Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno... (Ján 1,12)
vydanie 17.10. 2016
Šalamún hovorí, že je „lepšie ísť do domu smútku ako do domu hodovania“, a má pravdu. Dnešnej povrchnej spoločnosti, v ktorej ľudia žijú iba pre dnešok, momentálny zisk či rozkoš, je potrebné pripomínať, že všetci smerujeme do večnosti a postavíme sa pred súdnu stolicu Krista. Významní aj bezvýznamní ľudia, bohatí aj chudobní, slávni aj neznámi, všetci sa raz ocitneme na konci svojej pozemskej púte a naše životy budú hodnotené Bohom aj ľuďmi. Múdremu človeku prospeje každá príležitosť, kedy si môže uvedomiť svoju porušiteľnosť a hľadať hodnoty večnosti.
Pohreb pána prezidenta Kováča bol takouto príležitosťou. Bol tiež príležitosťou na volanie po spravodlivosti. Tejto úlohy sa nebojácne zhostil súčasný prezident Andrej Kiska. Jeho smútočná reč, ktorej dominovala výzva na zrušenie Mečiarových amnestií ako veľkej prekážky k dosiahnutiu spravodlivosti, bola skvostná. Rušivým momentom bola naopak samotná prítomnosť exprezidenta Gašparoviča, niekdajšieho verného nohsleda Vladimíra Mečiara, ktorý aj v rozhovore s novinármi po pohrebe zdôrazňoval, že Mečiarove amnestie jednoducho zrušiť nemožno.
Náš súčasný prezident rozhodne nie je biblickým kresťanom, po jeho vrelom privítaní dalajlámu, ktoré tiež prebehlo v uplynulom týždni, je zjavné, že sa cíti skôr budhistom. V každom prípade môžeme byť radi, že našu krajinu reprezentuje človek, ktorého volanie po spravodlivosti je uveriteľné. V dnešnej politike žiaľ chýbajú pozitívne vzory hodné nasledovania a je smutné, že politikov, ktorí sa oháňajú kresťanskými hodnotami, zatieni niekto, kto verejne prejavuje sympatie budhizmu. Buďme teda vďační Pánovi za prezidenta Kisku a zároveň sa modlime a pracujme na tom, aby sa do vysokej politiky dostali aj bohabojní, biblicky zmýšľajúci kresťania. Nebolo by zlé, keby sa v nej objavil niekto naozaj hodný nasledovania.
Blízky východ sa zmieta v kŕčoch, politické riešenie vojny v Sýrii je, zdá sa, v nedohľadne. Sýrsko-ruské letectvo zabíja vo veľkom civilistov v Alepe, Američanmi podporovaná koalícia pod vedením Saudskej Arábie zasa svojimi náletmi masakruje nevinných v Jemene a keď k tomu pridáme príležitostné ostreľovanie izraelského územia z Gazy a nedávnu streľbu palestínskeho teroristu do ľudí na zastávke v Jeruzaleme, máme pred očami celkom pochmúrny obrázok.
Uprostred toho všetkého slávili vo Svätej zemi Jom Kippur, Deň zmierenia. Tento sviatok je prorockým predobrazom zmierenia s Bohom, ktoré priniesol Izraelu aj národom Mesiáš, Ježiš z Nazareta. Pri tejto príležitosti mi napadá, že keby sa všetky národy Blízkeho východu obrátili k Mesiášovi, bolo by po konflikte. Zmierenie, odpustenie a rešpektovanie biblického nároku Izraela na kanaánsku krajinu by vyriešilo každý problém. Táto vízia sa však zrejme naplní až počas tisícročného kráľovstva po druhom príchode Krista. Dovtedy nás podľa Písma čaká séria eschatologických udalostí, pre ktoré by súčasná situácia mohla byť predohrou.
Tento týždeň však prišli z Blízkeho východu aj pozitívne správy. Islamský štát prehráva v Sýrii aj v Iraku. V Sýrii Turci a nimi podporované oddiely dobyli mesto Dabiq, ktoré má symbolický význam pre bojovníkov Islamského štátu, lebo podľa moslimských proroctiev práve na tomto mieste prebehne veľká posledná bitka medzi islamom a kresťanstvom. Medzičasom sa začala masívna ofenzíva irackých, amerických a kurdských síl proti veľkomestu Mosul, ktoré je hlavnou baštou Islamského štátu v Iraku.
Tiež platí to, že ak sa podarí vyriešiť zatiaľ neprekonateľné rozpory medzi Spojenými štátmi a Ruskom, situácia v Sýrii by sa konečne mohla začať výraznejšie obracať na dobré.
Výkonná rada organizácie OSN pre vedu, vzdelanie a kultúru (UNESCO) prijala rezolúciu, podľa ktorej Chrámová hora v Jeruzaleme a Múr nárekov nemajú žiadne historické spojenie so Židmi. Takú nehoráznosť som už dlho nepočul. Organizácia, ktorá má chrániť kultúrne dedičstvo, sa správa ako politická organizácia presadzujúca arabskú protiizraelskú agendu. Historické fakty pritom hovoria jasnou rečou. Na Chrámovom vrchu v Jeruzaleme stál židovský chrám postavený kráľom Šalamúnom približne 1500 rokov pred vznikom islamu. Nadejem sa, že táto nehoráznosť vyvolá pobúrenie nielen medzi Židmi a kresťanmi, ale tiež medzi serióznymi historikmi.
Po kauzách a obvineniach, ktoré v priebehu posledných dní zaplavili americké aj európske médiá, snáď nenájdeme politického komentátora, ktorý by si stavil na víťazstvo kontroverzného miliardára v prezidentských voľbách. Prieskumy verejnej mienky výrazne poskočili v prospech jeho rivalky Hillary Clintonovej, ktorá má v niektorých z nich aj dvojciferný percentuálny náskok.
Od Donalda sa so znechutením odvracajú aj niektorí konzervatívci a kresťania. Na nich sa vo svojom veľmi múdro napísanom článku obracia biblický učiteľ a komentátor Dr. Michael Brown. Adresuje im toto varovanie: „Nedopustite sa chyby. Ak ste konzervatívnymi kresťanmi a Hillary Clintonová vyhrá voľby a stane sa našou budúcou prezidentkou, vedzte, že vyhlási vojnu určitým aspektom vašej viery. Zaútočí na vašu náboženskú slobodu a vaše náboženské presvedčenie dostane nálepku znepokojivého, ak nie priamo nebezpečného svetonázoru.“ Toto svoje tvrdenie dokazuje mnohými citáciami demokratickej prezidentskej kandidátky.
Do samotných volieb ostáva ešte niekoľko týždňov a veci sa stále ešte môžu zmeniť. Potenciálni voliči si, žiaľ, musia položiť otázku, čo je horšie. Je to ohrozovanie bezpečnosti USA a systematické potláčanie biblických hodnôt, alebo narcizmus a sukničkárstvo?
Spomenutý komentár Dr. Browna nájdete, keď kliknete tu.
