Vydanie 26.3.2018
Kotlebova Ľudová strana Naše Slovensko sa v snahe zamedziť jej ďalšiemu spájaniu s fašizmom rozhodla zmeniť svoje oficiálne logo. Nacistický symbol rovnoramenného dvojkríža v kruhu, ktorý na svojich uniformách hrdo nosili Hlinkove gardy a neskôr príslušníci Slovenskej pospolitosti (z ktorej sa neskôr stala parlamentná strana ĽSNS) sa mení na cyrilometodský dvojkríž, rovnaký, aký sa nachádza v slovenskom či maďarskom štátnom znaku.
Môžeme tento krok považovať za úprimné a autentické zrieknutie sa fašizmu? Domnievam sa, že nie. Táto úprava loga má podobnú podstatu, ako súčasná „významná rekonštrukcia“ slovenskej vlády. Mení sa imidž, podstata zostáva.
Ján Krstiteľ hovorí to tom, že ozajstné pokánie sa pozná podľa toho, že kajúcnik „nesie ovocie pokánia“, ktoré dokazuje skutočnú vnútornú zmenu jeho zmýšľania. Táto vnútorná zmena by pri ĽSNS znamenala zrieknutie sa obdivu k Jozefovi Tisovi a ľudáckemu režimu Slovenského štátu, zanechanie rasistickej a antisemitskej rétoriky a tiež aj jednoznačné zrieknutie sa násilia. Predstavitelia strany by museli prestať citovať konšpiračné pamflety ako napríklad podvrh zvaný „Protokoly siónskych mudrcov“. Ak sa nestane niečo podobné, nemôže byť reč o ozajstnej zmene.
Keď už sme u tých krížov. Našej krajine nepomôže zmena jedného typu dvojkríža na iný. Pomôže jej kríž, ktorý nie je iba symbolom. Je to kríž, ktorý je duchovnou skutočnosťou. Kríž, na ktorom pred 2000 rokmi zomrel Boží syn, syn Židovky, príslušník izraelského národa Ješua z Nazareta. Tento kríž znamená zmierenie hriešnikov, ktorí robia pokánie, s Bohom. Znamená odpustenie, znamená obnovu živého vzťahu človeka s Bohom. Je to niečo, čo pozná každý znovuzrodený kresťan, niečo, čo Slovensko naozaj potrebuje. Preto treba kázať Mesiáša.
Prázdne heslá typu „Za Boha a za národ“ a prázdne symboly krížov rôznych tvarov nestačia. Verím, že Boh dá nášmu národu milosť túto pravdu si uvedomiť. Fašizmus s kresťanskou tvárou ostáva fašizmom, aj keby ho podporila sama Konferencia biskupov, čo sa žiaľ v dejinách našej krajiny už raz stalo.