Božie kráľovstvo

Žiaľ, musíme spomenúť aj alternatívu a ozrejmiť, čo bude s každým, kto úzkou bránou nevojde. Ježiš hovorí, že ho čaká zahynutie a na konci Biblie v Apokalypse čítame, že každý, kto nebude nájdený v Knihe života, každý, kto nebude zachránený, skončí v ohnivom jazere. Všetci ľudia Starého a Nového zákona, ktorí nebudú zachránení, rovnako ako aj satan, padlí anjeli, démoni či nefilím majú koniec v tomto jazere. „A smrť a peklo boli uvrhnuté do toho ohnivého jazera. Toto ohnivé jazero je tá druhá smrť. A ak niekto nebol nájdený zapísaný v knihe života, bol uvrhnutý do ohnivého jazera.“ (Zj 20,14-15)

Realita Božieho kráľovstva

Teda Nebeské kráľovstvo je celkom konkrétne miesto (kráľovstvo, štát, mesto, krajina…) so všetkým, čo k tomu patrí. Samozrejme, najpodstatnejšia v tomto kráľovstve je osoba, ktorá vládne, a to je Všemohúci Boh, konkrétny Boh Abraháma, Izáka a Jákoba, Stvoriteľ a Sudca, Boh, ktorý poslal svojho Syna – Pána Ježiša Krista. Kráľovstvo Nebeské má, samozrejme, svojich obyvateľov – niekedy sa stotožňuje s cirkvou, ale upozorňujeme, že cirkev je iba jednou z jeho súčastí. Božie kráľovstvo by prosperovalo aj bez cirkvi, lebo k jeho obyvateľom, môžeme povedať aj „poddaným“, patria aj duchovné bytosti, myriady anjelov, ktoré zostali poslušné kráľovi. To, že človek je pozvaný žiť v tejto krajine, je veľká milosť. Samozrejme, Božie kráľovstvo tak ako každá krajina, musí mať svoje zákony a pravidlá pre život. Zákonom Božieho kráľovstva je Božia vôľa a všetci obyvatelia budú preverení, či sa jej podriadia, alebo nie. Aj anjeli mali možnosť vyjadriť neposlušnosť, čo sa aj stalo, keď sa časť anjelov rozhodla nasledovať Lucifera a voči Bohu sa vzbúrila. Obyvatelia z radov ľudí, ktorí tam vojdú, sa rozhodli hľadať Božiu vôľu a na zemi preukázali vieru, lásku k Pánovi a vernosť aj v súžení.

Kvalita Božieho kráľovstva

V posledných kapitolách Zjavenia Jána je opísané niečo zo slávy Nebies. Pre úplnosť treba povedať, že pre pozemšťana sú tieto obrazy trochu nezrozumiteľné, lebo aj Pavol píše, že nám ani na myseľ neprišlo, čo Boh pre nás pripravil a človek si to ani pri tej najlepšej fantázii nevie predstaviť. Zo skúseností vieme, že všetko, akokoľvek by to bolo dobré, má niekde nejakú závadu alebo kaz. To však v Božom kráľovstve neplatí, v ňom žiadny kaz nie je. Presne toto popisuje nasledovný verš Písma: „A Boh zotrie každú slzu z ich očí a smrti už viacej nebude ani žalosti, ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuli.“ (Zj 21,4) Ide o skromný, úsporný, ale veľmi dôležitý popis. Nebude tam smrť, plač a nebude tam ani to, čo je príčinou smrti – hriech.

Nebeské kráľovstvo je nepohnuteľné, je dokonalé, a preto sa nemusí meniť ani vyvíjať: „Preto, keď prijímame nepohnuteľné kráľovstvo, buďme vďační a vďakou svätoslúžme ľúbe Bohu s úctou a bázňou Božou…“ (Žd 12,28) Pre kvalitu života v nebi bude charakteristický poriadok a viera. Možnože sa teraz mnohí čitatelia zarazili, lebo to nie sú hodnoty, ktoré by sme práve vyhľadávali a oceňovali. Po prvé, je to preto, lebo každý z nás je tak trochu rebel voči nadriadeným a každý z nás má rád trochu neporiadku. Ak však chceme lepšie pochopiť dokonalosť, musíme sa poriadkom a poslušnosťou zaoberať. Prečo na zemi zažívame bolesť, plač, strach a smrť? No práve preto, lebo na zemi nie je poriadok. Veci nemôžeme presne naplánovať, lebo nemáme všetko pod kontrolou a čosi záhadné spôsobuje, že veci sú nevypočítateľné, kedykoľvek sa môže niečo pokaziť, presnejšie, vybočiť z poriadku. Celé ľudské telo funguje a je udržiavané na základe neuveriteľne dômyselných pravidiel. Stačí však jedna chyba, stačí, že „schaosí“ jedna bunka a prichádza katastrofa a, žiaľ, k takýmto chybám neustále dochádza. Čo je za chaosom a neporiadkom? Hriech. Chaos a neporiadok nebude odstránený evolúciou, lebo bez Božieho zásahu sa veci noria do hlbšieho a hlbšieho zmätku. Poriadok, ktorý zabezpečí, aby sa veci nekazili, príde až vtedy, keď bude odsúdený a odstránený hriech. V našej cieľovej stanici, na ktorú všetci čakáme, sa už nikdy nič nepokazí – nastane symfónia, harmónia a láska. Večne. Boh je Bohom poriadku.

Prevaha Božieho kráľovstva

Kráľovstvo nebeské je silnejšie, nakoniec zvíťazí a všetko ovládne. Prorok Daniel hovorí o triumfe Božieho kráľovstva, keď vykladá Nabuchodonozorov sen o soche: „… až sa bez zásahu rúk odštiepil kameň a zasiahol chodidlá sochy, čo boli zo železa a z hliny, a rozdrvil ich. Potom sa železo, hlina, bronz, striebro a zlato naraz rozdrvili a boli ako plevy z letnej holohumnice; zodvihol ich vietor a nikde sa už nenašli. Z kameňa, čo zasiahol sochu, stal sa veľký vrch a zaplnil celú zem.“ (Dan 2,34-35) Samozrejme, tento rozhodujúci a zdrvujúci úder pre kráľovstvo temnoty znamenal príchod Mesiáša Pána Ježiš Krista, ale už aj v Starom zákone vidíme rôzne prieniky Božieho kráľovstva do tohto sveta, ktoré demonštrujú Pánovu silu. Už vtedy vidíme uzdravenia, zázraky, dokonca aj vzkriesenia z mŕtvych, alebo sa môžeme dočítať, ako vyplávala sekera na vodnú hladinu. Toto všetko hovorí o tom, že je tu niekto, kto môže konať proti prírodným zákonom. Tieto prieniky hovoria o tom, že ak bol uzdravený jeden človek, rovnako môžu byť všetci uzdravení, a tiež, keď bol vzkriesený jeden človek z mŕtvych, môže byť každý. Opačne to neplatí – diabol v Božom kráľovstve svoju silu nijako prejaviť nevie, preto Nebeské kráľovstvo zostáva víťazným, neskaziteľným. Definitívnu porážku utrpelo satanovo kráľovstvo vtedy, keď Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a následne zoslal Svätého Ducha, aby Jeho učeníci ohlasovali vládu Božieho kráľovstva slovami a mocnými činmi. Predstava, že Boh so satanom zápasí vo vyrovnanom boji, je falošná. Boh je úplným a nespochybniteľným víťazom.

Ako vojsť do Božieho kráľovstva

Biblia je kniha, ktorá nás nenecháva na pochybách. Hovorí o Božom kráľovstve a presne hovorí o tom, kto do neho vojde, a kto nie. Každý by si mal dať tú námahu a uistiť sa, či vo svojom živote urobil také rozhodnutia, ktoré ho oprávňujú vstúpiť do Kráľovstva.

1) Veriť v evanjelium

„Veď ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho, najprv Žida, potom Gréka.“ (Rim 1,16) Tento výrok nenecháva nikoho na pochybách. Evanjelium je mocou na spasenie. Ak je zvestované správne, vtedy hovorené slová nielen popisujú, ako je možné byť spasený, ale je v nich aj moc, aby sa to stalo. Hlavným dôvodom, prečo ľudia nemajú istotu spasenia, je, že aj keď veria v Boha, evanjelium je prekrútené, zbavené moci, často skrze tradície. „Takto tradíciou, ktorú odovzdávate ďalej, rušíte Božie slovo. A robíte veľa podobných vecí.“ (Mk 7,13)

2) Treba sa znovuzrodiť

„A Ježiš odpovedal a riekol mu: Amen, amen ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.“ (Jn 3,3) Pán Ježiš jasne hovorí, že kto sa neznovuzrodí, neuvidí Božie kráľovstvo. Je to veľmi dôležité vyhlásenie. Ako je možné sa znovuzrodiť? Vždy musí byť prítomná viera. Preto znovuzrodenie nemôže byť obrad vykonaný nad dieťaťom, ktoré nemá vieru a ničomu nerozumie. Znovuzrodiť sa môže iba človek, ktorý uveril zvesti (ako spomíname vyššie) a splnil ďalšie požiadavky Písma.

3) Veriť srdcom a vyznávať ústami

„Lebo keď vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami a uveríš vo svojom srdci, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom sa verí na spravodlivosť, a ústami sa vyznáva na spasenie.“ (Rim 10,9-10) Podmienkou spasenia nie je, aby človek veril, že Pán Ježiš zomrel (to je bežná skúsenosť), ale že vstal z mŕtvych, čo je absolútne výnimočné. Ak sa na základe kázaného slova v srdci človeka vytvorí viera vo vzkriesenie, treba urobiť ďalší krok, a to ústami vyznať Ježiša Krista ako osobného Pána. Duchovný svet pozerá hlavne na to, čo vyjde z úst človeka. Tu nie je najdôležitejšie to, čo prebieha v našej hlave, ale to, čo svojimi ústami vyhlásime.

4) Činiť pokánie, dať sa pokrstiť a prijať Svätého Ducha

Ak si uveril vo svojom srdci, že Ježiš vstal z mŕtvych a vyznal si Ho ako Pána, vieru treba spečatiť skutkom. Po prvej Petrovej kázni na Letnice boli židia dotknutí kázaným slovom a položili otázku: Čo máme robiť, muži, bratia? Duch Svätý ústami apoštola Petra stanovil podmienky, ktoré platia doteraz – pokánie, krst a prijatie Ducha Svätého.

Ak si úprimne konal podľa týchto inštrukcií Písma, ktoré sú mimoriadne dôležité, si spasený. Každému, kto spasený je, prajeme, aby vieru zachoval a vydržal až do konca.

Kto nezdedí Božie kráľovstvo

Aj k tejto otázke je Biblia jednoznačná. Jasne hovorí o postojoch a hriechoch, ktoré celkom určite zabraňujú vstupu do radostnej večnosti. Za povšimnutie stojí, že čitateľ je viackrát napomenutý, aby tieto slová bral vážne, lebo človek je veľký majster v tom, aby sám seba oklamal, mysliac si, že v jeho prípade Božie slovo neplatí a z nejakého dôvodu mu Boh udelí výnimku.

Božie slovo hovorí jasne a vymedzuje sa voči istému spôsobu správania sa a postojom, ktoré sú so životom v Božom kráľovstve nezlučiteľné: „Neviete vari, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani prostitúti mužov, ani ich súložníci, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“ (1Kor 6,9-10)

V liste Galaťanom Pavol zdôrazňuje, že sú to prejavy telesnosti, našej starej prirodzenosti, ktoré dokážu človeka oddeliť od rôznych benefitov Božieho kráľovstva: „A skutky tela sú zjavné: smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, svár, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, ktorí robia také veci, nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“ (Gal 5,19-21) Veľmi dôležitou oblasťou zostáva aj otázka odpustenia. Máločo dokáže kresťanom skomplikovať ich prístup k požehnaniam Nebeského kráľovstva tak, ako práve neodpustenie. „Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani vám váš nebeský Otec neodpustí vaše previnenia.“ (Mt 6,15)

Božie kráľovstvo je reálne, prejavuje sa Božou mocou, meniacou ľudské životy. Uchopme toto neporušiteľné kráľovstvo a vytrvajme až do konca.