Skutky apoštolov 14. a 15. kapitola

Preklad Biblie

Milí čitatelia, aj v tomto čísle časopisu Logos vám prinášame ďalšie dve kapitoly nového prekladu Biblie, tentokrát 14. a 15. kapitolu knihy Skutky apoštolov. Svoje pripomienky, podnety alebo dotazy píšte na adresu sobr@milost.sk.

14. kapitola

1 A stalo sa, že v Ikóniu takisto vošli do židovskej synagógy a hovorili tak, že uverilo veľké množstvo Židov aj Grékov. 2 Ale Židia, ktorí neboli poslušní¹, poštvali a popudili duše pohanov proti bratom. 3 Strávili tam však značný čas a smelo² hovorili o Pánovi³, ktorý vydával svedectvo slovu svojej milosti a dával, aby sa skrze ich ruky diali znamenia a zázraky. 4 A obyvateľstvo⁴ mesta sa rozdelilo: jedni boli so Židmi a druhí s apoštolmi. 5 A keď sa pohania ako aj Židia spolu so svojimi hodnostármi rozhodli, že ich potupia a ukameňujú, 6 dozvedeli sa o tom a utiekli dolu do lykaónskych miest Lystry a Derby a do ich okolia 7 a kázali tam evanjelium.

8 V Lystre sedával istý muž, nevládny na nohy, ktorý bol chromý od narodenia⁵ a nikdy nechodil. 9 Ten počúval Pavla, keď hovoril. On sa naňho uprene pozrel a keď videl, že má vieru, aby bol uzdravený⁶, 10 povedal silným hlasom: Postav sa rovno na nohy! A on vyskočil a chodil. 11 Keď davy videli, čo Pavol urobil, pozdvihli svoj hlas a hovorili po lykaónsky: Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe! 12 Barnabáša nazvali Diom a Pavla Hermesom, lebo hlavne on hovoril. 13 Kňaz Diovho chrámu, ktorý stál pred mestom, priviedol býky s vencami k bránam a spolu s davmi chcel obetovať. 14 Keď to však počuli apoštoli Barnabáš a Pavol, roztrhli svoje plášte, vbehli do davu a kričali: 15 Muži, čo to robíte? Aj my sme rovnakí ľudia ako vy! Kážeme vám evanjelium, aby ste sa obrátili od týchto márností k živému Bohu, ktorý stvoril nebo, zem a more aj všetko, čo je v nich; 16 ktorý počas minulých generácií nechal všetky národy chodiť po ich cestách, 17 hoci neprestal o sebe vydávať svedectvo, keď konal dobro, dával nám dážď z neba a úrodné obdobia a naše srdcia sýtil pokrmom a radosťou. 18 A týmito slovami len-len že upokojili davy, aby im neobetovali.

19 Z Antiochie a Ikónia však prišli Židia, presvedčili davy a Pavla ukameňovali. Potom ho vyvliekli von z mesta v domnení, že zomrel. 20 Keď ho však obstúpili učeníci, vstal a vošiel do mesta. Na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derby. 21 Po tom, ako v tom meste hlásali evanjelium a získali mnohých učeníkov, vrátili sa do Lystry, Ikónia a Antiochie. 22 Posilňovali duše učeníkov a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere a že do Božieho kráľovstva musíme vojsť cez mnohé súženia. 23 Potom im po zboroch ustanovili⁷ starších a v modlitbách a pôstoch ich zverili Pánovi, v ktorého uverili. 24 A keď prešli Pizídiou, prišli do Pamfýlie. 25 Potom hovorili slovo v Perge, zišli do Atálie 26 a odtiaľ sa odplavili do Antiochie, kde ich predtým zverili Božej milosti na dielo, ktoré práve vykonali⁸. 27 Keď tam prišli a zhromaždili cirkev, oznámili im, aké veľké veci⁹ s nimi urobil Boh a že otvoril pohanom dvere viery. 28 Potom zostali dlhší¹⁰ čas s učeníkmi.

15. kapitola

1 Niektorí, čo prišli z Judska, učili bratov: Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho zvyku¹¹, nemôžete byť spasení. 2 Keď preto povstala zvada a nemalý spor medzi nimi a Pavlom a Barnabášom, rozhodli, že Pavol, Barnabáš a niektorí ďalší z nich pôjdu s touto spornou otázkou za apoštolmi a staršími do Jeruzalema. 3 Keď ich teda cirkev vypravila na cestu, išli cez Feníciu a Samáriu, rozprávali o obrátení pohanov a všetkým bratom spôsobili veľkú radosť. 4 A keď prišli do Jeruzalema, boli prijatí cirkvou, aj apoštolmi a staršími a oznámili, čo všetko s nimi Boh vykonal. 5 Ale povstali niektorí zo sekty farizejov, ktorí uverili, a hovorili: Musia sa dať obrezať a treba im prikázať, aby zachovávali Mojžišov zákon.

6 Vtedy sa apoštoli a starší zišli, aby pouvažovali o tejto veci. 7 Keď nastala veľká hádka, povstal Peter a povedal im: Muži, bratia, vy viete, že Boh si ma od prvých dní vyvolil spomedzi vás, aby pohania cez moje ústa počuli slovo evanjelia a uverili. 8 A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im dal Ducha Svätého ako aj nám; 9 neurobil žiadny rozdiel medzi nami a nimi a vierou im očistil srdcia. 10 Prečo teda teraz pokúšate Boha tým, že kladiete na krk učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť, ani naši otcovia, ani my? 11 Veríme však, že sme spasení milosťou Pána Ježiša Krista takisto ako aj oni.

12 Celé zhromaždenie stíchlo. Počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí rozprávali, aké veľké¹² znamenia a zázraky vykonal Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi. 13 Keď dohovorili, Jakub povedal:

Muži, bratia, počúvajte ma! 14 Šimon hovoril, ako sa Boh po prvýkrát postaral, aby si spomedzi pohanov vzal ľud pre svoje meno. 15 A s tým sa zhodujú slová prorokov, ako je napísané: 16 Potom sa vrátim a znova vybudujem zrúcaný Dávidov stánok; znova vybudujem jeho ruiny a vztýčim ho, 17 aby ostatní ľudia hľadali Pána, aj všetky národy, nad ktorými bolo vzývané moje meno, hovorí Pán, ktorý koná toto všetko. 18 Známe sú Bohu od vekov¹³ všetky jeho diela. 19 Preto usudzujem, aby sme nerobili ťažkosti tým, ktorí sa spomedzi pohanov obracajú k Bohu, 20 ale napísali im, aby sa zdržiavali poškvrnenia modlami, smilstva, zaduseného¹⁴ a krvi. 21 Veď Mojžiš má od dávnych generácií po mestách tých, ktorí ho kážu, a každý šabat ho čítajú v synagógach.

22 Vtedy sa apoštoli a starší spolu s celou cirkvou rozhodli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Vybrali Júdu, zvaného Barsabáš, a Sílasa – mužov, ktorí boli vodcovia medzi bratmi, 23 a poslali¹⁵ po nich tento list: Apoštoli, starší a bratia pozdravujú bratov z pohanov, ktorí sú v Antio­chii, Sýrii a Cilícii. 24 Pretože sme sa dopočuli, že vás niektorí, čo vyšli od nás, znepokojili svojimi slovami a rozrušili vaše duše tým, že hovorili, že sa musíte dať obrezať a zachovávať Zákon, hoci sme im to neprikázali, 25 jednomyseľne sme sa rozhodli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi milovanými, Barnabášom a Pavlom, 26 ľuďmi, ktorí nasadili svoje životy¹⁶ za meno nášho Pána Ježiša Krista. 27 Poslali sme teda Júdu a Sílasa a oni vám ústne oznámia to isté. 28 Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že na vás nebudeme uvaľovať žiadne ďalšie bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí: 29 zdržiavať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva. Ak sa tohto budete chrániť, dobre urobíte. Buďte zdraví!

30 Keď ich prepustili, prišli do Antiochie, zvolali zhromaždenie a odovzdali im list. 31 A keď ho prečítali, zaradovali sa z toho povzbudenia. 32 Júda a Sílas, ktorí boli tiež prorokmi, mnohými slovami povzbudzovali a upevňovali bratov. 33 Keď tam strávili nejaký čas, bratia ich prepustili s pokojom naspäť k apoštolom. 34 Sílas sa však rozhodol zostať. 35 Aj Pavol a Barnabáš zostali v Antiochii a s mnohými ďalšími vyučovali a kázali¹⁷ Pánovo slovo.

36 Po niekoľkých dňoch povedal Pavol Barnabášovi: Vráťme sa a ponavštevujme bratov po všetkých mestách, v ktorých sme kázali Pánovo slovo, a pozrime sa, ako sa majú. 37 Barnabáš bol rozhodnutý zobrať so sebou aj Jána, zvaného Marek. 38 Pavol však nepokladal za správne brať so sebou toho, kto ich v Pamfýlii opustil a nešiel s nimi do diela. 39 Vznikol z toho taký ostrý spor, že sa spolu rozišli a Barnabáš vzal so sebou Marka a odplavil sa na Cyprus. 40 Pavol si zasa vybral Sílasa a keď ho bratia zverili Božej milosti, vydal sa na cestu, 41 pochodil Sýriu a Cilíciu a posilňoval cirkvi.