Skutky apoštolov 23. až 25. kapitola

Skutky apoštolov 23. až 25. kapitola

Milí čitatelia, aj v tomto čísle časopisu Logos vám prinášame ďalšie tri kapitoly nového prekladu Biblie, tentokrát 23. až 25. kapitolu knihy Skutky apoštolov. Svoje pripomienky, podnety alebo dotazy píšte na adresu sobr@milost.sk.

23. kapitola

1 Pavol sa uprene zahľadel na Sanhedrin a povedal: Muži, bratia, až do tohto dňa žijem s úplne čistým¹ svedomím pred Bohom. 2 Ale veľkňaz Ananiáš rozkázal tým, ktorí stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach. 3 Vtedy mu Pavol povedal: Teba bude biť Boh, ty obielená stena! Ty tu sedíš, aby si ma súdil podľa Zákona a proti Zákonu prikazuješ, aby ma bili? 4 Tí, čo tam stáli, povedali: Urážaš Božieho veľkňaza? 5 Pavol povedal: Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz. Veď je napísané: O kniežati svojho ľudu nebudeš hovoriť zle! 6 Keď si Pavol uvedomil, že jedna časť z nich sú saduceji a druhá farizeji, zakričal v Sanhedrine: Muži, bratia! Ja som farizej, syn farizeja. Som súdený pre nádej a vzkriesenie mŕtvych! 7 Keď to povedal, medzi farizejmi a saducejmi nastala hádka a zhromaždenie sa rozdelilo. 8 Saduceji totiž hovoria, že nejestvuje zmŕtvychvstanie, ani anjel, ani duch, farizeji však to všetko vyznávajú. 9 Nastal veľký krik, znalci Zákona zo skupiny farizejov vstali a začali sa rázne prieť: Nenachádzame na tomto človeku nič zlé! Čo ak s ním hovoril duch alebo anjel? Nebojujme proti Bohu! 10 Keď hádka silnela, veliteľ sa obával, aby Pavla neroztrhali a rozkázal vojakom, aby zišli dolu, vytrhli ho spomedzi nich a odviedli do pevnosti.

11 Nasledujúcu noc k nemu pristúpil Pán a povedal: Vzchop sa, Pavol, lebo ako si o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.

12 Keď nastal deň, istí Židia sa spikli a zaprisahali sa kliatbou, že nebudú jesť ani piť, kým nezabijú Pavla. 13 Tých, ktorí sa takto spikli, bolo viac ako štyridsať. 14 Prišli k veľkňazom a starším a povedali: Zaprisahali sme sa kliatbou, že neokúsime nič, kým nezabijeme Pavla. 15 Vy teda teraz spolu so Sanhedrinom upovedomte veliteľa, aby ho zajtra priviedol dolu k vám, akože chcete dôkladnejšie prešetriť jeho prípad. A my, skôr než sa priblíži, sme pripravení ho zabiť. 16 Ale keď o týchto úkladoch počul syn Pavlovej sestry, prišiel do pevnosti a oznámil to Pavlovi. 17 Nato si Pavol zavolal jedného zo stotníkov a povedal: Zaveď tohto mládenca k veliteľovi, lebo mu má čosi oznámiť. 18 A tak ho zobral, priviedol k veliteľovi a povedal: Väzeň Pavol si ma zavolal a prosil, aby som k tebe priviedol tohto mládenca, že ti má niečo povedať. 19 Veliteľ ho vzal za ruku, odišiel s ním nabok a vypytoval sa: Čo je to, čo mi máš oznámiť? 20 On povedal: Židia sa dohodli, že ťa poprosia, aby si zajtra priviedol Pavla do Sanhedrinu, akože chcú dôkladnejšie prešetriť jeho prípad. 21 Ale ty sa im nedaj nahovoriť, lebo na neho striehne viac ako štyridsať mužov spomedzi nich, ktorí sa zaprisahali kliatbou, že nebudú jesť ani piť, kým ho nezabijú. A teraz sú pripravení a čakajú na tvoj súhlas². 22 Potom veliteľ prepustil mládenca a prikázal mu: Nikomu nehovor, že si mi to prezradil. 23 Nato si zavolal dvoch stotníkov a povedal: Na tretiu hodinu noci³ pripravte dvesto vojakov, aby išli do Cezárey, tiež sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov. 24 Nech pripravia mulice, aby na ne posadili Pavla a bezpečne ho dopravili k miestodržiteľovi Félixovi. 25 Napísal aj list s takýmto obsahom:

26 Klaudius Lyziáš pozdravuje vznešeného miestodržiteľa Félixa. 27 Tohto muža sa zmocnili Židia a chceli ho zabiť. Prišiel som s vojskom a vytrhol som ho z ich moci, lebo som zistil, že je Riman. 28 Chcel som sa dozvedieť, z čoho ho obviňujú, priviedol som ho pred ich Sanhedrin 29 a zistil som, že je obvinený kvôli sporným otázkam ich Zákona, no nespáchal nič⁴, prečo by si zaslúžil smrť alebo putá. 30 A keď mi bolo povedané, že proti tomu mužovi Židia chystajú úklady, hneď som ho poslal k tebe a prikázal som žalobcom, aby to, čo majú proti nemu, povedali tebe. Maj sa dobre!

31 A tak vojaci, ako im bolo nariadené, vzali Pavla a odviedli ho v noci do Antipatridy. 32 Na druhý deň nechali jazdcov, aby odišli s ním a sami sa vrátili do pevnosti. 33 Keď jazdci⁵ prišli do Cézarey, odovzdali list miestodržiteľovi a postavili pred neho aj Pavla. 34 Miestodržiteľ si prečítal list a spýtal sa, z ktorej je provincie. Keď sa dozvedel, že z Cilície, 35 povedal: Vypočujem ťa, až keď prídu aj tvoji žalobcovia. A rozkázal, aby ho strážili v Herodesovom Prétoriu⁶.

24. kapitola

1 Po piatich dňoch prišiel dole do Cézarey veľkňaz Ananiáš so staršími aj s právnikom⁷, istým Tertullom, a tí predložili miestodržiteľovi žalobou proti Pavlovi. 2 A keď ho zavolali, Tertullus začal obžalobu:

3 To, že tvojou zásluhou zažívame veľký pokoj a že vďaka tvojej prozreteľnosti sa v tomto národe dejú mnohé nápravy, to vždy a všade prijímame, vznešený Félix, so všetkou vďačnosťou. 4 Ale aby som ťa ďalej nezdržoval, prosím ťa, aby si nás v krátkosti vypočul s tebe vlastnou láskavosťou. 5 Zistili sme totiž, že tento človek je ako morová nákaza a robí vzbury medzi všetkými Židmi po celom svete a je vodcom tej sekty nazaretských⁸. 6 Dokonca sa pokúsil znesvätiť aj chrám, ale chytili sme ho a chceli ho súdiť podľa nášho zákona. 7 Veliteľ Lyziáš tam však prišiel, s veľkým násilím nám ho vytrhol z rúk a odviedol. 8 Jeho žalobcom prikázal, aby išli k tebe. Keď ho vypočuješ, sám sa budeš môcť od neho dozvedieť o tom všetkom, z čoho ho obviňujeme. 9 Pridali sa aj Židia a tvrdili, že je to tak.

10 Keď mu miestodržiteľ dal pokyn, aby hovoril, Pavol odpovedal:

Keďže viem, že si už mnohé roky sudcom tohto národa, budem sa obhajovať s dobrou mysľou, 11 pretože sa môžeš presvedčiť, že to nie je viac ako dvanásť dní, čo som prišiel hore do Jeruzalema uctievať Boha. 12 A nenašli ma s nikým hovoriť alebo poburovať dav ani v chráme, ani v synagógach, ani v meste, 13 ani nemôžu dokázať to, z čoho ma teraz obviňujú. 14 Ale priznávam sa ti k tomu⁹, že slúžim Bohu svojich otcov podľa tej Cesty, ktorú nazývajú sektou, a verím všetkému, čo je napísané v Zákone a v Prorokoch, 15 a mám nádej v Bohu, že bude vzkriesenie z mŕtvych, spravodlivých aj nespravodlivých, ktoré aj oni sami očakávajú. 16 A preto sa aj ja sám usilujem mať vždy čisté svedomie pred Bohom aj ľuďmi. 17 Po viacerých rokoch som prišiel, aby som odovzdal svojmu národu milodary¹⁰ a priniesol obete, 18 pri čom ma istí Židia z Ázie našli očisteného v chráme – nie s davom ani s nepokojom. 19 Tí by mali byť tu pred tebou a žalovať, ak majú niečo proti mne. 20 Alebo aj títo sami nech povedia, či na mne našli nejakú neprávosť, keď som stál pred Sanhedrinom, 21 okrem tohto jedného výkriku, čo som zakričal, keď som stál medzi nimi: Dnes ma súdite pre vzkriesenie z mŕtvych!

22 Keď to počul Félix, ktorý bol podrobnejšie oboznámený s tou Cestou¹¹, odročil ich spor a povedal: Keď príde veliteľ Lyziáš, potom rozhodnem vo vašej veci. 23 A nariadil stotníkovi, aby strážil Pavla, aby mal miernu väzbu a aby nebránili nikomu z jeho blízkych poslúžiť mu alebo chodiť za ním.

24 Po niekoľkých dňoch prišiel Félix so svojou manželkou Drusillou, ktorá bola Židovka, poslal po Pavla a vypočul si ho, čo hovorí o viere v Krista Ježiša. 25 Keď však hovoril o spravodlivosti, sebaovládaní a o budúcom súde, Félix sa zľakol a odpovedal: Nateraz choď, no keď budem mať čas¹², zavolám ťa. 26 Zároveň však aj dúfal, že mu Pavol dá peniaze, aby ho prepustil, a preto poňho aj častejšie posielal a rozprával sa s ním. 27 Po uplynutí dvoch rokov sa stal Félixovým nástupcom Porcius Festus. A pretože sa Félix chcel zavďačiť Židom, nechal Pavla vo väzení.

25. kapitola

1 Keď teda Festus prišiel do provincie, po troch dňoch išiel z Cézarey hore do Jeruzalema 2 a veľkňazi a poprední Židia vzniesli pred ním obžalobu proti Pavlovi, prosili ho 3 a žiadali, aby im prejavil priazeň v spore proti Pavlovi¹³, aby ho nechal priviesť do Jeruzalema, strojili mu totiž úklady, že ho cestou zabijú. 4 Festus však odpovedal, že Pavol je vo väzení v Cézarei a že on sám tam onedlho odcestuje. 5 Tak teda tí z vás, ktorí môžu¹⁴, povedal, nech idú so mnou, a ak je na tom mužovi niečo zlé, nech ho žalujú. 6 A keď medzi nimi strávil viac ako desať dní, zišiel dole do Cézarey. Na druhý deň sa posadil na súdnu stolicu a prikázal, aby priviedli Pavla. 7 A keď prišiel, obstúpili ho Židia, ktorí prišli z Jeruzalema, a vznášali proti Pavlovi mnohé a ťažké obvinenia, ktoré nemohli dokázať. 8 On sa obhajoval takto: Ani proti židovskému Zákonu, ani proti chrámu, ani proti cisárovi som sa ničím neprehrešil. 9 Ale Festus, keďže chcel prejaviť priazeň Židom, odpovedal Pavlovi: Chceš ísť hore do Jeruzalema a tam byť predo mnou súdený pre tieto záležitosti? 10 No Pavol odpovedal: Stojím pred cisárovou súdnou stolicou, kde mám byť súdený. Židom som ničím neublížil, ako aj ty veľmi dobre vieš. 11 Ak som teda vinný a spáchal som niečo hodné smrti, nezdráham sa zomrieť, ale ak nie je nič na tom, z čoho ma títo obviňujú, nikto im ma nemôže vydať. Odvolávam sa k cisárovi! 12 Vtedy sa Festus porozprával s radou a odpovedal: K cisárovi si sa odvolal, k cisárovi pôjdeš.

13 Keď prešlo niekoľko dní, prišli do Cézarey kráľ Agrippa a Bernika pozdraviť Festa. 14 A keď tam už trávili viacero dní, Festus predložil kráľovi Pavlov prípad a povedal: Félix tu zanechal istého muža, väzňa, 15 o ktorom ma informovali židovskí veľkňazi a starší, keď som bol v Jeruzaleme, a žiadali jeho odsúdenie. 16 Odpovedal som im, že Rimania nemajú vo zvyku vydať žiadneho človeka na smrť predtým, než by obžalovaný čelil svojim žalobcom tvárou v tvár a dostal príležitosť na obhajobu proti obvineniu. 17 A tak, keď sa tu zišli, bez akéhokoľvek odkladu som sa nasledujúci deň posadil na súdnu stolicu a prikázal som priviesť toho človeka. 18 Žalobcovia ho obstúpili, ale neobviňovali ho z nijakých zločinov, aké som ja predpokladal. 19 Mali s ním však nejaké nezhody¹⁵ ohľadom vlastného náboženstva a ohľadom istého mŕtveho Ježiša, o ktorom Pavol tvrdil, že žije. 20 Ja som bol v rozpakoch ohľadom tohto sporu a hovoril som mu, či by nechcel ísť do Jeruzalema a tam byť súdený pre tieto záležitosti. 21 Keď sa však Pavol odvolal, aby ho strážili až do rozhodnutia Jeho Veličenstva, rozkázal som ho strážiť, kým ho nepošlem k cisárovi. 22 Vtedy Agrippa povedal Festovi: Aj ja sám by som si chcel vypočuť toho človeka. On mu povedal: Zajtra si ho vypočuješ.

23 Na druhý deň teda prišli¹⁶ Agrippa a Bernika s veľkou okázalosťou a vošli do audienčnej siene spolu s veliteľmi a poprednými mužmi mesta, a na Festov príkaz priviedli Pavla. 24 Nato Festus povedal: Kráľ Agrippa a všetci tu s nami prítomní muži! Vidíte toho, ohľadom ktorého na mňa naliehalo celé zhromaždenie¹⁷ Židov v Jeruzaleme aj tu a kričali, že už viac nesmie žiť. 25 No ja som zistil, že neurobil nič také, za čo by bol hoden smrti a keď sa aj on sám odvolal k Jeho Veličenstvu, rozhodol som poslať ho k nemu. 26 Nemám nič určité, čo by som o ňom napísal panovníkovi, preto som ho predviedol pred vás a predovšetkým pred teba, kráľ Agrippa, aby som po prešetrení mal čo napísať. 27 Zdá sa mi totiž nerozumné poslať väzňa a neuviesť aj veci, z ktorých ho obviňujú.