Učeníci Ježiša Krista sa od dnešných zosvetštených kresťanov, ktorí sú ponorení do konzumnej kultúry, líšili aj tým, že Božie dielo nevztiahli iba do svojej súkromnej sféry a nevrástli iba do prítomného obdobia, ale skôr sa zaujímali o univerzálne otázky z hľadiska perspektívy.
Záujem o budúcnosť a snaha porozumieť znameniam časov je dôležitým predpokladom pre to, aby kresťania úspešne dobehli do cieľa, aby v správny čas boli na správnom mieste, konali správne veci a boli víťazmi nadchádzajúcich zmien.
Pánom dejín je samotný Boh, On vymeral obdobia a časy, a preto je možné porozumieť budúcnosti iba zo zjavení. Biblia obšírne hovorí o budúcnosti v proroctvách, a preto je najdôležitejšou príručkou skúmania budúcich vecí. „Ale keď príde on, ten Duch pravdy, uvedie vás do každej pravdy; lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť všetko, čokoľvek počuje, aj budúce veci vám bude zvestovať.“ (Jn 16:13) Mnohí kresťania však dávajú Duchu Svätému len také otázky (ak to vôbec robia), ktoré sa vzťahujú na ich súkromnú sféru, ako sú napríklad voľba životného partnera, povolania, materiálneho zabezpečenia, no nepýtajú sa ohľadom porozumenia budúcnosti. Takýto pozemsko-centrický, dalo by sa povedať materialistický pohľad je nebezpečný preto, lebo sa tým môžeme odtrhnúť od Božieho plánu a ocitnúť sa v slepej uličke práve v okamihu, kedy by sme mali preradiť. Pán Ježiš nás upozorňuje, že v časoch Jeho druhého príchodu na zem bude mnohých kresťanov charakterizovať práve materializmus. „Lebo ako v tých dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu a nezvedeli, až prišla potopa a všetkých zachvátila: tak bude aj za príchodu Syna človeka. Vtedy budú dvaja na poli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný. Dve budú mlieť vo mlyne; jedna bude vzatá a druhá zanechaná. Teda bdejte ...“ (Mt 24:38-42a)
Biblia je najdôležitejšou príručkou bádania (skúmania) budúcnosti
Je nápadné, že tu nie je reč o hriešnych záležitostiach, ale o prirodzených, pozemských ako sú napríklad jedlo, nápoj, práca, uzavretie manželstva a pod. Je pravdou, že od Boha nás oddeľuje hriech, no je tu výstraha, že aj popri normálnych činnostiach môžeme minúť cieľ. Prirodzene nie samotné veci, ktoré nám, mimochodom, Boh chce dať - sú problémom, ale to, že sa v nich pozabudneme, keď sa staráme len o ne, vtedy, keď vypadneme z duchovného života a zabúdame, že naše povolanie hovorí o večnosti veď - nielen samým chlebom živý je človek - hovorí Ježiš. Nie je náhoda ani to, že v Matúšovom evanjeliu po 24-tej kapitole, ktorá hovorí o posledných časoch, sa nachádza podobenstvo o desiatich pannách, v ktorom, mimochodom, vystupujú morálne bezúhonní, Bibliu dobre znajúci, znovuzrodení ľudia - medzi ktorými bol ten rozdiel, že v čase príchodu Ženícha len tí múdri chodili v duchu, tí blázniví prežívali „olejovú krízu“, kvôli ktorej im pozhasínali lampy práve v tej rozhodujúcej chvíli.
Ježiš, na otázku o znameniach príchodu Mesiáša, odpovedá vymenúvaním viacerých udalostí v Mt 24, Mk 13, Lk 21. Podľa viacerých biblických učiteľov patria k pečatiam, trúbeniam, čašiam, „bedám“ mnohým ohromujúcim prirodzeným aj nadprirodzeným udalostiam a ranám, ktoré sú popísané v Zjavení Jána, aj udalosti ešte nezapočatého sedemdesiateho týždňoroku (posledné obdobie) v 9. kapitole proroka Daniela 24-27. Toto budú tie pôrodné bolesti, ktoré vtiahnu do svojich kŕčov celý svet, z ktorého sa zrodí nový mesiášsky svetový systém, ktorý ukončí prítomné obdobie. Než nastúpi toto posledné obdobie, ktoré Ježiš opisuje ako: „Lebo vtedy bude veliké súženie, akého nebolo od počiatku sveta až doteraz, ani už nikdy viac nebude.“ (Mt 24:21) Z toho vidíme, že posledné obdobie budú predznamenávať bolestivé udalosti. Budú to síce znamenia posledných čias, ale nie samotné apokalyptické znamenia ukončujúce prítomné svetové obdobie. „A budete slýchať o vojnách a chýry o vojnách. Hľaďte, aby ste sa nestrachovali, lebo to všetko sa musí stať, ale ešte nie je koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, a bude bývať hlad a mor, a zemetrasenia budú miestami. A to všetko je počiatkom predpôrodných bolestí sveta.“ (Mt 24:6-8) Pôrodníci dobre poznajú výraz „predpôrodné“ - predznamenávajúce - krátko trvajúce bolesti, (pripravujúce pôrodné cesty), ktoré ešte síce nie sú periodické, ale už ohlasujú ukončenie obdobia pokoja, čo znamená, že sa kedykoľvek, v ktoromkoľvek dni a hodine, môžu spustiť samotné pôrodné bolesti - samotný pôrod!
Aké sú teda tie predpôrodné znamenia, ukončujúce posledné časy?
„A Ježiš odpovedal a riekol im: Hľaďte, aby vás niekto nezviedol! Lebo mnohí prídu pod mojím menom a budú hovoriť: Ja som Kristus, a zvedú mnohých.“ (Mt 24:4-5) „A povstanú aj mnohí falošní proroci a zvedú mnohých.“ (Mt 24:11)
Tu nie je reč len o náboženskom a okultnom podvode - hoci aj toho je dosť - ale o tom, že povstanú takí „kvázi-záchrancovia“, ktorí sa budú považovať za schopných vyriešiť spoločenské, ekonomické, či právne problémy ľudstva. V minulosti si rôzne ideológie a filozofie nerobili nárok na „univerzálnosť“, resp. kvôli neumožnenej úrovni komunikácie ani nemohli účinne pôsobiť na veľké davy. No 19. a 20. stor. už bolo tzv. „mesiánské“, ktoré sľubovalo vyriešenie všetkých problémov - obdobie ideológie a pohybu más. Sem patria rozmanité „odvetvia“ komunistickej ideológie ako napr. marxizmus, leninizmus, stalinizmus či maoizmus, a tiež národný socializmus. Filozofi, ekonómovia a právnici verili v univerzálne riešene ľudských práv, voľného trhu a pod. Najnovšie však priam nábožensky veria v politickú a hospodársku integráciu, a globalizáciu považujú za „všeliek“.
„A budete slýchať o vojnách a chýry o vojnách. Hľaďte, aby ste sa nestrachovali, lebo to všetko sa musí stať, ale ešte nie je koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu...“ (Mt 24:6-7a)
Za posledné dve tisícročia bolo sotva niekoľko málo desaťročí, kedy neboli vojny, a aj 20. storočie urobilo v tejto oblasti obrovský skok: svetové vojny, zbrane hromadného ničenia. Okrem klasických bojov, či násilného obsadenia cudzích území, sa tu objavili aj agresie, ktoré mali v úmysle vyhubiť celé etniká. Holokausty, etnické čistky, hubenie národov, teror, či lágre sú produktami minulého storočia, v ktorých vďaka násiliu vyhasli stámilióny ľudských životov. Teraz prebieha no vý druh zmien. Vďaka terorizmu sa už nebojuje regulárne, vymizli tradičné vojenské výrazy ako napr. front, pokoj zbraní a pod. Na ich miesto nastúpilo všadeprítomné ohrozenie v každodennom živote.
„A bude bývať hlad a mor, a zemetrasenia budú miestami.“ (Mt 24:7b)
Tieto témy sa pravidelne objavujú v správach. Medzinárodné štatistiky udávajú nasledovné: v dobe bádania planéty Mars (!) si denne 800 mil. ľudí na svete líha hladných, ročne zomrie vyše 8 mil. (čo je cca 20 tis. denne) kvôli chudobe.
Aj napriek vedecko-technickému rozvoju si epidémie v 20. stor. vyžiadali viac ako 100 mil. ľudských životov. Na ochorenie AIDS zomrelo takmer 30 mil., pričom počet infikovaných je omnoho vyšší. V súčasnosti vypukla globálna epidémia vtáčej chrípky.
Okrem davy ničiacich zemetrasení sme sa mohli nedávno oboznámiť s pojmom tsunami. Aj počasie je čoraz extrémnejšie: nečakane vysoké horúčavy striedajú prívalové dažde. Vďaka globálnemu otepľovaniu pustnú čoraz rozsiahlejšie územia, vysychajú jazerá, topia sa ľadovce.
Evanjelista Lukáš píše o týchto javoch ako o desivých znameniach (Lk 21:11). Sme svedkami toho, ako sa vďaka hrozbe terorizmu stáva strach faktorom, ktorý formuje systémy. Západný svet - hrdý na výdobytky slobody - v uplynulých rokoch zaznamenáva dramatický úpadok garancií na ochranu životov. Doteraz boli citlivo chránené sféry bankovníctva, obchodu, cestovania či osobných nákupov. No čoraz viac si zvykáme na „presvietenie“ a kontrolu aj súkromnej sféry. Drastický nárast duševných ochorení, napätia, depresií, nám tiež poukazuje na to, že medzi výsledkami vedecko-technického rozvoja a skutočným stavom ľudstva je čoraz väčší rozpor.
„Ale to vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Lebo to budú ľudia, ktorí budú milovať seba, milovať peniaze, chlúbiví, pyšní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bohaprázdni, bez lásky, nesmierliví, pomluvační, nezdržanliví, divokí, nemilujúci dobrého, zradní, náhli, nadutí, viacej milujúci rozkoše ako milujúci Boha, ktorí majú tvárnosť pobožnosti, ktorí však jej moc zapreli. A tých sa stráň.“ (2Tim 3:1-5)
Sebectvo, honba za materializmom, hľadanie pôžitkov a ostatné už vyššie popísané črty budú charakteristické pre svet posledných dní, tvrdí apoštol Pavel. S rozmachom konzumnej kultúry, ktorej súčasťou sú už aj postkomunistické spoločnosti, silne narastajú aj jej produkty. V centre konzumnej spoločnosti je túžba po telesnom aj citovom uspokojení, pričom morálne a duchovné hodnoty viditeľne ustupujú a strácajú na význame. Mnohí poukazujú na vytrácanie hodnôt - čo je charakteristické pre toto obdobie. Túžba po zábave prevláda nad túžbou po pravde. Veľmi málo úcty sa dnes dostáva ľuďom, ktorí majú od práce zodraté ruky, zvráskavenú tvár, a hodnotné myšlienky. Ľudia obetujú nespočetné množstvo financií, času a energie na oltári zábavných podnikov a osobných záľub, koníčkov. Je priam nemožné, aby sa dostali do krízy virtuálne elektronické hry, show-programy, či masy ohlupujúce filmy bez obsahu, morálnych hodnôt, plné flirtovania, zábavy, neviazaného sexu a štýlu „dolce vita“.
Tí, ktorí berú duchovný život vážne sú považovaní za svätuškárov
Do extrému sa rútiace túžby po pôžitkoch, popularita sexu, alkoholu, drog, neobmedzený rozkvet pornopriemyslu skrze internet, rôzne festivaly homoxeuálov a pod., reklamný priemysel strhujúci ohlúpnutých ľudí do svojho víru rôznych akcií, na nebezpečnú cestu zvádzajúce organizácie poskytujúce pôžičky s nízkym úrokom, toto všetko nám jasne poukazuje na to, že sa svet podľa Pavlových slov naozaj rúti strmhlav do konečného štádia hedonizmu. Ani oblasť finančníctva nemala nikdy predtým takú neobmedzenú moc ako je tomu dnes.
V podobenstve o pšenici a kúkoli v Mt 13:24-30 nám Ježiš jasne poukazuje na to, že tieto dve rastliny budú spolu rásť až do žatvy. Pravá cirkev bude čoraz viac podobná Kristovi, pričom sa svet bude stávať čoraz viac satanistickejším. Kým sa jedna strana bude čoraz viac napĺňať Duchom Kristovým, tá druhá sa bude napĺňať duchom antikristovým. Duchovno-morálny rozpor medzi nimi bude stále zreteľnejší. Postupom času môžeme rátať s vyostrením týchto rozporov. Tým pádom zosvetštení kresťania nebudú mať šancu zostať v Kristovi (zotrvať v stave spasenia). Podľa biblických predpovedí sa svet po dosiahnutí určitého bodu bude správať nepriateľsky voči vierovyznávajúcim zborom, kresťanom a biblickým hodnotám, podobne ako muži v Sodome, ktorí chceli vyraziť dvere na dome Lotovom, či obyvatelia Gadary, ktorí v záujme ochrany svíň, chceli vyhnať Ježiša zo svojho kraja.
„Ale predtým predovšetkým vztiahnu na vás svoje ruky a budú vás prenasledovať vydávajúc vás do synagóg a do žalárov a povedú vás pred kráľov a pred vladárov pre moje meno.“ (Lk 21:12) „... a budete nenávidení od všetkých národov pre moje meno.“ (Mt 24:9b)
Tieto javy, s menšími prestávkami, sprevádzajú od čias apoštolov až doteraz, vyznávajúce kresťanské hnutia, preto ich môžeme považovať za viackrát naplnené. Dodnes je menšia časť toho tzv. „kresťanského sveta“, kde je uplatňovaná úplná sloboda vierovyznania, kde nie je cirkev spojená s politickou mocou a nie je kriminalizovaná. V Európe sa nachádza sotva niekoľko málo území, kde nie je útlak zo strany tradičných inkvizičných náboženských kruhov, tých kde si môžu skutočne nárokovať uplatnenie rovnoprávnosti.
V niektorých západoeurópskych štátoch nám v uplynulých dvoch desaťročiach „protisektárske“ kampane jasne naznačujú, že sa kedykoľvek môže „niečo zomlieť“. Popri historickom konflikte s falošným babylonským systémom musí pravá cirkev počítať s vyostrujúcim sa konfliktom so svetom. Práve v USA, kde si veľmi zakladajú na slobode vierovyznania, sa snažia rôzne ultraliberálne, ateistické, či homosexuálne hnutia rôznymi procesmi a kampaňami obmedzovať kresťanské aktivity a vplyvy.
„A vtedy sa pohoršia mnohí a budú jedni druhých zrádzať a jedni druhých nenávidieť a povstanú aj mnohí falošní proroci a zvedú mnohých. A preto, že bude rozmnožená neprávosť (bezzákonnosť), ochladne láska mnohých;“ (Mt 24:10-12) Odtrhnutie sa od biblických právd a odpadnutie od viery istej časti veriacich je historický proces. Už po 2. stor. sa začalo (2Pt 2:1-2) zlúčenie štátu a cirkvi, ide o tzv. konštantínsky zvrat, ktorý bol posilnený v 4. stor. a trvá až dodnes - ako konečné štádium stavu ľudstva posledných čias (opisuje apoštol Pavel v 2Tim 3:1-5), kedy sa z mnohých kresťanov a kresťanských skupín vytratí akýkoľvek kresťanský rys, a zostane len „tvárnosť pobožnosti “. A tu vznikne falošná cirkev posledných čias. Niektorých do tohto stavu zavedie podvod babylonského náboženského systému, iných zosvetštenie, ďalších zase strach.
Na nebezpečie zosvetštenia veriacich poukazuje aj apoštol Peter v 2Pt 3,3-4: „Vediac najprv to, že v posledných dňoch prídu posmievači, ktorí budú chodiť podľa svojich vlastných žiadostí a hovoriť: Kde je to zasľúbenie o jeho príchode? Lebo odkedy posnuli otcovia, všetko tak trvá, od počiatku stvorenia.“ Mnohých pomýli a urobí nezodpovednými plynúci čas, pričom je to práve Božia milosť, ktorá vyčkáva, aby sa mohli ešte mnohí obrátiť.
Boli, sú, a aj budú takí, ktorí budú šokovaní z konfliktu medzi svetom a pravou cirkvou - resp. vládou ducha Jezábel vo falošnej cirkvi - a namiesto toho, aby odvážne vyznali svoje kresťanstvo, postavia sa buď na stranu sveta alebo na stranu falošnej cirkvi. Príčinu svojho nepohodlia budú hľadať vo svojich pastoroch a vo svojom zbore: „Nemali by sme tak ostro konfrontovať,“ - budú mlieť dookola. Oni sú nasledovníkmi tých Izraelitov, ktorí zo strachu pred Filištínmi zviazali a odovzdali Samsona do rúk nepriateľov. (Sud 15,13) Títo ľudia, ktorí uprednostňujú „pokoj“ pred pravdou, očakávajú od kazateľov, aby zostúpili zo Skaly, aby nebrali natoľko vážne Božie slovo, a aby vyhoveli očakávaniu okolia a robili kompromisy. Dnes - kedy vysväcujú za „duchovných pastierov“ v niektorých zboroch už aj homosexuálov, si môžeme byť istí, že sme už skutočne veľmi blízko k plnosti apostázie.
Taký zbor, ktorý chce byť súčasťou pravej cirkvi, ktorý chce víťaziť, nemôže pozostávať zo zosvetštených alebo problémových kresťanov, pretože musí vydávať množstvo energie na zvrátenie nevýhod z vlastných gólov, namiesto rastu v Božom pomazaní. V súvislosti s typickými rysmi posledných dôb Ježiš zvlášť vyzdvihuje vytrvalosť. „Ale kto zotrvá až do konca, ten bude spasený.“ (Mt 24:13) Nech je to preč od nás, aby sme v tele dokončili to, čo sme duchom začali!
„A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom, a vtedy príde koniec.“ (Mt 24:14)
Toto sa napĺňa v dnešných dobách. To evanjelium, ktoré sa hlásalo po celé stáročia, bolo buď mylné, alebo bez pomazania Ducha Svätého neobsahovalo dostatočnosť obete Pána Ježiša Krista na kríži. Je možné, že nemohlo byť zatiaľ zasiahnuté zvesťou evanjelia celé ľudstvo aj z technických príčin - nedostatok elektronických médií. Je to len spravodlivosť nášho Pána, že chce dať každému človeku z každého národa možnosť rozhodnúť sa slobodne pre pravé evanjelium vo svojom pôvodnom svetle, prv než sa uzavrie prítomné svetové obdobie. Táto časť je obrovskou zodpovednosťou kresťanov, kedy a ako naplníme tento Ježišov príkaz.
„A teda pozhovejte, bratia, až do príchodu Pánovho. Hľa, roľník očakáva vzácny plod zeme a čaká naň trpezlivo, až dostane včasný a pozdný dážď.“ (Jk 5:7)
Zdieľam názor tých, ktorí považujú vyliatie Ducha Svätého na zbory za dážď predpovedaný skrze proroka Joela. (Joel 2:23) Pozdný dážď je ten proces, vďaka ktorému sa kresťania v masových merítkach od zač. 20. stor napĺňajú Duchom Svätým a dejú sa čoraz väčšie zázraky, na čoraz viacerých miestach. Pozdný dážď padá preto, aby cirkev naplnila požiadavku takého rastu, ktorý vyžaduje žatva. Máme dobrý dôvod veriť, že s blížiacim sa obdobím konca vekov, Duch Svätý vyvedie cirkev, ktorá sa pripravuje na vytrhnutie, na „špicu“. Takže, musíme sa pripraviť na dozrievanie nielen kúkoľa, ale aj pšenice. A toto napĺňa kresťanov príjemným vzrušením a nádejným videním budúcnosti. „A tých, ktorí sa bezbožne chovajú voči zmluve, zvedie k pokrytectvu lichoteniami. No, ľudia znajúci svojho Boha, sa zmocnia a vykonajú hrdinstvo.“ (Dan 11:32)
Znamenia posledných čias sú už teda prítomné v terajšom svete. Navyše, podľa biblického danielovského týždňoroku sú už hlavní hrdinovia - s výnimkou antikrista - nastúpení na scéne. Izrael bol znovu uznaný v roku 1948 po takmer 2000 rokoch. (Ez 37:19-22) Po druhej svetovej vojne začala hospodársko-politická integrácia a jej výsledkom je Danielom prorokované znovunarodenie štvrtej (Rímskej) ríše. (Dan 2:40-43, 7:7-25, Zj 17,8) Veľká Smilnica opísaná v 17-tej kapitole Zjavenia Jána - symbolizujúca babylonský náboženský systém - je tu už dávno.
Dnes - kedy sa s obávanou rýchlosťou vyvíja výpočtová technika, napriek jej nepopierateľným pozitívam, už nie je nutná ani silná predstavivosť týkajuca sa antikristovskej kontroly v poslednom týždňoroku. V nebývalej miere spriehľadní súkromnú sféru každého z nás. V čase, keď zároveň s procesom medzinárodnej integrácie slabne suverenita národov, keď sa rútia systémy zabraňujúce rozmachu veľmocí, keď davom - túžiacim po slobode - postupne upierajú nárok na slobodu zmýšľania, v čase keď vládnu médiá, reklamný a zábavný priemysel, nie je zveličené prehlásenie, že v dohľadnom čase situácia dozrie k tomu, aby sa mohlo začať posledné dejstvo!
Zdroj: Nový Exodus, september 2005
Preklad: Zlata Radnotyová
Určený čas | | | Logos 5 / 2017 | | | Peter Morvay | | | Eschatológia |
Je čas iba fyzikálna veličina? | | | Logos 4 / 2011 | | | Drahoslav Vajda | | | Veda a viera |
Ešte o undergounde | | | Logos 12 / 2009 | | | Jaroslav Kříž | | | Téma |
Dni pokánia | | | Logos 10 / 2016 | | | Tibor Ruff | | | Vyučovanie |
Radujte sa! | | | Logos 12 / 2008 | | | Németh Sándor | | | Prevzaté z Új Exodus |