Skutky apoštolov 26. kapitola

1 Agrippa povedal Pavlovi: Dovoľuje sa ti hovoriť za seba. Vtedy Pavol vystrel ruku a začal svoju obhajobu:

2 Považujem sa za šťastného, kráľ Agrippa, že sa dnes smiem obhajovať pred tebou proti všetkému, z čoho ma Židia obviňujú, 3 a to hlavne preto, že si znalcom všetkých židovských zvykov a sporných otázok. Prosím ťa teda, aby si ma trpezlivo vypočul. 4 O mojom spôsobe života od mladosti, ako som ho od začiatku viedol medzi mojím ľudom¹ v Jeruzaleme, vedia všetci Židia. 5 Poznajú ma už dlho a keby chceli, môžu dosvedčiť, že som žil podľa najprísnejšej sekty² nášho náboženstva ako farizej. 6 A teraz stojím pred súdom, lebo dúfam v prísľub, ktorý Boh dal našim otcom. 7 Dvanásť našich pokolení horlivo³ slúži Bohu vo dne v noci v nádeji, že ho dosiahnu. Pre túto nádej ma Židia žalujú, kráľ Agrippa! 8 Prečo považujete za neuveriteľné, že Boh kriesi mŕtvych? 9 Ja som si myslel, že musím robiť menu Ježiša Nazaretského mnohé protivenstvá. 10 To som v Jeruzaleme aj robil, dostal som splnomocnenie od veľkňazov a mnohých svätých som pozatváral do väzníc, a keď ich zabíjali, hlasoval som proti nim. 11 Po všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa. Vo svojej veľkej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval ešte aj do cudzích⁴ miest. 12 V tejto veci som išiel aj do Damasku so splnomocnením a s povolením od veľkňazov 13 a na poludnie, kráľ môj, som na ceste videl svetlo z neba, jasnejšie než slnko, ktoré ožiarilo mňa aj tých, čo šli so mnou. 14 A keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi hovoril hebrejským jazykom: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Ťažko sa ti bude vzpierať⁵ proti ostňom. 15 A ja som povedal: Kto si, Pane? On odpovedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. 16 Ale vstaň a postav sa na nohy, lebo preto som sa ti ukázal, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka tých vecí, ktoré si videl aj tých, v ktorých sa ti ešte ukážem. 17 Budem ťa vyslobodzovať spomedzi izraelského ľudu aj pohanov, ku ktorým ťa teraz posielam, 18 aby si im otvoril oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu a od moci satana k Bohu, aby vierou vo mňa prijali odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými. 19 A preto, kráľ Agrippa, nebol som neposlušný nebeskému videniu, 20 ale hlásal som najprv tým v Damasku, potom v Jeruzaleme, po celej judskej zemi, ako aj pohanom, aby robili pokánie, obrátili sa k Bohu a konali skutky hodné pokánia. 21 Preto ma Židia chytili v chráme a pokúšali sa ma zabiť. 22 Keďže mi však Boh pomohol, až do dnešného dňa stojím a svedčím malému aj veľkému. Nehovorím nič iné, než to, čo rozprávali Proroci aj Mojžiš, že sa má stať: 23 Totiž že Mesiáš⁶ má trpieť, že má ako prvý vstať z mŕtvych a zvestovať svetlo izraelskému ľudu aj pohanom.

24 Keď sa takto obhajoval, Festus zvolal veľkým hlasom: Pavol, ty blázniš! Tvoja veľká učenosť ťa privádza do bláznovstva. 25 Ale Pavol⁷ povedal: Nebláznim, vznešený Festus, ale hovorím pravdivé a rozumné slová. 26 Veď kráľ vie o týchto veciach, preto pred ním hovorím takto otvorene⁸. Som totiž presvedčený, že žiadna z nich mu neunikla, lebo sa to nedialo niekde v ústraní⁹. 27 Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš! 28 Nato Agrippa povedal Pavlovi: Takmer by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom. 29 A Pavol povedal: Dal by Boh¹⁰, aby nielen ty, ale aj všetci, ktorí ma dnes počúvajú, nie takmer, ale úplne, stali ste sa takými, ako som ja, okrem týchto pút.

30 Keď to Pavol povedal, postavil sa kráľ aj miestodržiteľ, Bernika aj tí, ktorí sedeli s nimi, 31 a keď odchádzali, hovorili medzi sebou: Tento človek nerobí nič také, za čo by si zasluhoval smrť alebo väzenie¹¹. 32 A Agrippa povedal Festovi: Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal k cisárovi.