiek je pridaný v neskorších amoraitských textoch ... nápis matrana v jaskyniach el-'Aliliyat preto treba chápať v staršom význame - ako kňazské oddiely.“

Spolu s rituálnym kúpeľom, kresbami menory a faktom, že meno Jo'ezer („Boh je pomoc“) je spojené s kňazskými rodinami, existujú aj bez jednoznačnej identifikácie nápisu silné náznaky, že jaskynný systém bol používany kňazskou triedou, povedal Raviv. Rituálny kúpeľ, ktorého príprava si vyžaduje nemalé prostriedky a čas, je znakom prísneho dodržiavania rituálnej čistoty. „Objav grafitov sedemramenných menor v jaskyniach el-Aliliyat a v Kafr Mukhmas podporuje myšlienku, že dekoratívne použitie menory počas obdobia druhého Chrámu až do revolty Bar-Kokhba bolo spojené s Chrámom a s populáciou kňazov. Archeologické nálezy v Michmas, o ktorých sa tu diskutuje, a odkazy na osídlenie v literárnych prameňoch naznačujú väzbu dediny na Chrám,“ píše.

Dalšie kresby svietnikov sú pravdepodobne datované do obdobia od asi roku 150 pred Kr. do roku 136 po Kr. Spájajú sa len s hŕstkou ďalších sedemramenných zobrazení menory z obdobia druhého Chrámu. Medzi ďalšie známe menory patrí ich vyobrazenie na Titovom oblúku v Ríme a na kameni Magdala neďaleko Tiberiasu, ktorý sa datuje do obdobia pred zničením Chrámu. V Jeruzaleme sú miestami kresieb menory pohrebná komora s názvom Jasonova hrobka a kúsky omietky odkryté v židovskej štvrti. Menora sa objavuje aj na minciach razených Matatiášom Antigonom, ktorý zomrel v roku 37 pred Kr. 

Podľa textových zdrojov vrátane Mišny existujú ďalšie dve miesta, ktoré mohli byť kňazskými dedinami, píše Raviv: Beit Hakerem (dnešný Ein Kerem), ktorý poskytol kamene na oltár, a Beit Rima, ktoré mohli vyrábať víno pre bohoslužby. "Je veľmi ťažké ukázať prstom na kňazské osady z obdobia druhého chrámu," uviedol Raviv.

Raviv uviedol, že aj keď existujú neskoršie archeologické dôkazy, vrátane nápisu z vykopávok z Cézarei z roku 1962, ktorý obsahuje zoznam dedín, osídlených kňazmi po páde druhého Chrámu, dôkazy starších zobrazení sú v nedohľadne. Ak však výskumníci pomocou textových zdrojov a archeologických nálezov dokážu určiť Michmas ako miesto kňazskej osady, „potom môžeme hovoriť aj o ďalších lokalitách, ako sú Beit Hakerem a Beit Rima. Možno je Tekoa ďalšou takouto dedinou,“ zauvažoval. "Identifikácia Michmas je kľúčovým prvkom v širšom obraze kňazských osád," povedal Raviv.

ZDROJ: Times of Israel, 8.12.2020 (s fotografickým materiálom)

FOTO: Fotografia menory z druhochrámového obdobia, vyrytá v nádrži na vodu pri arabskej dedine Kfar Mukhmas.