Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci. (1. Korinťanom 4,20)
Polovica leta je za nami. Nemala chybu. Tábory boli OK, prebiehajú kampane a bohoslužby majú dobrú účasť. Všade badáme atmosféru viery a očakávania.
Skúsení veriaci so znepokojením sledujú, ako sa niektoré evanjelikálne cirkvi liberalizujú, ako sa do nich tlačí svet. To, čo je pre dnešnú mládež bežné, by bolo pre ich rodičov neprijateľné. Veľký podiel na tomto stave majú festivaly, ktoré sú typické pre toto letné obdobie. Pod rúškom zjednotenia prichádza akási “teplá vlna”, pre ktorú sú charakteristické pojmy ako feeling, image a “američtina”. Vo výzve “poďme pred Božiu tvár” chýba objasnenie, čo sa vlastne pod tým myslí, keďže sa zabudne pomenovať hriech, aby sme nenarážali na “niečo, čo nás rozdeľuje”. A už vôbec nepočujeme výzvy k pokániu, napríklad, z hriechu modlárstva. Čo s tým?
Zachovať dobré evanjelikálne biblické základy. Späť k Písmu!
Namiesto umeleckých obrazov na tele a ležérnosti oceňujme ráznosť, mužnosť, rozhodnosť, priamosť, charakter, dodržiavanie slova atď.
Rozlišujme ozajstné pomazanie a Božiu moc od plagiátu, ktorým je citové vzrušenie či rôzne videnia, slúžiace iba na vyvolanie dojmu duchovnosti. Radšej sa všetci hojne modlime v jazykoch a vyháňajme démonov.
Oceňujme vyučovanie Božieho slova, oceňujme kazateľov, nech je hudobná produkcia podriadená Božím služobníkom, a nie naopak.
