Ariel Šaron 1928-2014

Svetovými médiami preletela zvesť o smrti izraelského generála a premiéra Ariela Šarona, ktorý po ôsmich rokoch strávených v kóme skonal na nemocničnom lôžku.

Okrem iného je známy aj tým, že ako ministerský predseda Izraela v rokoch 2001-2006 inicioval vypudenie Židov z ich kvitnúcich osád v pásme Gazy. V článku sa zameriam na tie udalosti z jeho života, ktoré mainstreamové média takmer nespomínajú.

Šaron začínal ako vojnový hrdina. Ukázal svoje schopnosti v mnohých konfliktoch, ako v šesťdňovej vojne v roku 1967, či v ťažení proti Egyptu počas Jom-Kippurskej vojny v roku 1973.

Mnoho rokov bol Šaron považovaný za otca osadníckeho hnutia. Bol zobrazovaný, ako šoféruje vojenské džípy po vrchoch Judska a Samárie, hľadajúc vhodné miesta pre nové židovské komunity. Keď nejaký minister z jeho vlády otáľal – kvôli obavám z medzinárodnej opozície proti osadám – Šaron nikdy neváhal urobiť odvážne kroky, napr. poslať buldozéry na vytvorenie nových ciest, aby Judsko a Samária znova ožili Židmi. Na jednej oslave budovania osady Šaron povedal, že „všetky tieto komunity, čo sme vybudovali v Judsku, Samárii a v pásme Gazy, nie sú prekážkami pre mier, ale pre vojnu“.

Avšak všetko sa zmenilo počas poslednej etapy jeho premiérskeho pôsobenia. Začiatkom roku 2003 Ariel Šaron označil oblasti Judska a Samárie za „okupované teritória“ a začal tak svoj radikálny politický obrat. Prečo sa takto zmenil? Možné vysvetlenie – bol unavený z neustáleho bojovania; ale aj si chcel zabezpečiť vstup do svetovej siene politickej slávy – a to išlo iba skrze zničenie osád, za čo mu celý svet (a izraelská ľavica) tlieskali.

Šaronov neľútostný postup voči Židom v Gaze rozbúril aj duchovnú sféru. Ušla sa mu kabalistická kliatba Pulsa di Nura, kde ultraortodoxní aktivisti na cintoríne v Roš Pine z júla 2005 (video je na YouTube) žiadali anjelov zhubcov, aby vytiahli meč na Šarona a jeho pomocníkov. Napriek tomu medzi 16. – 30. augustom 2005 vypudili 9480 Židov z 21 osád v Gaze a zo štyroch osád na severnom Západnom brehu. Avšak o šesť mesiacov neskôr zasiahli Ariela Šarona dve mozgové príhody, a po druhej zostal v komatóznom stave až do svojej smrti v januári 2014.

Členka Knessetu za pravicovú stranu Židovský domov Orit Struck napísala na svojom facebookovom profile, že „Šaron bol vyradený z verejného života skôr, ako mohol privodiť také isté nešťastie na obyvateľov Judska a Samárie, aké učinil osadníkom z Guš Katif a z prihraničných komunít v Gaze.“ Strock ďalej napísala, že Šaron bol „jeden z najväčších budovateľov Izraela – a jeden z jeho najväčších ničiteľov. Vedel, ako poraziť teror, a tiež, ako premeniť južný Izrael na terorom sužovaný región... Jeho veľké odhodlanie a jeho schopnosť urobiť rozhodnutie – a vykonať ho – mu umožnili dosiahnuť pôsobivé úspechy, ako aj (spôsobiť) katastrofálny vývoj“.

Iný pisateľ z nábožensko-sionistického spravodajského servera Arutz Sheva vymenúva, čo sa stalo s niektorými ľuďmi, podporujúcimi Šaronovu politiku rušenia židovských osád (angl. disengagement). Jeho syn Omri, blízky politický poradca, išiel do väzenia za korupciu. Chaim Ramon, Šaronov minister a veľký podporovateľ stiahnutia, bol usvedčený zo sexuálnych trestných činov. Asi najznámejšou negatívnou postavou z tejto skupiny je bývalý izraelský prezident Moše Katzav, ktorý sa dokonca nechal počuť, že jeho uväznenie za sexuálne delikty bolo predivným trestom za jeho kladný postoj k vyhnaniu Židov z Gazy v roku 2005.

Kým bol Šaron v kóme, nemal možnosť vidieť, ako rakety z Gazy, ovládanej teroristickým hnutím Hamas, dopadajú na Izrael. Rakety od teroristov, sťaby ich „pozdrav“, dopadli aj pár kilometrov od jeho ranča, kde ho v ten deň pochovávali. Môžeme zhodnotiť, že všetky Šaronove životné úspechy boli zatienené jeho poslednou tragédiou. Tu sú slová proroka Ezechiela, na ktoré sa odvolávali i aktivisti Pulsa di Nura proti Arielovi: „A keby sa odvrátil spravodlivý od svojej spravodlivosti a páchal by neprávosť robiac podľa všetkých ohavností, ktoré robí bezbožný, či azda bude žiť? Niktorá jeho spravodlivosť, ktorú činil, nespomenie sa. Pre svoju vierolomnosť, ktorej sa dopustil, a pre svoj hriech, ktorý spáchal, pre tie veci zomrie.“ (Ez 18,24 Roháček)

Inou skutočnosťou pre kresťanský svet je proroctvo zanechané známym izraelským rabínom Kadurim o Mesiášovi. Keď v roku 2007 rabín zomrel vo veku 108 rokov, zanechal poznámky. V nich stálo, že meno Mesiáša je Jehošua (Ježiš). A ďalej, Mesiáš príde, až keď Ariel Šaron zomrie. Maranatha!