Duchovné upratovanie

Ako rozpoznať a ako sa zbaviť náboženských démonov vo svojom živote.

Jedna rodina k nám raz do cirkvi na Steele Street a Blue Avenue v Jacksonville priviedla ženu, ktorá potrebovala vyslobodenie. V tom čase sme v cirkvi nemali vyslobodzovací tím. Službu som robila ja a môj manžel Ardell.

Táto žena sa vrátila z psychiatrickej liečebne z južnej Floridy. Boh mi je svedkom, že keď som zastavila pri cirkvi, ona sedela v aute a to sa kolísalo. Keď vystúpila, začali z nej hovoriť démoni.

„Kim ma nemôže vyhnať!“ kričali. „Dokonca ani Benny Hinn ma nemôže vyhnať! Takého démona si ešte nestretla!“

Vzali sme ju dole do spodnej časti budovy, kde začala chodiť hore-dole, hovorila démonickými hlasmi a vyhlasovala, že nemáme moc vyhnať toho démona. „Nemôžeš ma vyhnať!“ jačala. „Modlím sa v jazykoch ako ty! Citujem Bibliu ako Boží Syn!“

Potom vyslovila slová, na ktoré nikdy nezabudnem: „Som náboženský duch!“

„Môj Bože, náboženský duch?“ pomyslela som si. Nikdy som o takom démonovi nepočula.

Hoci jej slová vyviedli z miery môj intelekt, démon bol určený. To bola najhoršia vec, akú mohol ten duch urobiť. Odhalil svoju identitu, prezradil svoje krytie v cirkvi!

V tom čase si moja prirodzená myseľ nedokázala dať náboženstvo do súvislosti s démonom. Postupom času som však lepšie porozumela tomuto démonovi a tomu, ako pracuje. Je to hlavný duch, ktorý iniciuje útoky proti cirkvi, ale nepochádza z okultnej temnoty, ani nepracuje cez zariekavania, voodoo alebo rituály. Trúfalo a otvorene pôsobí v cirkvi každý deň.

Keďže sme s Ardellom mali naozaj intenzívnu skúsenosť s touto ženou, vierou sme začali menovať niektoré prejavy náboženstva. Tu je aspoň pár z nich:

• duch, ktorý dáva do zbierky tak, aby bol videný, alebo hľadá, čo by sa mu mohlo vrátiť,
• duch, ktorý sa oblieka do náboženského oblečenia (dlhé róby, závoje, pokrývky hlavy),
• duch, ktorý cituje Bibliu,
• duch odsúdenia,
• duch, ktorý rozdeľuje cirkev,
• duch, ktorý utláča mládež a odvracia ju od Boha,
• duch charizmatického čarodejníctva, ktorý zakrýva v ľuďoch pomazanie,
• duch falošného prebudenia.

Dobrá správa je, že ten náboženský démon bol zo ženy vyhnaný. A od toho dňa pred mnohými rokmi sme vyhnali oveľa viac takých istých démonov, než by sme ich dokázali spočítať. Zlá správa je, že mnohí veriaci sa nachádzajú v rovnakej nevedomosti, v akej som bola vtedy ja. Nedokážu dať do súvislosti náboženstvo s démonom alebo charizmatické hnutie s čarodejníctvom.

Dokonca ani Benny Hinn ma nemôže vyhnať! Takého démona si ešte nestretla!

To hlavné, čo si treba pamätať je, že neexistuje žiadna moc v stvorení, ktorá by nemala pôvod v Stvoriteľovi.

Mocnosti temnoty sú len prekrútené a prevrátené formy pôvodnej Božej moci. To je dôvod, prečo čarodejníci a ostatní služobníci temnoty používajú Písmo, náboženské knihy a náboženské symboly pri svojich špinavých skutkoch.

Strašné pre mňa je to, že náboženský duch si na seba oblieka skutočnú duchovnosť v Kristovi. Mnohí veriaci to nedokážu rozpoznať.

Modlím sa, aby tento článok odstránil šupiny a závoj z očí Božieho ľudu. Nepriateľ štartuje vnútorný útok proti cirkvi. Použije chválu, proroctvo, dary alebo dokonca Božie slovo proti cirkvi. Zapamätaj si: na všetko, čo Boh stvoril, diabol navrhol napodobeninu.

Čo hovorí Biblia?

Božie slovo má o náboženstve veľa čo povedať. V Skutkoch 25-26 vidíme, že židovskí náboženskí vodcovia chceli Pavla zabiť a žiadali rímske úrady, aby to vykonali. V Skutkoch 26,4-11, keď sa Pavol obraňuje pred rímskym vladárom Agripom, potvrdzuje, že od vzniku cirkvi nepriateľ používal veriacich, aby sa navzájom prenasledovali. Hovorí: „Teda aký bol môj život od mladosti, od počiatku v mojom národe a v Jeruzaleme, to vedia všetci Židia, ktorí ma znajú od prvopočiatku…, že podľa najakurátnejšej sekty nášho náboženstva som žil ako farizej. A tiež aj teraz pre nádej na zasľúbenie, ktoré dal Boh našim otcom, stojím pred súdom… Pre túto nádej žalujú na mňa Židia. Nuž ja som myslel v sebe, že musím urobiť menu Ježiša Nazaretského mnoho priekor. Čo som aj urobil v Jeruzaleme a mnoho zo svätých som ja pozatváral do žalárov dostanúc splnomocnenie od najvyšších kňazov, a keď ich zabíjali, dával som proti nim hlas a po všetkých synagógach som ich často trestal a nútil som rúhať sa a náramne zúriac proti nim prenasledoval som ich až i do vonkajších miest cudzích.“

Jeden z hlavných spôsobov, ako rozpoznať pôsobenie náboženských duchov, je tento: pod rúškom náboženstva prenasledujú spravodlivých a verných.

Pavol robí jasný rozdiel medzi časom, kedy vyrastal ako vedúci pod náboženským zákonom, a jeho skúsenosťou znovuzrodenia po tom, ako na ceste do Damašku stretol Krista. Cesta do Damašku znamená viac než len dramatickú zmenu v Pavlovom živote. Odhaľuje tiež sprisahanie nepriateľa, ktorý prenasleduje a robí problémy Božím vyvoleným v cirkvi. Pavol povedal Galaťanom:

„Lebo veď ste počuli o mojom živote, a čo som kedysi robil v židovstve, že som nadmieru prenasledoval cirkev Božiu a hubil som ju a predčil som v židovstve mnohých vrstovníkov vo svojom rode súc väčším horlivcom za podanie svojich otcov ako oni.“ (Galaťanom 1,13-14)

Skrze svoje vlastné svedectvo Pavol odhaľuje, že tradície ľudí sú pevnosťami náboženstva. Ježiš to zdôrazňuje ako „márne“ uctievanie v Markovi 7,7-8: „Nadarmo (bez ovocia a bez úžitku) ma uctievajú, nariaďujúc a učiac (poslúchať) doktríny, prikázania a predpisy ľudí. Opúšťate, vzdávate sa a vzďaľujete od Božích prikázaní a ľnete k ľudskej tradícii (dodržujúc to starostlivo a verne).“ (Amplified Bible)

Márne uctievanie je ako niekto, kto chodí do posilňovne sedem dní v týždni a bez výsledkov. Boh hovorí, že márne uctievanie neprináša výsledky. To je dôvod, prečo mnohí ľudia prijmú myšlienku, že v Bohu je porážka, a odpadnú. Ale Božie slovo nám hovorí, že v Kristovi neexistuje neúspech. Toto víťazstvo sa môže manifestovať v našich životoch, ak dáme prioritu Pánovým prikázaniam a nebudeme pozerať na ľudské tradície.

Ľudské tradície prúdia skrze generačných náboženských duchov. Ľudia v skutočnosti zoberú náboženské zvyky, ktoré nemajú nič spoločné s Pánovými prikázaniami a dodržujú ich vernejšie než Božie slovo.

V Kološanoch 2,6-23 sa vyučuje o vyslobodení z ľudských nariadení skrze nové narodenie v Kristovi. Varuje nás pred ľudskými tradíciami a hovorí o zrušení „písma proti nám“ a jeho nariadení.

Náboženský duch si na seba oblieka skutočnú duchovnosť v Kristovi.

Toto písmo pôsobilo proti veriacemu v Kristovi, nie za neho. Spôsobovalo to, že ľudia si určovali nedosiahnuteľné ciele, ktoré dávali zrod neúspechu, porážke a biede. V skutočnosti to išlo proti slobode v Kristovi, ktorá tým bola zamýšľaná.

Galaťanom 5,1 hovorí, že máme stáť v slobode, ktorou nás Kristus oslobodil. A pridáva, že sa nemáme zapriahať (zapliesť) do jarma otroctva. Porozumenie gréckemu významu slov, ktoré Pavol používa, je pre pochopenie verša dôležité:

• „pevne stojte“ (steko): stáť pevne vo viere a službe, mať neustály prúd, ktorý pomáha človeku vydržať.
• „sloboda“ (eleutheria): byť požehnaný štedrosťou a nezávislosťou, ktorá je udelená osobe ako výsledok Božej milosti, ktorá nebola k dispozícii pod zákonom v Starej zmluve. Taktiež mať nezávislosť od náboženských nariadení, ktoré sú zakorenené v ľudských legálnych obmedzeniach. Jakub 2,10-14 učí o „dokonalom“ zákone slobody v Kristovi: „Lebo ten, kto by zachoval celý zákon slobody, ale klesol by v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým. Lebo ten, kto povedal: Nescudzoložíš! Povedal i: Nezabiješ. Ak teda necudzoložíš, ale vraždíš, stal si sa priestupníkom celého zákona. Tak hovorte a tak robte, ako takí ľudia, ktorí máte byť súdení zákonom slobody (morálnou inštrukciou danou Kristom, špeciálne láskou). Lebo voči tomu, kto nepreukázal milosrdenstvo, súd bude nemilosrdný, ale milosrdenstvo (plné radostnej dôvery) sa víťazne vyvyšuje nad súd. Čo to prospeje moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá (dobrých) skutkov, ktoré by ukázal? Či ho azda taká viera môže spasiť?“ (Amplified Bible)
• „zapliesť sa“ (enecho): byť držaný alebo byť pod kontrolou, zápasiť s niečím alebo hádať sa s niekým.
• „jarmo“ (zygos): niečo, čo spojí dve veci dokopy, spojiť veci a spôsobiť, že sú prepojené bremenom, ktoré je ťažké uniesť.
• „otroctvo“ (douleia): otroctvo (rabstvo), ktoré presadzuje závislosť na osobe, mieste alebo veci, stav človeka, ktorý mu bráni slobodne si užíval hojnosť života.

Na základe definície z gréčtiny, všetko, čo spôsobuje, že veriaci zápasia alebo majú ohľadne danej veci rozdvojenú myseľ natoľko, že si na seba naložia ťažké bremeno a nemôžu si užívať hojnosť života v Kristovi, je diabolské. Nie je to od Boha. Keď to zhrniem: duch náboženského otroctva je démonický.

Keď sa veriaci neustále vracia do starého jarma otroctva, jeho duchovný rozvoj sa zastaví.

Mnoho veriacich uviazne vo vyjazdených koľajach, pričom nezažívajú žiaden nový rast v Kristovi. Keď je nové narodenie, musí ho potvrdiť nový rast. Pri pravom znovuzrodení sú staré veci odrezané a odchádzajú. Keď sa raz odreže staré, nové môže rásť.

Keď sa veriaci neustále vracia do starého jarma otroctva, jeho duchovný rozvoj sa zastaví. Nezažije prechod z jednej úrovne do druhej, prechod od slávy k sláve tak, ako to zasľubuje Slovo.

Bude odsúdený k forme zbožnosti, vďaka ktorej človek len navonok vyzerá byť víťazom v Kristovi. Takí ľudia vlastne zastavia pôsobenie moci v ich vnútri, ktorá je väčšia než čokoľvek, čo prichádza proti nim v živote. Neexistuje víťazstvo v živote veriaceho, ktorý podľahne nariadeniam, zásadám a zvyklostiam náboženských foriem.

Ako odhaliť náboženských duchov

Tu je desať praktických charakteristík náboženstva, ktoré vám pomôžu rozpoznať náboženských duchov a ich démonické aktivity:

1. Náboženskí duchovia nemajú autoritu v Ježišovi Kristovi. Ježiš nenávidel náboženských duchov. On nebol náboženskou osobou a robil také veci, ktoré zatriasli náboženskými kráľovstvami na zemi. V Skutkoch 19,13-16 je príbeh siedmich synov Skévu, ktorí boli „exorcisti“ (nábožní ľudia), ale nemali moc nad nečistými duchmi.
2. Náboženstvo kradne mladícku radosť zo služby Ježišovi. V Matúšovi 19,14 Ježiš pokarhal učeníkov za to, že bránili malým deťom prísť k nemu, pretože všetko, čo má dych, musí chváliť Pána a slúžiť mu (Žalm 150,6). Náboženstvo tiež spôsobuje, že starší sa stávajú démonicky starými. V Biblii je len jediná zmienka o tom, keď sa prorok nazýva „starým“ (pozri 1. Kráľov 13). Tento prorok nemusel byť nevyhnutne starý vekom, bol vlastne vyvrhnutý. Bol duchovne, démonicky starý.
3. Náboženstvo má proti-evanjelizačného ducha. Matúš 23,15 varuje náboženské sekty cirkvi, že strácajú viac duší, než získavajú. Ľudia, ktorí sa pri nich obrátia, sa stávajú dvakrát takí diabolskí než oni sami.
4. Náboženstvo je proti-Kristovské. Boli to náboženskí ľudia (farizeji a saduceji), čo zabili Ježiša.
5. Náboženskí ľudia nemajú radosť a nemajú moc. Nehemiáš 8,10 prehlasuje, že radosť Pánova je našou silou. To znamená, že človek, ktorý žije v Pánovej prítomnosti (kde je plnosť radosti), je posilňovaný mocou.
6. Náboženskí duchovia rozmnožujú zviazanosti. Produkuje to odsúdenie a bráni skutočnej slobode (pozri Galaťanom 5,1; Rimanom 8,11).
7. Náboženstvo vytvára len formu pobožnosti. Tá prichádza len prísnym dodržiavaním predpisov a opakovaním, nie milosťou. Mali by sme sa vyhýbať ľuďom, ktorí majú len formu zbožnosti (2Timoteovi 3,5).
8. Náboženstvo kazí ľudí. Vyzdvihuje nereálny štandard, ktorý nemôže byť dosiahnutý kvôli telesnosti. Božie zákony sú teraz napísané v našich srdciach, a nie na kamenných doskách. Pokus žiť len tak, ako diktuje zákon na kamenných doskách, otvára dvere pre skazenosť a prevrátenosť skrze náboženských duchov neschopnosti. To je aj dôvod, prečo sa perverzita a skazenosť rozmnožujú, keď sa človek pokúša slúžiť Bohu svojou vlastnou silou a vedením (pozri Židom 8,7-13).
9. Náboženstvo pochádza z koreňa duchovnej schizofrénie. V jednej minúte ľudia volali: „Hosana, Najvyššiemu!“ V druhej chvíli kričali: „Ukrižuj ho!“
10. Náboženstvo zabraňuje pozitívnym vzťahom. Vyvoláva u neveriacich znechutenie z Boha, berie z manželstva oheň, zastavuje Boží prúd v uctievaní a spôsobuje nenávisť detí voči službe Bohu.

Keď to zhrniem, tak to náboženskí duchovia pribili Ježiša na kríž. Neslúžme Bohu nábožensky a monotónne. Poďme Ho uctievať v Duchu a v pravde.

Zdroj: Charizma
Preklad: Jaroslava Marcineková

KIMBERLY DANIELS je vyhľadávanou rečníčkou na konferenciách, kazateľkou a mocnou modlitebnou bojovníčkou. Spolu s manželom Ardellom sú pastormi „Spoken Word Ministries“ v Jacksonville a vo Fort Lauderdale na Floride. Nedávno bola zvolená do mestského parlamentu v Jacksonville. Je autorkou množstva kníh, vrátane tej poslednej „Duchovné upratovanie“ (Charisma House), z ktorej pochádza aj tento úryvok.