Antisemitizmus

Predsudky, nevraživost, a nenávist voči židovskému národu

Hoci zo spojenia anti- a semitizmus vyplýva, že ide o niečo namierené proti semitskému ľudu (čiže Židom, Arabom a iným etnickým skupinám), tento pojem sa používa výlučne pre označenie nepriateľstva voči Židom. Sú rôzne prejavy antisemitizmu, od individuálnej nenávisti voči individuálnym osobám, až po organizovanejšie útoky davov, či ozbrojených zložiek voči židovskému obyvateľstvu.

Niečo z histórie

História antisemitizmu je nerozlučne spojená s dejinami izraelského národa. Už počas pobytu v Egypte, ako čítame v 1.knihe Mojžišovej, faraón nielen utláčal Izraelcov (Hebrejcov), ale nariadil aj zabíjať ich novonarodených chlapcov. Biblický príbeh v knihe Ester zase hovorí o plánovanej genocíde Židov v perzskom kráľovstve. Našťastie zámer zahubiť Židov nevyšiel a Háman, strojca všetkých úkladov, bol spravodlivo potrestaný. Táto udalosť sa každoročne pripomína sviatkom Purím. Iná známa udalosť poukazuje na antisemitizmus gréckeho vladára Antiocha IV. Epifana v 2.storočí pred Kristom, ktorý chcel násilím helenizovať Židov. Jeho hrubé znesvätenie Chrámu vyústilo v povstanie Makabejcov. Títo dokázali poraziť početnú prevahu Grékov a znovuobnoviť Chrám, čo sa pripomína vo sviatku Chanuka. 

Výpady proti Židom a ich náboženstvu možno nájsť u niektorých gréckych a rímskych autorov. 

My, kresťania, nesieme bremeno starého tzv. cirkevného antisemitizmu. Hranica medzi antijudaizmom a antisemitizmom býva veľmi nejasná a výpady proti judaizmu často presiahnu rámec a vyústia do útoku voči celému židovskému etniku. Rivalita medzi judaizmom a kresťanstvom nezostala len v medziach polemík medzi rabínskymi Židmi a cirkevnými otcami, no prerástla do nábožensky motivovaného inštitucionálneho potláčania Židov. Izolovali ich do get, obmedzili ich hospodársky život, boli nútení počúvať kresťanské konverzionistické kázne v kostoloch, častokrát ich z miest pobytu vyhosťovali. Hoci to nebolo oficiálnou cirkevnou dogmou, Židia ako komunita boli obviňovaní za „vraždu Krista“. Jeden z najstarších dokumentov pochádza z 2.storočia po Kr., kedy biskup zo Sardis v gréckej kázni o Pasche obvinil Židov, že iniciovali popravu Ježiša. Latinský termín deicidis (deicída) sa objavuje až neskôr. Typické bolo obviňovanie z používania krvi kresťanských detí na prípravu macesu („krvné obvinenie“, angl. blood libel), z otravovania studní, zo šírenia morovej nákazy a iné.

Nahromadený antisemitizmus predchádzajúcich stáročí akoby našiel svoju démonickú, rasistickú postať v nacistickom Nemecku a vyústil do ohromnej tragédie židovského národa Šoah.

Protokoly sionských mudrcov, židoboľševizmus, slobodomurárstvo

Je to dielo popisujúce údajné plány Židov na dosiahnutie svetovej vlády. Ide o povrh, účelový falzifikát, ktorý rozpozná každý skúmajúci čitateľ. Sú akýmsi základom literatúry o konšpiračných teóriách. Pamflet Protokoly sionských mudrcov (ďalej len Protokoly) je všeobecne pokladaný za pravdivý tými, ktorí sú iracionálne kritickí voči Židom a sionizmu.

Žiaľ, antisemitizmus nevymizol z národov ani v treťom tisícročí

Zostavila ho ruská tajná polícia, aby mohla obviniť Židov z vtedajších politických a spoločenských problémov Ruska. Ruský cár Mikuláš II. prikázal tajnej polícii Ochrana pripraviť a zverejniť tento dokument. Autor Matvej Golovinskij, ruský spolupracovník cára, napísal Protokoly podľa staršieho satirického diela Mauriceho Joly Dialóg v pekle medzi Machiavelim a Montesquieu (1864), spájajúceho francúzskeho cisára Napoleona III. s Niccolom Machiavelim. Joly cisárovi Napoleonovi III. pripisuje ambície na ovládnutie sveta, no Golovinskij zmienky o cisárovi zamenil za tajnú konferenciu židovských mudrcov, ktorá mohla mať svoju inšpiráciu v prvom sionistickom kongrese v Bazilei v roku 1897.

Už v roku 1921 časopis The Times odhalil plagiátorstvo Protokolov. V roku 1993 vydal súd v Moskve rozsudok, konštatujúc autorský podvrh Protokolov.

V aktuálnom arabsko-izraelskom konflikte sú Protokoly používané ako „dôkaz“ o židovskej nadvláde. V arabskom svete patria Protokoly k jednej k najvydávanejších kníh. Ústava Hamasu priamo odkazuje na Protokoly v článku 32, podľa ktorého „...sionisti plánujú expandovať od Nílu k Eufratu... ich plán je stelesnený v „Protokoloch...“ a ich súčasné konanie je najlepším dôkazom toho, čo tvrdíme“. Veľký úspech dosiahol ruský a arabský antisemitismus v roku 1972, kedy Valné zhromaždenie OSN odhlasovalo rezolúciu odsudzujúcu sionismus ako formu rasismu.

V podobnom význame je aj antisemitský pojem židoboľševizmus, používaný pre spojenie komunizmu a Židov. Je používaný všetkými, ktorí sú presvedčení o vine Židov za vznik boľševizmu. Zástancovia tohto pojmu poukazujú na výraznejšie zastúpenie Židov vo vedení komunistických strán oproti ich zastúpeniu v populácii a na riadenie komunistického hnutia Židmi. Popularitu získala táto teória po ruskom októbrovom prevrate (1917) a v súvislosti so šírením hanlivého spisu Protokoly sionských mudrcov.

Židoboľševizmom sa oháňalo aj nacistické Nemecko. Naznačovalo tak, že komunistické hnutie slúži židovským záujmom. Adolf Hitler, plne stotožnený s posolstvom Protokolov, na nich postavil celý svoj ideový základ antisemitizmu, ako ho prezentoval vo svojom diele Mein Kampf.

Slobodomurástvo je hnutie postavené na rešpektovaní určitých ideálov, morálnych zásad, aj keď kresťania môžu mať voči nemu výhrady. Jeho organizácie – lóže – sú po celom svete. V konšpiračnom antisemitskom podaní sú slobodomurári stotožnení so Židmi s odôvodnením, že slobodomurárske obrady majú (údajne) svoj pôvod v obradoch Starej zmluvy. Čiže slobodomurárstvo by malo byť akousi obdobou židovstva. Na margo toho možno povedať, že aj kresťanská liturgia má korene v synagogálnej bohoslužbe a zakladateľmi slobodomurárskeho hnutia boli protestantskí kresťania. Tému „žido-slobodomurárstva“ rozvinul vo svojej knihe jeden z prvých Hitlerových stúpencov generál Erich Ludendorff. Väčšinu jeho myšlienok prevzali nacisti. Iným spojením z tohoto obdobia je „svetové revolučné sprisahanecké spoločenstvo slobodomurárstva a židovstva“.

Ak by sme to zhrnuli, konšpiračné, vulgárne podania histórie, ako tvrdí jeden rakúsky novinár, vytvorili tri línie nepriateľov, ktorí chcú na seba strhnúť svetovládu: židovstvo, kumunizmus a slobodomurárstvo. Používa sa pritom rovnica, že všetci komunisti sú Židia a všetci Židia sú slobodomurári. Práve slobodomurárska tolerancia otvorila Židom dvere do lóží v čase, keď boli väčšinovou spoločnosťou vykazovaní do sociálnych get. Mnoho Židov našlo v slobodomurárstve akési útočisko, čo prirodzene poslúžilo ako munícia antisemitom. Treba pritom zmieniť, že jednotlivé lóže majú svoje vlastné pravidlá – niektoré prijímajú iba kresťanov, iné sú zase otvorenejšie. Percentuálny podiel Židov na členstve v slobodomurárskych organizáciach je zhruba rovnaký ako ich podiel v obyvateľstve.

Chazari

Chazari boli polokočovný kmeň obývajúci stepi nad severným Kaukazom v 7. – 10. storočí po Kr. V 8. – 9. storočí adoptovali judaizmus ako štátne náboženstvo. V súvislosti so Židmi v Európe sa v antisemitských a antisionistických kruhoch rozšírila koncom 19. storočia rasová myšlienka, že tzv. aškenázski Židia sú potomkami hlavne Chazarov, a nie biblických Izraelcov (Semitov). Nemajú teda nárok na Božie zasľúbenie Kanánskej zeme.

Chazarskú susbstitučnú teóriu o pôvode európskych Židov, ktorá je inak veľmi slabo odborne podopretá, vyvracajú genetické výskumy. Nedávne odborné práce (1999, 2001, 2003, 2005) poukazujú na spoločný genetický základ všetkých Židov a na ich pozorovateľnú odlíšenosť od genofondu okolitej populácie.

Záver

Žiaľ, antisemitizmus nezmizol ani v treťom tisícročí; dá sa teda očakávať, že obviňovanie Židov z čohokoľvek a v mnohorakých podobách, bude pokračovať. Pre kresťanov je to výzva bojovať proti tomuto hriechu, o ktorom píše už apoštol Pavol v liste Rímskym v 11. kapitole: nevystatovať sa nad vylomenými ratolesťami, lebo Boh má moc ich zase vštepiť.

V časoch Rímskej ríše Židia tvorili 10 % populácie. Pri tomto pomere, ako hodnotí jeden autor, ak by nebolo pogromov a násilných konverzií, bolo by v dnešnom svete asi 200 miliónov Židov oproti súčasným 13 miliónom.