Buďte silní, buďte zmužilí!

Ježiš Kristus Nazaretský v rozhovore so saducejmi tvrdil, že: „…ale tí, ktorí budú uznaní za hodných dôjsť tamtoho veku a vzkriesenia z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať, lebo ani zomrieť nebudú viacej môcť, lebo budú rovní anjelom a budú synmi Božími, pretože budú synmi vzkriesenia.“ (Lk 20,35-36)

Ak bolo ľudské telo pôvodne silné, zdravé a časovo neobmedzené, a ak to takto bude aj v Božom kráľovstve, potom sa pravdepodobne nemýlime, pokiaľ sa na to pozrieme ako na cieľ, ku ktorému sa blížime. Samozrejme, toho nedocielime v tomto veku, no náš život sa môže veľmi skvalitniť, ak podriadime svoje návyky Bohu a budeme sa snažiť žiť zdravo.

„Utekajte pred smilstvom! Každý hriech, ktorý by vykonal človek, je mimo tela. Ale ten, kto smilní, hreší proti svojmu vlastnému telu. Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Lebo ste vykúpení za veľkú cenu. Nože tedy oslavujte Boha svojím telom a svojím duchom, čo je oboje Božie.“ (1Kor 6,18-20) V tomto zjavení je prvoradou a najdôležitejšou pravdou to, že kresťania by nemali zaobchádzať so svojím telom, ako sa im zachce, lebo:

1. Telo dostali od Boha.
2. V ľudskom tele prebýva Duch Svätý.
3. Ježiš Kristus zaň zaplatil veľmi vysokú cenu.

To znamená, že má do toho čo hovoriť Otec, Syn aj Duch Svätý. Z tohto vyplýva, že smilstvo ako jediný hriech vykonaný na tele padá pod ťažký súd.

V celej histórii spásy sa nesie zjavenie o tom, že Pán je ten, ktorý nás uzdravuje. Medzi najdojímavejšie príbehy patria tie, v ktorých sa stane zázrak uzdravenia tam, kde boli vyčerpané všetky možnosti, aby ľudia mohli žiť v plnosti. Keďže Pán je dlhodobým partnerom v ochrane ľudského zdravia, uráža Ho, keď si ho človek zanedbá. „Lebo veď nebolo nikdy nikoho, kto by bol nenávidel svojho tela, ale ho každý chová a opatruje ako aj Pán cirkev.“ (Ef 5,29)

„Tréning“ tela v Biblii

„…cvič sa v pobožnosti. Lebo telesné cvičenie je na málo čo užitočné, ale pobožnosť je na všetko užitočná majúc zasľúbenie terajšieho i budúceho života.“ (1Tim 4,7b-8)

Tu nám, žiaľ, preklad nedokáže poskytnúť nič z pôvodnej atmosféry podania, navyše správnemu pochopeniu bránia obrovské kultúrne, logické a jazykovedné rozdiely.

1. V dobe, keď to apoštol Pavol písal, väčšina ľudí vykonávala toľko fyzickej práce, ktorá sa v dnešnej dobe vyrovná tvrdému športovému výkonu.

2. Telesné cvičenie (gymnasia) v tých časoch znamenalo to, že muži chodili do telocviční, kde sa úplne nahí zdokonaľovali v skoku do diaľky, v behu na rôzne vzdialenosti, v zápasení, technikách boxu, hode oštepom a diskom, kde sa pripravovali na každoročné hry, ktoré boli zároveň pohanskými náboženskými sviatkami. Cieľom tréningov bolo premôcť druhého človeka, a nie „údržba“ tela, ako je tomu dnes. Teda, ak dnešný človek tréningom nahrádza telesný pohyb, nie je to totožné s gréckym súťaživým športom, o ktorom hovorí apoštol Pavol.

3. To, že telesné cvičenie nemá veľa úžitku, nie je samostatné tvrdenie, ale súčasťou prirovnania, ktoré sa vzťahuje na to, že telesné cvičenie nie je natoľko užitočné ako budovanie bohabojnosti.

V dôsledku týchto tvrdení môžeme predpokladať, že tréning tela v pozemskom živote je užitočný, aj keď je jeho výsledok obmedzený, no v pozemskom živote je ešte vždy veľmi užitočný.

Vezmime si napríklad prvý verš 127. Žalmu, ktorého autorom je Šalamún: „Ak nebude Hospodin stavať dom, nadarmo sa namáhajú tí, ktorí ho stavajú.“ Každému je viac než jasné, že bez robotníkov by to nebolo možné, aby sa tehly, hrady či omietky dali na patričné miesto samy od seba. V Biblii je niekoľko podobných vyhlásení, ktoré sú z hľadiska dnešnej jazykovej logiky nesprávne chápané, pričom reč je len o tom, že v tých dobách dávali dôraz na väčšie hodnoty, pričom tie menšie odsúvali do úzadia. Takéto zvraty používal aj Ježiš. Rozobrať hore uvedené prirovnania a zdôrazniť v nich len to, že tréning tela je zbytočný, je taký istý nonsens, ako tvrdiť, že nemusíme urobiť nič pre svoju obživu, pretože: „Boh i tak dáva svojmu milému sen,“ (Ž 127,2b) čo by bolo v protiklade aj s inými veršami Písma.

4. Výrazom: zbožný, milosrdný, bohabojný už poriadne ani nerozumieme, tak ich radšej nahrádzame pojmom veriaci.

Podľa mojej mienky je teda správne pochopenie hore uvedeného verša jazykom dneška nasledovné: snaž sa o vieru; lebo tréning tela súťažiacich je užitočný iba počas pozemského života, no viera vo všetkom: pretože sľubuje, že vďaka nej budeš žiť aj v budúcnosti, nielen v prítomnosti, ako je to s tréningom tela.

Vplyv telesného úsilia na dušu a mužnosť

Po tom, čo Pán Boh sformoval prvé telo človeka zo zemského prachu a vdýchol do jeho nozdier ducha života, stal sa živou dušou. Duša je súčasťou ducha a tela človeka. Na dušu pôsobia v značnej miere aj procesy tela a ducha.

V 5Moj 12,23 čítame: „Len buď silný, aby si nejedol krvi, lebo krv je dušou, a preto nebudeš jesť duše s mäsom.“ Toto je zjavne v protiklade s tým chápaním, že duša pozostáva z mysle, vôle a pocitov. Celý obraz nám komplikuje fakt, že Biblia pokladá srdce za centrum ľudského charakteru, zmýšľania, rozhodovania, spomienok a pocitov, kým lekárska veda pokladá za centrum osobnosti človeka hlavne mozog. No protirečenia sú len zdanlivé, pretože všetko toto tvorí v ľudskom tele jednu veľkú jednotu: srdce pumpuje krv, ktorá transportuje kyslík a výživové látky aj pre správne fungovanie mozgu. Mozog je centrom nervovej sústavy, ktorá pomocou orgánov produkujúcich hormóny vo veľkej miere ovplyvňuje zloženie krvi. Zloženie krvi má rozhodujúci vplyv na ľudský charakter, sklony a mentálne schopnosti. V krvi môžeme nájsť chemické stopy všetkého, čo „cítime“.

Grécka ideológia vyznávala zásadu „v zdravom tele zdravý duch“. Správne chápali, že pravidelný pohyb poskytuje človeku nielen silu, ale aj rozvoj duševných schopností a takto sa snažili z pozície tela vplývať aj na pozitívne fungovanie duše. Zo strany ducha to už ale nemohli urobiť, veď ešte nemali k dispozícii možnosť znovuzrodenia, ani na nich ešte nezostúpil Duch Svätý ako na prorokov, a tiež nepoznali a neprijali zjavenia Boha Abraháma, Izáka a Jakoba. Všetko toto viedlo k tomu extrému, že dávali prílišný dôraz na schopnosti a krásu tela. Takisto extrémny je aj kresťanský názor, podľa ktorého k získaniu mužného charakteru a duševnej sily postačuje posilnenie ducha a zjavenia.

Existujú totiž také účinky telesnej aktivity na dušu, ktoré sa nedajú nahradiť z iných zdrojov. Takýmito sú napríklad prečistenie organizmu, krvi, detoxikácia, zlepšenie transportu kyslíka do mozgu, rozvoj kapacity pľúc a správna produkcia hormónov. Všetko toto skvalitňuje sústredenie, správnu súdnosť, pamäť, rýchlosť zmýšľania a zmenu charakteru. Na dušu má vplyv všetko to, čo ovplyvňuje zloženie krvi, fungovanie mozgu a nervovej sústavy, vrátane pohybu a stravovania.

Ako vplýva telesná aktivita na dušu človeka?

Je všeobecne známe, že dýchanie, krvný obeh, prečisťujúca funkcia obličiek a produkcia hormónov ovplyvňujú pocity a nálady človeka: radosť, smútok či úspech majú svoju chemickú „stopu“ v krvi. Toto utvára charakter a na úrovni sklonov a motivácií rozhoduje o správaní každého človeka. Menej známym faktom je, že prefiltrovaná krv obohatená o kyslík vplýva aj na mentálne schopnosti človeka. V prípade zlyhania obličiek, kde je nutná dialýza, je známe, že sa znižuje funkcia mozgu: klesá schopnosť pozornosti a reprezentácie, čiže je sťažené vnímanie, pamäť, spomaľuje sa logické myslenie, úsudok a vyhodnocovanie. „Ešte aj v noci vynaučuješ moje ľadviny“ – hovorí Dávid.

Mozog totiž potrebuje pre správne fungovanie po­pri zásobe kyslíka aj patrične prečistenú krv, ktorá transportuje do organizmu výživové látky. V tele muža aj ženy sa nachádza desať rôznych orgánov, ktoré sa zúčastňujú na produkcii hormónov, ktorých zloženie má rôzne účinky. Napríklad hormóny štítnej žľazy regulujú vychytávanie aminokyselín a glukózy, ktoré slúžia ako zdroj energie, regulujú metabolizmus uhľohydrátov a tukov, rast a vývoj a syntézu bielkovín. Nesprávne fungovanie štítnej žľazy sa prejaví napríklad vysokým tlakom krvi, zrýchleným pulzom, dýchavičnosťou, intoleranciou tepla, nespavosťou, podráždenosťou, nervozitou a precitlivenosťou. Čiže má rozhodujúci vplyv na fungovanie duše. No hormóny sú zodpovedné aj za duševné a telesné rozdiely medzi dvomi pohlaviami a za ich druhotné pohlavné znaky. Produkciu mužského pohlavného hormónu – testosterónu – sčasti ovplyvňuje aj fyzická záťaž. Tento hormón zohráva významnú úlohu vo vývine kostrového svalstva, v hĺbke hlasu, no ovplyvňuje aj správanie človeka, ako je napríklad oduševnenie, nadšenie, túžba podnikať, ale tiež môže vypôsobiť agresiu. Je zaujímavé, že duševné faktory vplývajú aj spätne na produkciu testosterónu. Odborníci spozorovali, že stres, depresia, pocit ohrozenia zo strany inej spoločenskej skupiny ju znižujú, čiže jeho hladina u podriadených mužov klesá.

Organizmus patrične reaguje na úlohy a potreby: keď človek pravidelne praktizuje silový tréning, dvíha sa aj hladina testosterónu, zodpovedného za rast kostrového svalstva.

K modernému životnému štýlu ochudobnenému o pohyb sa prispôsobí aj nervová sústava a fungovanie celého tela, čo zase spätne pôsobí aj na dušu: ochabujú nepoužívané kapacity, svalstvo, čo u mužov vyvolá výraznejšie zmeny než u žien. Ak sa následkom absencie telesnej aktivity zníži tvorba testosterónu, trvale sa prejaví aj zaostávaním v duševnej oblasti. Následkom zníženia tvorby testosterónu sú klinicky preukázateľné tieto príznaky: zníženie potencie, libida, emocionálna labilita či únava, znižuje sa mužnosť, schopnosť zodpovednosti a zvyšuje sa strach ísť do rizika. V jednej americkej štúdii liečili starších mužov prípravkom injekčného testosterónu, ktorí následne hovorili o chuti aktívnejšej účasti v obchodnom živote. Cvičenie posilní na úrovni vôle trpezlivosť, sebaovládanie, stálosť a citové vyrovnanie. Keď človek vedome a pravidelne dosahuje hranice svojich fyzických schopností, zvyšuje sa u neho schopnosť znášania stresu. Organizmus si zvykne na to, že v záujme nejakého cieľa krátkodobo trpí, no potom môže oceniť výsledok. Takto bude človek menej náchylný aj v iných oblastiach života. Bude menej náchylný k zraneniam, urážkam a posilní sa aj jeho nervová sústava. Dôsledkom väčšieho úsilia sa zvyšuje aj produkcia testosterónu, ktorý je zodpovedný aj za mužné správanie a emocionálnu stabilitu. Posilňovanie tela prináša so sebou na pocitovej úrovni chuť bojovať, odstráni lenivosť a zlú náladu. Telesná inaktivita vypôsobí neustálu túžbu po oddychu, ktorú nemôže nikdy uspokojiť. Pocit úspechu, ktorý prináša športovanie pri postupne sa zvyšujúcej záťaži, vypôsobí väčšiu túžbu po úsilí, vďaka produkcii dopamínu, ktorý navodzuje pocit zadosťučinenia a endorfínu, ktorý navodzuje pocit šťastia. Na úrovni chápania sa posilňovaním tela zlepšujú mentálne schopnosti a schopnosti sústredenia.

Z lekárskeho hľadiska je dodávanie kyslíka a „paliva“ do mozgu veľmi dôležité, lebo rozhoduje o mentálnych schopnostiach. Športovanie jednak stimuluje krvný obeh a jednak zvyšuje kapacitu pľúc. Zvýšený krvný tlak vypôsobí rýchlejší prietok tekutín, následkom čoho sa za rovnaký čas viackrát prefiltruje cez obličky, čím sa zrýchli detoxikácia organizmu. Zároveň prebieha ešte jeden dôležitý proces: neustálym zvyšovaním potreby kyslíka sa kapiláry v pľúcach rozšíria, čím sa značne a trvale zvýši kapacita jeho príjmu. Napokon bude mať človek zdravšiu krv, obohatenú o väčšie množstvo kyslíka.

Stimulácia mozgu a rozšírenie krvných kapilár vylepšia také duchovné funkcie ako je súdnosť, schopnosť rozlišovania, pozornosť, zrýchli sa čítanie, vnímanie, schopnosť vyhodnocovania, pripomenutie naučeného textu a jeho prezentácia. Môžeme pozorovať aj dramatické zvýšenie schopnosti sústredenia, nakoľko je človek počas cvičenia (keď popri tom, že je vyčerpaný, má zrýchlený dych a tep, čiže je v ľahko šokovom stave) nútený počas tréningu sledovať správne vykonanie jednotlivých cvikov. Tréningy takýmto vynúteným spôsobom privádzajú do lepšej formy aj mentálne a duševné schopnosti. Všetko toto je pre mužov mimoriadne dôležité zdôrazňovať, pretože v neposlednom rade sa produkcia mužského pohlavného hormónu testosterónu zvyšuje aj následkom fyzického úsilia. Tento hormón nezodpovedá iba za rast svalstva, ale aj za mnohé iné mužné postoje.

Životný štýl ochudobnený o pohyb, absencia fyzického úsilia vedie nielen k ochabovaniu mužskej postavy a ochabnutiu svalov, ale aj k vzniku narcistických prejavov, poruchám sebahodnotenia, precitlivenosti, neschopnosti rozhodovania (strach z riskovania), nezodpovednosti – napríklad neo­chote vstúpiť do manželstva.

Zdroj: Új Exodus V/2016
Preklad: Zlatka Radnotyová