Emil Adam – mladý, energický, dynamicky vystupujúci kazateľ, ktorý po prvýkrát predstúpil pred zhromaždenie v Banskej Bystrici vo štvrtok 10. februára 2011. Zhromaždenie bolo vskutku netradičné, pre niektorých možno trošku šokujúce, ale zato veľmi radostné a povzbudzujúce.
Emil Adam zhruba pred šiestimi rokmi pricestoval aj so svojou manželkou a štyrmi deťmi na Slovensko, konkrétne do oblasti Spiša, kde založil dnes už takmer dvojtisícový zbor. Bol sem vyslaný ako misionár Kresťanskej medzinárodnej misie so sídlom v Ostrave a dnes už je on sám v pozícii, kedy vysiela misionárov zakladať nové zbory. Začínal na Poráči, kde sa podľa jeho slov obrátilo k Bohu asi 50 ľudí. Potom to začalo prúdiť ďalej, práca pokračovala medzi ľuďmi v ďalších dedinách na Spiši. Aj napriek tomu, že on sám je rómskeho pôvodu, nemal automaticky otvorené dvere pre kázanie evanjelia a trvalo nejaký čas, kým si získal dôveru ľudí z rómskych osád. Božia milosť je však obrovská a práca po prvých piatich mesiacoch začala rásť a rastie dodnes.
Zhromaždenie začalo vcelku tradične – na úvod niekoľko modlitieb a zvučné chvály v podaní chváliacej skupiny Olivy. Sála bola opäť zaplnená do posledného miesta, no nielen domácimi viery či pozvanými hosťami, ale aj veriacimi zo Spiša, ktorí prišli spolu s pastorom Emilom. Bolo to veľmi príjemné, pastor kázal naozaj oduševnene a dynamicky. Jednoduché pravdy Božieho slova okorenené silou Svätého Ducha, zážitky zo služby pastora Emila na východnom Slovensku, svedectvá o tom, ako evanjelium a milosť Pána Ježiša Krista premieňa životy Rómov žijúcich v tomto regióne, uzdravuje vzťahy v rodinách a dáva silu k 100-percentnému obráteniu a zmene životného štýlu.
Celá kázeň bola postavená na texte zo 6. kapitoly Druhej knihy Samuelovej, kde sa nachádza príbeh prevezenia truhly Božej do domu Óbéd-Edóma, ktorého preto Hospodin požehnal. Dávid vtedy urobil veľkú chybu, lebo chcel previezť truhlu zmluvy po svojom a Boh potom to, čo urobil, nepožehnal. Keď však Dávid zistil, že Boh požehnal Óbéd-Edóma i celý jeho dom pre truhlu Hospodinovu, zobral ju do mesta Dávidovho, obetoval Hospodinovi a tancoval okolo nej.
Na základe tejto časti Písma sa pastor Emil snažil upriamiť našu pozornosť na dôležitosť pomazania, na to, že bez Ducha Svätého a bez Božej moci nevieme sami zo seba nič urobiť či urobiť to dobre. A tiež na to, aké dôležité je radovať sa pred Hospodinom ako Dávid, spontánne Ho chváliť a nepohoršovať sa na tom, čo a ako Boh koná, ako to urobila Míkal, ktorá pohrdla Dávidom vo svojom srdci.
Veríme, že to nebola prvá ani posledná návšteva pastora Emila v našom zbore a že v čo najkratšom čase nás opäť príde povzbudiť Božím slovom a svedectvami o tom, ako zbory naďalej rastú a práca na Božej vinici stále napreduje.
Alena Filipková
P oslednú januárovú nedeľu sme mali tú česť privítať v našej cirkvi pastora Emila Adama, ktorý poslúchol Boží hlas a už šesť rokov slúži rómskym bratom a sestrám na východe Slovenska. Jeho služba je korunovaná ovocím a víťazstvami medzi tisíckami duší, ktoré si Pán cez neho pritiahol k sebe. A keďže sme už mnoho počuli o jeho službe, boli sme naozaj vo veľkom očakávaní, ktoré sa naplnilo snáď hneď, ako začal rozprávať – zborovú miestnosť naplnil Boží pokoj a bázeň.
Posolstvo, ktoré mu pre nás dal Pán na srdce, začal veršami zo Sk 16,6-10 o tom, ako apoštoli prešli Frýgiu a Galáciu, pretože im Duch Svätý zabránil hovoriť Slovo v Ázii. Počas celej kázne poukazoval na to, aké je dôležité rozpoznať ten hlas z neba, aby sme našli správnu cestu. Pretože ak ho nebudeme počuť, potom bude naša služba len odpoveďou našej snahy, našej vlastnej múdrosti a nášho tela. Duch Svätý je Pánom nad všetkým, len s Ním správne slúžime. Pastor Emil nás povzbudzoval, aby sme neinvestovali do zbytočných vecí, ale počúvali ten hlas, pretože sme otvorení a napojení na zdroj, ktorý prichádza z neba a to nie je ľudská múdrosť – to je práca Ducha Svätého v cirkvi.
„Možno často robíme veci, ktoré sú logické a vyzerajú dobre, ale dôležitejšie je robiť veci, ktoré pochádzajú od Boha a nesú ovocie. Nie sme telesná, ale duchovná cirkev a tá patrí Jemu. ON je veliteľom a Pánom – len v tom prípade sa cirkev stáva pevnou, nesie ovocie, slobodu, požehnanie a víťazstvo. Bez Ducha Božieho môžeme niektoré veci minúť. A Duch Boží nám tiež nedovolí, aby sme niektoré veci robili. On nás všetkým prevedie. Môžeš byť dobrým rybárom, ale len keď prídeš ku Kristovi: On ti ukáže, kam hodiť siete a potom vytiahneš to, čo má On pripravené. On nám ukáže miesta žatvy, On nás dovedie do víťazstva. Pán pozná miesto žatvy. Buď poslušný a podriadený, je to Jeho žatva a nechaj sa Ním viesť, Jeho silou... Nemôžeš vyjsť do púšte, ak nemáš hlas od Boha, ani nemôžeš prejsť morom, ak nemáš slovo „bež“, nemôžeš ani vidieť žatvu, ak nemáš Slovo „kam“!
Jeho služba je korunovaná ovocím a víťazstvami medzi tisíckami duší, ktoré si Pán cez neho pritiahol k sebe.
Počúvaj, čo Duch hovorí. Pán hovorí, ale kto počuje? Potrebujeme počuť tento hlas, neodkláňať svoju pozornosť od neba. Máte kľúče? Nie, má ich ON! A čím viac počujem zvuk Jeho kľúčov, tým viac dverí vidím otvorených!,“ zazneli úprimné slová brata Emila. Pokračoval.
„Je tu hlas, volanie, potreby tohto sveta... – nebudeš zodpovedný? Budeme! Toľko ľudí potrebuje tvoju službu! Nevadí, že sa obráti jeden človek, ide o to, že musíš reagovať, pretože nad jedným sa raduje celé nebo!
Nemôžeme chcieť, aby moc bola len vo vnútri cirkvi, ty prijmi moc a bež von – k strateným. Nemaj dary len preto, aby si mal pocit, aký si duchovný... A je jedno či ťa prijmú, máš hlas Pána a Pán sa hýbe. Keď vyjdeš na Jeho Slovo, uvidíš zázraky, často povstanú z malých vecí, sú skryté v malom. Viera nie je hora, ale niečo, čo je nazvané semienkom – a to malé semienko môže spôsobiť veľké veci.
Pomazanie a dary Ducha Svätého nie sú na plytvanie. Dostali sme ich, aby sme zachraňovali – musíme byť zodpovední. Jeho dary a pomazanie nebudú fungovať, pokiaľ nebudeme uprostred jeho vôle.
Čo znamená vidieť prebudenie? Je to vidieť TOHO, ktorý dáva prebudenie. Nie je to v tom, aký si silný, aký si múdry, ale v tom, aký si poslušný Duchu Svätému. Ak si poslušný, Pán ťa zavedie na miesto žatvy a možno aj na miesto bojov, ale On je s tebou!
V tom malom je veľké. Čo urobil Ježiš? Pokoril sa, dal dole svoju korunu, svoj odev a prišiel k nám, k nám obyčajným... Aby sa nebo ozvalo a vydalo na túto zem svoj hlas, musel sa niekto skloniť, znížiť. Veľký Boh sa sklonil!
Keď v nedeľu povstane zhromaždenie a ja stojím oproti nim, ó, moje srdce plesá! Tak veľký Boh sa sklonil ku mne, k Rómom! K ľudu, ktorý začal rešpektovať Evanjelium. Jeho Moc a Sláva zničila náboženstvo a priniesla posolstvo pravdy a slova a ľudia kričia po Písme a pravde len preto, že niekto bol poslušný Duchu Svätému. Láska, ktorá preteká, slúži.
Prajem vám, aby ste boli cirkvou, ktorá má uši, ktoré počujú, srdce, ktoré je otvorené. Dajte Mu miesto vo svojom srdci, a dovoľte Mu prechádzať sa medzi vami a choďte v Ňom...“
Andrea Piteková
Rómovia idú do neba | | | Logos 8 / 2010 | | | Rastislav Bravčok | | | Aktuálne |
Moc nového stvorenia | | | Logos 10 / 2010 | | | Jaroslav Kříž | | | Vyučovanie |
Čo s krízou? | | | Logos 11 / 2008 | | | Jaroslav Kříž | | | Téma |
Pokračujeme | | | Logos 8 / 2013 | | | Jaroslav Kříž | | | Pokračujeme |
Ešte o duši | | | Logos 11 / 2017 | | | Jaroslav Kříž | | | Téma |