Byť alebo nebyť vegetariánom?

Vegetariánstvo, ktoré sa celosvetovo rozšírilo hlavne v 20. storočí, je stále populárnejším smerom výživy. Mnohí ľudia sa stávajú vegetariánmi bez toho, aby hlbšie preskúmali danú problematiku.

Pre európsku kultúru je vegetariánstvo cudzím prvkom, ktorý nie je súčasťou tradičného systému výživy. Vo zvykoch a tradíciách českého a slovenského národa vegetariánstvo nemá svoje korene. Vegetariánstvo je ako semienko priviate východným vetrom, ktoré hľadá miesto, aby mohlo rásť. Ide o životný štýl, nielen o náuku o výžive. Ale je vegetariánstvo skutočne zdravé? Je pútavá reklama na čisto rastlinnú stravu pravdivá? Mnohí lekári v súčasnosti upozorňujú aj na negatívne dôsledky vegetariánskej stravy na ľudské zdravie.

Vegetariánstvo je životný štýl, ktorého základným kameňom je bezmäsitá strava. Vegetariáni odmietajú jesť mäso a produkty zo zabitých zvierat. Vegetariánstvo je vo svojej podstate formou ucelenej filozofie, ktorá najčastejšie pochádza z východných náboženstiev. Vegetariáni propagujú práva zvierat, preukazujú im úctu (v niektorých krajinách zvieratá pokladajú za sväté a uctievajú ich), bojujú za ich slobodu. Často sú proti používaniu živočíšnych produktov ako koža, kožušina, hodváb, vlna, perie a produktov testovaných na zvieratách. (Keďže všetky oficiálne lieky sú testované na zvieratách, niektorí odmietajú aj lieky.) V západných krajinách sa vegetariánstvo cieľavedome spropagovalo ako zdravý životný štýl, pretože bez tejto nálepky by civilizovaný svet východné náboženstvá neprijal. Vegetariánstvo má v histórii ľudstva jednoznačne duchovné korene. Jeho reklama je masívna, fakty na argumentáciu sú však pseudovedecké.

Druhy vegetariánstva

Lakto-ovo-vegetariáni nejedia mäso, ale konzumujú mliečne výrobky a vajcia. Je to najrozšírenejšia forma v západnom svete. Lakto-vegetariáni nejedia mäso ani vajcia, ale konzumujú mliečne výrobky. Sem patrí väčšina vegetariánov v Indii. Ovo-vegetariáni nejedia mäso ani mliečne výrobky, ale jedia vajcia. Vegánstvo je ešte prísnejšia forma vegetariánstva. Vegáni nejedia žiadne živočíšne produkty vrátane vajec, mlieka, syru a medu. Skutoční vegáni odopierajú aj prijímanie materského mlieka! Surové vegánstvo používa len čerstvé ovocie, zeleninu, orechy a semená. Vitariánstvo akceptuje iba vegetariánske jedlo, ktoré nie je varené. Argumentujú tým, že varenie zničí výživnú časť rastliny. Frutariánstvo je spôsob stravovania, keď ovocie, orechy, semená a iné plody môžu byť zbierané iba pri nezranení rastliny. Niektorí frutariáni jedia iba plody, ktoré samostatne spadli z rastliny (netrhajú ovocie zo stromu). Frutariáni odmietajú i zemiaky (aby neporanili zem?). Všetci vegetariáni okrem vegánov vykorisťujú pracovité včielky a jedia ich med. Makrobiotika, ktorá vychádza zo zenbudhizmu, rozdeľuje potraviny na „jangové“ a „jinové“ podľa obsahu duchovných síl. Mnohé prvky makrobiotiky boli prevzaté z taoizmu a nemajú nič spoločné s racionálnou životosprávou.

Stručná história vegetariánstva

Historicky bolo vegetariánstvo vždy založené na filozofických názoroch. Odmietanie konzumácie mäsa je nemennou súčasťou starodávnych tradícií hinduistických a budhistických spoločenstiev. Vegetariánstvo vyplýva z viery v reinkarnáciu (prevteľovanie). Podľa hinduizmu duša po smrti opúšťa telo a prevteľuje sa do inej formy existencie podľa miery dobrých skutkov. Ak je jeho karma zlá (napr. zabíjal zvieratá) prevtelí sa do zvieraťa, alebo sa narodí ako chorý človek. Zabíjanie zvierat a jedenie mäsa údajne zhoršuje karmu. Presvedčenie, že v krave je reinkarnovaná stará mama, je skutočný dôvod na uctievanie hovädzieho dobytka a nejedenie mäsa. Hinduista nekonzumuje zeleninu preto, že je zdravá, ale preto, lebo mäso z náboženských dôvodov nemôže jesť. Podľa Biblie reinkarnácia nie je možná, pretože každý človek má len jeden život a jednu neopakovateľnú šancu na zemi. „A ako je uložené ľuďom raz zomrieť, a potom súd...“ (Žid 9:27)

Najstaršie záznamy o vegetariánstve ako o zvyčajnom spôsobe života veľkého počtu ľudí sa týkali starovekej Indie a Grécka. Počas Rímskej ríše a neskorej Antiky sa vegetariánstvo prakticky z Európy vytratilo. Opäť sa objavilo v Európe počas renesancie, ale do popredia sa dostalo až v 19. a 20. storočí. Propagácia vegetariánstva sa začala celosvetovo šíriť po vzniku Medzinárodnej vegetariánskej únie v roku 1908. Potom, ako Európou otriasla druhá svetová vojna, v ktorej zomreli milióny ľudí, začal sa trend vyzdvihovania práv zvierat a dôležitosti vegetariánstva! Otázku vegetariánstva a práv zvierat povzniesol hlavne austrálsky filozof Peter Singer. Je paradoxom, že moderná spoločnosť, ktorá ani v dnešnej dobe nevie zaistiť ochranu základných ľudských práv, vyzdvihuje práva zvierat. To, že vegetariánstvo sa rozšírilo hlavne v 20. storočí, je v súlade s biblickými proroctvami o posledných časoch ľudskej histórie.

Zdravá výživa

Strava je jedným z faktorov ľudského zdravia, ale nie jediným faktorom. Zdravá potrava je vyvážená, obsahuje živočíšne i rastlinné zložky. Potravu hodnotíme z kvalitatívneho i kvantitatívneho hľadiska.

Tuky, cukry a bielkoviny majú byť v správnom pomere. Neoddeliteľnou súčasťou racionálnej výživy je i mäso. Je vedecky dokázané, že minimálne jedna tretina bielkovín v strave musí byť živočíšneho pôvodu, aby ľudské telo bolo zdravé. Bielkoviny sa hodnotia podľa biologickej hodnoty. Je to množstvo telovej bielkoviny, ktorá vznikne zo 100 g bielkoviny z výživy. Určuje ju obsah a pomer esenciálnych aminokyselín a ich využiteľnosť v organizme. Živočíšne bielkoviny majú všeobecne vyššiu hodnotu ako bielkoviny rastlinné. Organizmus možno zabezpečiť dostatkom potrebných aminokyselín iba pestrou a zmiešanou potravou. Doc. MUDr. L. Majláthová, CSc., ktorá sa zaoberala hygienou výživy, v učebnici pre lekárske fakulty uvádza: „Podľa našich odporúčaných dávok má dospelý človek denne prijať 60-100 g bielkovín, z toho 30-50 g živočíšnych.“ Profesor MUDr. J. Mourek, DrSc. tvrdí, že kompozícia aminokyselín rastlinných proteínov je taká, že väčšinou nepokrýva úplne potreby organizmu, a preto môže ľahko vzniknúť vážny deficit niektorých esenciálnych aminokyselín, a to aj vtedy, keď je konzumácia rastlinných proteínov veľmi vysoká. Živočíšne bielkoviny sú teda hodnotnejšie ako rastlinné, pretože obsah a počet aminokyselín je úplnejší. Napriek tomu, že tieto najnovšie poznatky medicínskej vedy v minulosti neboli k dispozícii, naši predkovia neboli vegetariáni.

Extrémy v stravovaní

V súčasnosti sa stretávame s dvomi extrémami v oblasti výživy. Na jednej strane celosvetovo pribúda počet obéznych ľudí a na druhej strane ľudia masovo zomierajú na podvýživu. Uvádza sa, že až 2/3 ľudí na zemi majú zlú výživu, viac ako 65 miliónov ľudí trpí podvýživou. Hlavným dôvodom podvýživy je nedostatok plnohodnotných bielkovín v potrave - predovšetkým živočíšneho pôvodu! (Príkladom sú deti v Afrike s veľkými bruškami.) Obezita v našich podmienkach súvisí so zvýšeným príjmom potravy a zlým životným štýlom (nedostatok pohybu, stres, alkohol). Obezita je skutočne rizikovým faktorom vzniku mnohých civilizačných chorôb. Naopak, strava, ktorá obsahuje dostatok čerstvej zeleniny a ovocia, znižuje riziko vzniku rakoviny hlavne tráviaceho traktu. Pretože obezita je jedným extrémom vo výžive a vegetariánstvo druhým, neschvaľujem obezitu ani vegetariánstvo. Racionálna výživa je vyváženou kombináciou rastlinných a živočíšnych prvkov. Z medicínskeho hľadiska je krajnou a neprijateľnou polohou úplné vynechanie mäsa zo stravy, rovnako ako nadmerná konzumácia mäsa pri absencii ovocia a zeleniny. Zdravý človek nemá dôvod nejesť mäso v adekvátnom množstve. Len pri niektorých chorobách je potrebná diéta s obmedzením mäsa (napr. choroby obličiek). Tu však už ide o poškodenie orgánov určitou chorobou rôznej príčiny v pokročilom štádiu.

Sú vegetariáni skutočne zdravší?

Je otázne, či sú vegetariáni zdravší ako ľudia, ktorí konzumujú pravidelne mäso v primeraných množstvách. Osobne by som mohla dokumentovať viaceré prípady z praxe, kedy pacienti - vegetariáni mali dlhodobo zvýšený cholesterol v krvi, napriek svojmu dlhoročnému životnému štýlu. Ide totiž o poruchu metabolizmu lipidov. Toto ochorenie je možné ovplyvniť diétou iba čiastočne. Nie je teda pravdou tvrdenie, že všetci vegetariáni majú ideálny cholesterol v krvi. U vegetariánov je častá anémia. Opakovane som zaznamenala u viacerých pacientov zníženú koncentráciu železa v krvi i zásobnú formu železa. Vegetariáni majú často suchú kožu, je zvýšená lámavosť nechtov a vypadávanie vlasov. U žien sa dokázal zvýšený výskyt porúch menštruačného cyklu, ktorý sa úplne obnovil až po ukončení vegetariánskeho spôsobu života. Vegetariánstvo je vysoko rizikové hlavne pre deti, tehotné a dojčiace ženy.

Vegetariánstvo je ako semienko priviate východným vetrom, ktoré hľadá miesto,
aby mohlo rásť

V oblasti makrobiotiky boli najpreukázateľnejšie závery obsiahlej európskej štúdie, ktorá zahrnula súbor 243 detí vo veku 0-8 rokov. Štúdie sa zúčastnilo 80% holandskej makrobiotickej detskej populácie, ktorá bola porovnávaná s deťmi normálne živenými. MUDr. Štepán Rucki, CSc. uvádza, že v skupine novorodencov makrobioticky živených matiek bolo zistené malé, ale významné vnútromaternicové oneskorenie rastu s výslednou nízkou pôrodnou hmotnosťou. Priemerná hmotnosť novorodencov bola o 180 g nižšia než u bežnej holandskej populácii. V neskoršom dojčeneckom a batolivom veku boli u makrobioticky živených detí zistené významné výživové nedostatky v príjme vápnika, vitamínu B12, vitamínu B2 a nedostatočný príjem energie a bielkovín. U makrobioticky živených detí boli zaznamenané zmeny v červenom krvnom obraze. Takmer u tretiny detí z tejto skupiny boli ďalej pozorované známky krivice a oneskorené prerezávanie zubov. Psychický a pohybový vývoj makrobiotických detí bol tiež oneskorený - deti na makrobiotickej výžive začali chodiť o tri mesiace neskôr, oneskorený bol i rozvoj reči a slovnej zásoby. U niektorých vegetariánov pozorujeme zníženú imunitu (zvýšenú chorobnosť), pretože aj protilátky sú bielkovinovej povahy. Jednostranná výživa nezodpovedá výživovej adaptácii človeka, ktorý je svojou výbavou geneticky prispôsobený pre zmiešanú potravu - rastlinnú i mäsitú.

Dôvody pre vegetariánstvo

Hlavným dôvodom vegetariánstva v celosvetovom meradle je náboženské presvedčenie. Najviac ľudí na svete sa hlási k vegetariánstvu preto, že je to súčasť ich vierovyznania. Sem patrí napr. hinduizmus, budhizmus, Cirkev adventistov siedmeho dňa a iné. Vegetariánstvo však nie je založené na učení Biblie, nevychádza zo zjavenia písaného Božieho slova. Životný štýl kresťana podľa požiadaviek Svätého Písma nie je celoživotná bezmäsitá strava. Ježiš Kristus, ktorý je nám vzorom a príkladom, jedol bežne mäso (baraninu i ryby). Boží Syn nebol vegetarián! Pán Ježiš Kristus dokonale naplnil Zákon, neprekročil žiadne prikázanie. Zákon teda vegetariánstvo nenariaďuje. Aj Ježišovi učeníci jedli mäso. Pre kresťana neexistuje biblický dôvod (podložený Písmom) viesť dlhodobo životný štýl vegetariána. Podľa Biblie je prijateľné dočasné zdržanie sa pokrmu z duchovných dôvodov na určité obdobie, čo sa označuje ako pôst.

V dnešnej novozákonnej dobe už nie je potrebné ani osožné zachovávať biblické delenie pokrmov (zvierat) na čisté a nečisté, s čím sa stretávame v niektorých náboženských organizáciách. Ak niekto chce k Bohu pristupovať starozákonným spôsobom, musí dodržiavať všetky nariadenia a prikázania, nielen fragmenty vytrhnuté z kontextu. Porozumenie Starého zákona je možné len vo svetle Nového zákona. Delenie zvierat na čisté a nečisté v Starom zákone bolo určené židovskému národu v konkrétnej historickej dobe. Súčasne je to biblický predobraz národov. V Ježišovi Kristovi sú aj pohania, ktorí uverili v Neho, Bohom prijatí. Ten, kto prijal zástupnú obeť Ježiša Krista na kríži a vyznal Božieho Syna ako Pána a Spasiteľa svojho života, je oslobodený od nariadení Starého zákona, ktoré sa vzťahujú na pokrmy. Ježiš Kristus nás oslobodil spod zlorečenstva zákona. Za dobré skutky a dodržiavanie rôznych ľudských nariadení ohľadom pokrmov však človek nezíska spasenie tak, ako sa mnohí chybne domnievajú. Každodenný pokrm neurčí umiestnenie ľudskej duše vo večnosti. Ten, kto je zeleninu, nepôjde za to do neba. Ten, kto je mäso, nepôjde kvôli tomu do pekla.

Čo nesmieme jesť?

Boh zanechal odkaz v Biblii do novozákonnej doby pre nás prostredníctvom apoštolov. „Lebo za dobré sa videlo Svätému Duchu i nám neuvaľovať na vás viacej nijakého bremena okrem tohto nevyhnutne potrebného: zdržovať sa od obetovaného modlám, od krvi, od zaduseného a od smilstva, čoho keď sa budete veľmi vystríhať, budete dobre robiť. Buďte zdraví!“ (Sk 15:28-29) Apoštoli napísali tým, ktorí uverili z pohanov, čo nemajú robiť. Je to veľmi dôležitý odkaz, ktorý zahŕňa aj zákaz konzumovať krv. Krv nie je ani nápoj, ani pokrm, nie je určená ľuďom na konzumáciu. Boh zakázal ľuďom piť krv, pretože v krvi je život. Tento odkaz nachádzame aj v Starom zákone. „Len buď silný, aby si nejedol krvi, lebo krv je dušou... Nebudeš jej (krv) jesť, na zem ju vyleješ ako vodu. Nebudeš jej jesť, aby ti bolo dobre i tvojim synom po tebe, keď budeš robiť to, čo je pravé v očiach Hospodinových.“ (5Moj 12:23-25) Na jedení krvi je kliatba, pretože krv patrí iba Bohu! Krv sa nesmie pridávať ako prísada do jedál! Keďže našej kultúre je to vzdialené, apoštoli to museli pohanom napísať. Z biblického hľadiska sú neprijateľné ako jedlo „krvavničky“. Krv sa nesmie piť, smažiť, pridávať do jaterníc na zabíjačke! Tiež zadusené sa nemá konzumovať. „Známe sú Bohu od veku všetky jeho diela. Preto ja súdim neznepokojovať tých, ktorí sa z pohanov obracajú k Bohu, ale napísať im, aby sa zdŕžali od poškvŕn modiel a od smilstva, od zaduseného a od krvi.“ (Sk 15:18-20)

Vegetariánstvo vo svetle Biblie

Mnohí duchovní učitelia nesprávne vykladajú biblické texty, aby vegetariánstvo včlenili do západnej kultúry. Ide o texty majstrovsky „prekrútené“. Takto vzniká systém lží, ktorý sú však mnohí ľudia ochotní prijať. Napr. prikázanie „nezabiješ“ z Desatora sa vraj vzťahuje na živočíchy (vrátane múch). Indická učiteľka jógy, ktorá toto tvrdila, zrejme nikdy nečítala celý Starý zákon. Všimla by si, že Boh prikázal, aby mu obetovali bezchybných baranov, kozlov, hovädá... Boh povedal, aby zabili tieto zvieratá a tiež Židom prikázal jesť veľkonočného baránka (z mäsa, nie z cesta). Prikázanie „nezabiješ“ sa teda nevzťahuje na zvieratá, ale na ľudí. Mimochodom, prvý odev z kože zvieraťa v histórii ľudstva urobil sám Boh. (Genesis 3:21)

To, že vegetariánstvo vychádza z Biblie, je iba mýtus. Po celosvetovej potope Boh požehnal Noacha a povedal mu: „Všetko, čo sa hýbe a je živé, bude vám za pokrm, ako zelené byliny, tak som vám dal to všetko. Avšak mäso s jeho dušou, to jest s jeho krvou, nebudete jesť.“ (1Moj 9:3-4) Tento citát sa často zneužíva ako dôkaz pre tvrdenie, že človek nemá jesť mäso. Ale tento výrok to neobsahuje. Boh povedal Noachovi, že nemá jesť mäso s jeho krvou. Všetko, čo sa hýbe a je živé, to nie sú steblá obilnín vo vetre, ale pohybujúce sa zvieratá. Po potope, keď sa zmenila klíma a vegetácia, Boh prikázal ľuďom jesť mäso! Človek má jesť mäso, ale nie krv!

Môžeme jesť všetko, čo sa v súčasnosti predáva v mäsiarni? Apoštol Pavol radí: „Všetko, čo sa predáva v mastných krámoch jedzte a nič sa nevypytujte pre svedomie, lebo veď Pánova je zem i jej náplň. Ale ak ja mám s vďakou podiel na čomsi, prečo sa mne má ktosi rúhať pre to, za čo ja ďakujem? “ (1Kor 10:25,26,30)

Tvrdenie, že prví kresťania boli vegetariáni, je lož. Asi ťažko by sme si vedeli predstaviť rybárov, ktorí ryby nejedia. Sám Ježiš Kristus jedol rybu i pečeného barana. Ježiš Kristus nebol vegetarián a ani jeho nasledovníci. Biblia označuje človeka, ktorý je iba zeleninu za slabého vo viere, ktorého však netreba odsudzovať, ale prijať. „A slabého vo viere prijímajte, nie na posudzovanie myšlienok Lebo niekto verí, že smie jesť všetko, a zase niekto súc slabý je zeleniny. Ten, kto je, nech nepohŕda tým, kto neje. A zase ten, kto neje, nech nesúdi toho, kto je, lebo ho Boh prijal.“ (Rim 14:1-3)

Zakazovanie pokrmov

Neustále pribúdajú rôzne nové učenia o diétnych režimoch. Je to trend, ktorý pozorujeme hlavne v posledných rokoch. Väčšina týchto ucelených systémov pochádza z východu a má duchovný podklad. Z biblického i lekárskeho hľadiska je neprijateľné aj učenie o stravovaní podľa krvných skupín. Ide o systém zákazov a nariadení, ktorý zneužíva vedecký fakt existencie krvných skupín, čo však vôbec nesúvisí s diétou a zdravím. Napr. človek s krvnou skupinou A nesmie jesť paradajky. Absolútne nevhodné sú vraj pre neho mliečne výrobky. Pán Ježiš Kristus predpovedal, že v posledných dobách budú ľudia radi počúvať lživé démonické učenia, ktoré zakazujú rôzne užitočné pokrmy. „Ale Duch hovorí výslovne, že v neskorších časoch odstúpia niektorí od viery, ktorí budú počúvať bludných duchov a učenia démonov, hovoriacich v pokrytectve lož, majúcich žhavo poznačené vlastné svedomie, ktorí budú zbraňovať ženiť sa a prikazovať zdržovať sa pokrmov, ktoré Boh stvoril na požívanie s ďakovaním pre veriacich a poznavších pravdu. Lebo každé stvorenie Božie je dobré, a nič nie je na zahodenie, čo sa prijíma z ruky Božej s ďakovaním, lebo sa posväcuje slovom Božím a modlitbou.“ (1Tim 4:1-5)

Jedlo a charakter

Strava je skutočne dôležitá a ovplyvňuje zdravie, ale dnes sa význam jednotlivých diét preceňuje. Charakter človeka sa neformuje na základe toho, čo zje, alebo nezje. Človek sa nestane morálne lepším, keď si v piatok odoprie rezeň. Nestane sa ani horším človekom, keď v piatok zje rezeň. Je to ďalší mýtus, ktorý hovorí, že tí, ktorí jedia mäso sú agresívni, ale tí, ktorí jedia zeleninu, sú pokojní a príjemní ľudia. Biblia hovorí: „Ale pokrm nás neurobí milšími Bohu, ani horšími pred Bohom, lebo ani keď budeme jesť, nebudeme viacej, ani keď nebudeme jesť, nebudeme menej.“ (1Kor 8,8) Jogíni tvrdia, že skrze jedlo sa vie človek očistiť, alebo poškvrniť. Ježiš Kristus však prehlásil: „Nie to, čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale to, čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka. Či nerozumiete, že všetko to, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa von do stoky? Ale to, čo vychádza z úst, ide zo srdca a to poškvrňuje človeka. Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá, rúhania, to je to, čo poškvrňuje človeka. Ale jesť neumytými rukami nepoškvrňuje človeka.“ (Mt 15, 11;17-20). V skutočnosti Boha oveľa viac zaujíma to, čo má človek v srdci, ako to, čo má na tanieri. Človeka poškvrňujú zlé slová, nie hydinové párky.

Presvedčenie, že v krave je reinkarnovaná stará mama, je skutočný dôvod na uctievanie hovädzieho dobytka

Ježiš Kristus položil dôraz na ľudské srdce, nie na jedlo. „Lebo Kráľovstvo Božie nie je pokrm a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť vo Svätom Duchu.“ (Rim 14:17) Každý človek má slobodnú vôľu preto, aby sa rozhodol, ako sa bude stravovať. Ak niekto chce, môže sa stať aj vegetariánom. Ale tvrdiť, že je to biblický spôsob života kresťana, je nesprávne. Boh nariadil jesť mäso a žiadne potraviny nezakázal. Samozrejme, že u chorého človeka treba stravu prispôsobiť jeho aktuálnemu zdravotnému stavu. Dôležité je mať v stravovaní vyváženosť a pestrosť. Pokrmy sú len dočasné, ale naše telo je určené na vzkriesenie. Pokrmy dávajú energiu nášmu telu, aby bol zachovaný biologický život, ale skutočným zdrojom života je samotný Boh. Naše oči sa upierajú na nášho Pána, lebo vieme, že Ho uvidíme zo svojho vzkrieseného tela. „Pokrmy bruchu a brucho pokrmom, ale Boh skazí i brucho i pokrmy.“ (1Kor 6:13) „Či nie je život viac ako pokrm?“ (Mt 6:25) „A tak teda, buď jete, buď pijete, buď čokoľvek robíte, robte všetko na slávu Božiu.“ (1Kor 10:31)

Zdroj informácií:

Prof.MUDr. Stanislav Trojan,DrSc.:
Fyziológia 1, učebnica pre lekárske fakulty, Osveta, 1992, s.313-325

Doc.MUDr.Ľubica Ághová,CSc.:
Hygiena, učebnica pre lekárske fakulty,
Osveta,1993, s.126-129

MUDr. Štepán Rucki, Csc.:
Alternativní medicína-pomoc nebo nebezpečí?, Návrat domů, 2000, s.71-72

Logos 6/2005, II.ročník, Vegetariánstvo-správna voľba?, s.12-14

www.wikipedia.org