Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)
„Tak aj vy, pretože ste horlivcami za duchovné dary, na vzdelanie cirkvi hľadajte, aby ste hojneli.“ (1Kor 14,12)
Cieľom je cirkev – silná, veľká, rastúca, plná učeníkov a Pánovej slávy. Jedným z prostriedkov, ako sa tento výsledok podarí, sú duchovné dary, ktoré Boh udelil veriacim. Takže pozor, duchovné dary nie sú cieľom. Často však vidíme, že k tomuto posunu dochádza. Cieľ – rozvoj cirkvi – niektorí strácajú zo zreteľa, iní ho ani nikdy nemali. Povstali však aj také hnutia, ktoré sú proti cirkvi, nie sú však proti duchovným darom a kázaniu evanjelia. Je to presne ako keby figovník bol spokojný so svojou existenciou, tešil by sa, ako ním prechádza životodarná miazga, aké má krásne lístie, kvety a nie preto, na čo bol vysadený – aby mal krásne figy.
Vidím, že sa neustále posilňuje hnutie, ktoré povzbudzuje k vstupu do nadprirodzena, k používaniu duchovných darov: špeciálne daru uzdravovania, slov poznania a daru prorokovania. Je zaujímavé, že nedochádza k posilňovaniu cirkvi. Ak však cieľ, ktorým je cirkev, títo protagonisti nezačnú brať vážne, nutne sa dostanú do problému (po určitej dobe Božej tolerancie). Je nebezpečné, ak sa prúdenie duchovných darov stane cieľom a životným štýlom. Blízko stojí okultizmus a bláznovstvo. Človek sa dostane do pasce, akýchsi do seba zapadajúcich bludov, kde prestane vnímať realitu a donášať ovocie. Jediný, kto je nadšený a uspokojený týmto životným štýlom, je on sám – presne ako onen planý figovník. Horšie už na neho pozerá okolie, rodina, kolegovia v práci a cirkev. Myslím cirkev, nie undergroundovú skupinu podobne postihnutých jedincov. Čo na to asi Pán, ktorý čaká na to, že konečne bude nejaká úroda.
