Boh nikdy neopúšťa svoje deti

Svedectvo Kármen a Šimona

Kármen

Ahojte, moje meno je Kármen Lehotská a mám 20 rokov. Dňa 22. septembra to bude presne rok od môjho druhého narodenia vo vodnom krste a od najdôležitejšieho kroku v mojom živote. Patrím do zboru v Liptovskom Hrádku.

Ale pekne postupne.

Keď som bola malá, moji rodičia ma neviedli k žiadnej viere, ale ani neboli zásadne proti tomu, aby som do nejakej cirkvi chodila. Vydala som sa po ceste evanjelickej viery. Chodila som do kostola na konfirmáciu, dorasty, mládeže a celkom sa mi to páčilo, až do bodu, kedy som si začala viac a viac uvedomovať, že napriek môjmu presvedčeniu o existencii Boha som necítila nič iné. Nemala som až takú túžbu po trávení času v kostole a poslúchaní rôznych príkazov, ktoré sa začali vytvárať medzi mládežou. Dokonca k tomu rozhodne neprispelo pohoršenie a zranenie zo strany dobrej kamarátky. Zrazu som nevidela rozdiel medzi nimi a ľudmi, ktorých som poznala mimo kostola. Povedala som si, že to zvládnem sama. Predsa Boh je všadeprítomný a bude aj u mňa doma. A tak som prestala chodiť do kostola.

Samozrejme, ako mladé dievča, ktoré malo kamarátov, snažila som sa užiť si ten mladý vek. Mala som partie, kde nechýbali vulgarizmy ani alkohol. Napriek tomu, že som bola „sama sebe pánom“, ako som to často hovorila a mohla som si robiť, čo som chcela, vedela som, že nejaké hranice existovať musia. Veľmi som vďačná za výchovu mojim rodičom. Dávali mi voľnosť od veku, kedy to považovali za vhodné a vedeli, že mi môžu veriť. Nikdy som neprišla domov opitá a vždy som sa správala „v rámci sveta“ slušne. No sama som ani netušila, v akom bludisku som sa ocitla. Nahovárala som si, že je to všetko okej, že ísť sa trošku zabaviť nemôže ublížiť nikomu.

Verila som v Boha a dala som sa na Jeho stranu, no bez správnej cirkvi a bez ohňa človek ľahko zíde z cesty. A mne sa to stalo. Síce som sa modlila každý večer tú istú modlitbu a myslela som si, že to stačí, diabol sa tešil z toho, že ma už čoskoro bude môcť dostať. Diabol vždy zaútočí na tú oblasť, ktorá je najcitlivejšia. Pre mňa to bola vždy láska a pohľad na samú seba. Mala som problém s tým, ako vyzerám a dokázala som sa pre to zahnať do veľkých depresií. Diabol túto oblasť využíval naplno. Taktiež oblasť lásky. Som človek, ktorý potrebuje rozdávať lásku, ale, samozrejme, aj ju prijímať. A ako dospievajúce dievča, aj ja som sa chcela cítiť veľmi milovaná a vždy som si predstavovala svoj vzťah úplne inak ako moje kamarátky. Chcela som mať muža, ktorý ma bude ľúbiť nie preto, ako vyzerám, ale preto, aká som. Sú to obohrané klišé vety, ale ja som to brala vážne. Chcela som mať rodinu, deti a nech môj muž nie je ako všetci ostatní, ktorí v piatok večer nevedia nič iné, len odísť niekam do baru. Stanovila som si tieto požiadavky, ale s ohľadom na môj vek a partiu, s ktorou som bola, bolo priam nemožné nejakého takého chlapca nájsť. Všeobecne nájsť dnes vo svete chlapca, ktorý nepije, nefajčí a aspoň v jednej vete nepovie vulgarizmus, je naozaj výnimočné – a chvála Bohu za výnimky.

Keďže aj diabol videl tieto moje podmienky, vysmial sa mi v priamom prenose. Stretávala som vždy presný opak toho, čo som chcela. Nechápala som to a veľmi som sa vedela za to obviniť, že asi som chybou ja. Snažila som sa hľadať v ľudoch to dobré a jediné, čo som dostala, bolo, že som skončila odhodená, využitá a úplne zranená. Neverila som v lásku. Nechcela som ju do svojho srdca púšťať, no na druhej strane som ju veľmi potrebovala. „Láska“, ktorú som ja tak nazývala, ma dohnala do bodu, kedy som rozmýšľala, že môj život nemá zmysel a vo veku puberty a dospievania to bol naozaj vážny moment. Možno sa to číta ľahko a možno to zažilo veľa ľudí, no vo mne zostala veľká rana a dlho som ňou nevedela pohnúť a zbaviť sa jej. Vedela som preplakať celé noci, nebolo so mnou reči, bola som úplne odmeraná, prenasledovali ma nočné mory a na moju psychiku toho začínalo byť veľa.

No Boh nikdy neopúšťa svoje deti. A ani mňa sa nevzdal napriek tomu, že ja som na Neho trošku zabudla a prišla som, len keď mi bolo najhoršie. Postaral sa o mňa. Nedovolil, aby som spravila to najhoršie. Nádherne si ma k sebe pritiahol znovu. Ukázal mi, že ak mu budem dôverovať, všetko sa vyrieši.

Pretože jedného chlapca som predsa len poznala, ktorý bol presne taký, podľa mojich kriterií a veľakrát mi hovoril naozaj také slová, ktoré boli živé a plné lásky. No nie ľudskej lásky, ale Božej…

Šimon

Ahojte, volám sa Šimon Majstrák a mám 21 rokov. V zbore som už odmala a Boha považujem za priori­tu v mojom živote. Ako besiedkové dieťa som nemal príležitosť okúsiť, ako veľmi zlý a falošný je tento svet, no veľmi dobre som vedel, aký falošný a zákerný je diabol.

Úžasnou výsadou v mojom živote je, že slúžim už dlhé roky. Už ako malého ma veľmi fascinovali bicie a vedel som, že raz chcem hrať. Dnes je to už cca 10 rokov, čo hrám vo chválach a zúčastňujem sa na oslavách nášho Pána.

Tak ako všetci, aj ja som dospel do bodu, kedy som začal premýšľať, ako môj život bude vyzerať. Chodil som na tábory, kde téma láska a vzťahy nesmie chýbať. Bavilo ma počúvať o tom a tešil som sa, kedy aj ja stretnem tú pravú, to jedno dievča, ktoré bude presne pre mňa. Vedel som, že jednoznačne musí patriť Bohu a byť členom zboru. Chcel som ženu, ktorá bude slúžiť Bohu, bude mať oheň v srdci a vytrvá.

Na strednej škole som to začal pociťovať čoraz viac. Videl a poznal som veľa dievčat, ktoré boli fajn kamarátky, ale ani jedna nezapadala do toho hlavného bodu. Veril som Bohu a začal som sa za to intenzívne modliť. Nebol to týždeň, ani mesiac hovorím naozaj o rokoch, čo som sa modlil za svoju princeznú.

Samozrejme, že prišli momenty, kedy som mal trochu strach a zmätok, ale nezaváhal som a v srdci som vedel, že sa nemám kam ponáhľať a Božie načasovanie je to najlepšie.

Poznal som jedno dievča, ktoré som si úplne vedel predstaviť a dokonca spĺňala takmer všetko. Vedel som, že verí v Boha, no nechodila k nám do cirkvi a jednou nohou bola vo svete. Videl som na nej, že je niečím iná, ale nemohol som pomýšľať na nič vážne. No niečo mi stále vravelo, že za toto dievča sa mám začať modliť. Rozhovory s ňou boli vždy iné ako ostatné a boli pod veľkou bázňou pred Bohom, lebo som nevedel, čo sa deje.

Začal som. Intenzívne som sa modlil za toto dievča. Modlili sme sa viacerí v zbore, pretože ona nebola vôbec nejaká neznáma osoba. A Boh je Boh láskavý, Boh je dokonalý vo svojej láske k nám. On vidí túžbu našich sŕdc a ak je to v súlade s Jeho vôľou, neexistuje prekážka.

Dnes je to rok a pol, odkedy sa to dievča hrdo označuje Božím dieťaťom a mojou priateľkou. Naplno slúži Bohu a spolu slúžime vo chválach.

Boh je Bohom, ktorý miluje svoje deti. Teší sa z mladých ľudí, ktorí sa dávajú dokopy, pretože lepšie je dvom ako samému.

Š: Vedel som, že hľadať si dievča vo svete nie je správne, no na druhej strane som vedel, že ona je tá, ktorá príde a zostane. Viacerí boli na pochybách, no ja som veril, že všetky modlitby sa odzrkadlia práve na tom, že Kármen odovzdá svoj život Bohu so všetkou vážnosťou. Dnes je z nej služobníčka s ohňom v srdci a veľkou bázňou pred Pánom.

K: Boh ma pritiahol k sebe. Patrím do najlepšej cirkvi a moje rany sú zahojené. Reálne som zažila úplné uzdravenie mojej duše. Moje staré ja bolo pochované s Kristom a 22. 9. 2018 som sa stala novým človekom. Božím dieťaťom. Boh mi dal talenty, ktoré teraz môžem predkladať pred Jeho trón a podieľať sa na budovaní Jeho kráľovstva.

Aj keď búrky vždy prídu. No sme viac ako víťazi! Každý boj porazíme s Kristom. Tak vás povzbudzujeme, modlite sa za svojich partnerov tí, ktorí ich už máte, aj tí, ktorí ich ešte nemáte. Vždy počúvajte Boží hlas a buďte mu poslušní, pretože Boh má s každým úplne iný plán a iné načasovanie.

Buďte mocne požehnaní!